... alebo si budete voľkať vo wellness, aquparkoch a kúpeľoch, či si vychutnáte tatarčané pirohy s pohánkou, svoju voľbu neoľutujte. Jeseň je to pravé obdobie na prechádzky v exteriéroch, obdivovanie skvostov architektúry, skanzenov, drevených kostolíkov, synagóg, hradov a pamiatok UNESCO. A keď zaprší máte k dispozícii stále i mimoriadne expozície v múzeách a galériách, ale aj vo voľnej prírode plnej pamiatok na obe svetové vojny
Barania hlava, alebo Trúdnik klobúčkatý
Trúdnik klobúčkatý (Polyporus umbellatus), zvaný barania hlava, má vynikajúcu chuť a údajne aj liečivé účinky. Predovšetkým je to však vzácny a zriedkavý druh, ktorý sa hojnejšie vyskytuje práve na severovýchode Slovenska. A aj tam kde rastie sa nedá nájsť len tak - takmer všetci hubári majú svoje miesta Z baranej hlavy sa dá pripraviť napríklad chutná polievka alebo omáčka. Dosahuje hmotnosť aj niekoľkých kg a obvod cez jeden meter. Má stovky drobných klobúčikov, vyrastajúcich na jednom bohato rozkonárenom hlúbiku. Telo trúdnika klobúčkatého vyrastá zo sklerócia, z hrboľatého čierneho zásobného útvaru pod zemou. Podľa obyvateľov východného Slovenska (Volovské vrchy, Slánske vrchy, Vihorlat,) je baraňou hlavou práve trúdnik klobúčkatý, lebo inde sa tak môže volať aj iná huba. Presné náleziská pozoruhodnej huby sú stráženým rodinným tajomstvom, ktoré sa dedí z pokolenia na pokolenie.
Ta co vychodňare, festival ,,Baraňa hlava“ nebudze?
,,Hubári aj odborníci sa zhodujú, že trúdnik klobúčkatý je vzácny druh. Preto by určite mala úspech ochutnávková akcia, na ktorej by si mohli niektoré regionálne zariadenia zo severovýchodu postaviť svoju marketingovú aktivitu. Aj my ako regionálna organizácia CR by sme uvítali napríklad jesenný festival húb s ochutnávkou polievky, či omáčky z baraních hláv. Samozrejme repertoár festivalu by bol širší, na čele s dubákmi, cez kozáky, až po podpňovky. Aby bola istota, že aspoň niečo narastie v termíne. Svidník už má festival ,,Pirohy“ a ,,Baraňa hlava“ by mohla byť ďalšou regionálnou akciou, pravda pod dohľadom mykológov. Takých čisto regionálnych tipov môže byť aj viac,“ nabáda R.Jančošek.
Overené tipy zo stránok turistickej informačnej kancelárie (www.tik.bardejov.travel)
https://www.femme.sk/index.php/volny-cas/turistika/item/20514-kam-chodia-turisti-na-jesen-na-severovychode-slovenska#sigProIdbc8371a215
Dukla, Svidník, Údolie smrti
Okolie Duklianskeho priesmyku neďaleko mesta Svidník bolo dejiskom jednej najväčších horských bitiek 2. svetovej vojny – Karpatsko-duklianskej operácie. Na pamiatku viac než 30 000 padlých vojakov stojí dnes vo Svidníku monumentálny Pamätník Sovietskej armády, pod ktorým je pochovaných vyše 9 000 sovietskych vojakov. Neďaleko sa nachádza Vojenské historické múzeum, špecializované na dejiny 1. svetovej vojny vo Východných Karpatoch, medzivojnové obdobie a obdobie 2. svetovej vojny s akcentom na priebeh Karpatsko-duklianskej operácie, partizánske hnutie a oslobodzovanie v rokoch 1944 – 1945. Priamo na Dukle, blízko obce Vyšný Komárnik, stojí ďalšie veľkolepé dielo – Pamätník 1. československého armádneho zboru, symbolizujúci úder vojsk do nepriateľskej obrany. Jedinečná expozícia ťažkej bojovej techniky je inštalovaná pozdĺž Údolia smrti neďaleko obce Kapišová, či v okolí Vyšného a Nižného Komárnika.
Po stopách SNP
V časoch Slovenského národného povstania bola významným strediskom partizánov obec Kríže, ležiaca na úpätí pohoria Čergov. Na neďalekom svahu nájdeme tiež dodnes zachované vojnové zákopy, či zrekonštruovanú zemľanku. Ďalšou udržiavanou pamiatkou z čias 2. svetovej vojny je tajný partizánsky lazaret nad obcou Livov.
Pamiatky 1. svetovej vojny
V priebehu 1. svetovej vojny bola zničená väčšina obcí severne od Bardejova a výrazne poškodená bola aj zrúcanina Zborovského hradu. Najviditeľnejšou pamiatkou tragických udalostí sú tu vojenské cintoríny, ktorých je v okolí Bardejova viac než 20. Medzi najzachovalejšie patria cintoríny v obciach Becherov, Chmeľová, Stebník, Zborov, Vyšná Polianka, Nižná Polianka a Mikulášová. V Nižnej Polianke je zriadená aj pamätná izba Karpatského frontu. V blízkosti obce Becherov, na pohraničnom vrchu Dujava, sa vypína pomník obetiam 1. svetovej vojny od významného slovenského architekta Dušana Jurkoviča. Pod ním leží okolo 300 ruských a rakúsko-uhorských vojakov.
Skanzen vo Svidníku
Národopisná expozícia v prírode sústreďuje mnoho typických pamiatok ľudovej architektúry, charakteristických pre rusínsku kultúru v regióne. V skanzene sa nachádzajú zrekonštruované obydlia z okolitých dedín. V neďalekom amfiteátri sa pravidelne konajú slávnosti, jednou z nich sú aj medzinárodné majstrovstvá vo varení pirohov.
Bardejovský skanzen
Expozícia svojho druhu na Slovensku pozostáva z 24 objektov, reprezentujúcich ľudovú kultúru a staviteľstvo slovenského a rusínskeho etnika v regiónoch horného Šariša a horného Zemplína. Objekty pochádzajú z 18. – 20. storočia a radia sa k tzv. dreveným stavbám karpatského typu. Zastúpené sú 4 druhy stavieb – domy, hospodárske budovy, technické zariadenia a sakrálne stavby. Mimoriadne cennými exponátmi sú drevené kostolíky z obcí Mikulášová a Zboj, unikátne zariadenie na výrobu drevených vodovodných rúr, či tzv. valcha – zariadenie na domácu výrobu súkna.
Drevené kostolíky
Drevené chrámy sú najvzácnejším skvostom slovenskej ľudovej architektúry. Nachádzajú sa takmer výlučne na severovýchode Slovenska, pričom najviac – až 26 – ich je práve v regióne horného Šariša. Pri ich stavbe sa z duchovných dôvodov nesmeli používať klince, ktoré boli spájané s ukrižovaním Krista. Majstri sa preto snažili o zhotovenie pevných drevených spojov, schopných odolať času aj poveternostným vplyvom. V interiéroch dominujú unikátne ikony karpatského typu, osadené do ikonostasov v štýle baroka a rokoka. Spravidla ide o chrámy východného obradu. Najstarším dreveným kostolíkom na Slovensku je však jedinečný rímskokatolícky gotický chrám z 15. storočia v obci Hervartov, ktorý je aj na zozname UNESCO. Z drevených kostolíkov v okolí Bardejova a Svidníka patria medzi UNESCO pamiatky aj rusínske gréckokatolícke chrámy v Bodružali a Ladomirovej.
Od námestia k prameňu - Pešia prechádzka z bardejovského Radničného námestia k liečivým prameňom v Bardejovských Kúpeľoch trvá voľným tempom okolo 1 hod. Trasa vedie aj okolo vzácneho židovského cintorína s približne tisíckou náhrobných kameňov v renesančnom, barokovom a klasicistickom slohu.
Túra na Stebnícku Maguru- Stebnícka Magura je so svojou výškou 900 m.n.m. najvyšším bodom blízko Bardejova. Vedú sem značené turistické chodníky z Bardejova, Bardejovských Kúpeľov, Zborova a Vyšného Tvarožca.
Dve rozhľadne pri vrchu Žobrák sa nachádzajú v pohorí Čergov (893 m.n.m.) Súčasťou drevených vyhliadkových veží sú aj turistické útulne (v každej môže prespať cca 5 ľudí).
Modernú vyhliadkovú vežu s útulňou nájdete na bývalom svidníckom vleku v smere na Mestisko. Vyhliadková veža poskytuje pohľad na panorámu mesta Svidník od Pamätníka sovietskej armády až po lesný komplex Osy z výšky takmer 13 m.
Kráľova studňa- do konca 19. stor. viedla chotárom obce Lenartov obchodná cesta z Poľska do Galície. Pripomínajú ju pozostatky, ku ktorým patria zrúcaniny hostinca Kráľova studňa.
Zborovský hrad, nazývaný tiež Makovica, sa prvý krát spomína v roku 1347. Postavený bol na obranu uhorského pohraničia a obchodnej cesty do Poľska.
K ďalším atrakciám patria: Lesnícky náučný chodník Čierna mláka, najstarší strom na Slovensku – vyše osemstoročný dub letný v obci Dubinné, či Bardejovská Kalvária.
Turistika v Čergove - Krásne hrebeňové prechody tu ponúkajú výhľady na polovicu Slovenska. Najvyšším bodom pohoria je Čergovský Minčol s 1157 m.n.m.
Čo sa ešte oplatí vidieť v okolí?
Napríklad zelenú perlu východného Slovenska – vodnú nádrž Veľká Domaša –situovanú v horskom prostredí Ondavskej vrchoviny, hodinu cesty autom z Bardejova. Ponúka skvelé podmienky na kúpanie, vodné športy a rybolov. Premáva tu aj výletná loď Bohemia. Pobyt sa oplatí spojiť s návštevou ZOO parku v blízkom Stropkove. Oplatí sa vidieť aj Múzeum Andyho Warhola v Medzilaborciach a kúpele a múzeum hračiek v poľskej Krynici.
Viac je na: www.bardejov.sk, www.kupele-bj.sk, www.visitbardejov.sk, www.svidnik.sk