femme: Ako ste sa dostali k architektúre? Čím vás zaujala natoľko, že ste ju šla študovať?
Mária Dvorská: Úprimne? Úplne náhodou. Inklinovala som ku kresbe už od kedy som dokázala držať ceruzku v ruke. Chodila som na umeleckú školu v Senici, od škôlky až po prihlasovanie sa na vysokú školu a prípravy na talentové skúšky k architektúre. Na Gymnáziu v Senici som si overila, že som lskôr logický aj kreatívny typ a memorovanie ma nebaví. Maturita z matematiky a informatiky mi ukázala cestu smerom k IT grafickému designu, bohužiaľ alebo skôr našťastie som sa umiestnila tesne pod čiarou. O architektúre sa moc medzi laikmi nehovorí, no na vysokej škole som sa do nej zamilovala. Kvôli čomu? Výborné prednášky modernej architektúry a zistila som, že architektúra nie je len o dizajne ale i o koncepte. Koncept je niečo ako pridaná hodnota - zmysel budovy či verejného priestoru. Na základe svojej skúsenosti sa snažím vzdelávať a rozširovať obzory o architektúre i vôkol seba a možno to prinesie šťastie do života i iným ľuďom, tak ako mne otvorila oči a to doslova.
femme: Študujete architektúru a urbanizmus, čo je z tohto najzaujímavejšie a prečo?
Mária Dvorská: Pre mňa najzaujímavejšia je kombinácia týchto dvoch vecí, pretože ma baví zameriavať sa na človeka ako takého a čím väčší to ma rozsah, tým pre mňa väčší význam. Komplexnosť a flexibilita a autentickosť či individualita vo mne vzbudzujú istú dokonalosť – a povedzme si, že architekti sú všetci perfekcionisti. Pekným príkladom väčšieho rozsahu na spoločnosť sú občianske stavby, vzdelávacie alebo prípadne projekty, kde sa môžem zaoberať novou typológiou alebo prístupmi, ktoré riešia nejaké otázky alebo problémy, ktoré pochopiteľne prichádzajú novými generáciami a rokmi. Sme ako takí lekári s ceruzkou, teraz počítačom v ruke, môžeme reagovať na problémy a liečiť ich.
femme: Máte nejakú obľúbenú vtipnú historku zo štúdia?
Mária Dvorská: Som v poslednom ročníku na fakulte, no za tých skoro 6 rokov štúdia som zažila rôzne a mnoho vtipných situácií. Profesia architekta je veľmi vážená seriózna disciplína, aj keď nie každý to tak vníma no nemôžeme sa brať vážne. Vlastne toto je liek na prežitie architektúry. Napriek odbornosti byť to dieťa a zachovávať si humor. I v praxi sa mi to osvedčilo, keď nešlo naozaj iba o študentské projekty, že urobiť si srandu a to i zo seba veľmi pomáha uvoľniť sa a doriešiť problémy.
femme: Mali ste založenú živnosť na architektúru a urbanizmus, pracovali ste v troch českých kanceláriách a jednej belgickej, analyzovali ste i historické budovy, navrhovali dispozície v historickom bytovom dome, či ste sa podieľali na projekte wellness Kraví Hora v Brne, a i na detaile jej „hviezdnej oblohe“. Čo všetko máte už teda za sebou? Aké projekty? A ktorý z projektov sa vám dostal „pod kožu“ a čím si vás získal?
Mária Dvorská: Mám za sebou viacero spoluprác na skutočných projektoch, nie len tých zo školy. Najviac si ma získali projekty, pri ktorých som mala obrovskú slobodu a dôveru mojich kolegov. Z českých projektov som najviac hrdá na spoluprácu wellnesu na Kraví hore od DRNH Architekti a ďalej ma bavila rekonštrukcia hotelu v Strážnici s kolegynkami od CHYBIK+ KRISTOF architekti či Vila na Podolí v Prahe tiež tejto kancelárie. No na slobodu a kreativitu, ktorej sa mi dostalo u XDGA - Xaveer De Geyter Architects v Bruseli nikdy nezabudnem. Bola to veľká škola kreativity a nie málokedy mi to vyčarilo úsmev na tvári. Brusel a Belgicko nemá hranice a pocítila som silný rozdiel v prístupe k navrhovaniu. Najviac ma bavila práca na arc univerzite La Cambre v Bruseli. Je to opátstvo, v ktorom sídli prestížna umelecká univerzita. Našou úlohou bolo rekonštruovať a aj rozšírenie do celého opátstva. Naša spolupráca od XDGA s úžasnou známou belgickou pamiatkarkou a sociológmi od city tools, zastrešujúci komunikáciu aktérov školy a verejnosti a pamiatkovú hodnotu pre nás aby sme mohli nájsť architektonické programy. Bolo mi cťou pracovať v XDGA napríklad i s Marie Pierre Vandeputte, ktorá mi bola úžasnou inšpiráciou, tak ako mnoho ďalších kolegov a úspešných žien v Belgicku. Téma ženy v architektúre a ich postavenie je tiež možno téma na ďalší rozhovor. Taktiež šéf XDGA, nie úplne extrovertnej povahy, dokáže byť svetový architekt, a viesť kanceláriu o rozmerov 50 ľudí a mnoho projektov, ktoré zvláda podporovať a konzultovať, pričom je to najskromnejší človek.
femme: Chodievate aj na stáže do zahraničia. Kde všade ste boli a čo ste zažili? Aké sú tie krajiny z vášho profesionálneho pohľadu?
Mária Dvorská: Brusel oproti ostatku Belgicka je taký divoký ostrov architektúry a urbanizmu. Také experimentálne mesto, čo sa týka histórie a vývoja mesta. Veľa sa toho človek vie naučiť aj na tom zlom, aj na tom dobrom, no hlavne nestoja na mieste. Musím povedať, že som nadšenec zahraničnej architektúry. Poznám veľa referencií z kníh, no vidieť na vlastné oči tie populárne stavby, je veľkou skúškou. Zároveň nájdete zaujímavé, nie až tak zdokumentované stavby, ktoré stoja za inšpiráciu. Preto by som radila architektom cestovať a cestovať. Musím povedať, že ma veľmi prekvapilo, ako dokážem nachádzať stavby a potenciál pri cestovaní.
femme: Ako sa staráme o tú našu architektúru a kultúru z vášho pohľadu?
Mária Dvorská: Ako Slováci možno nekladieme dôraz na podstatné, nesústredíme sa na pokrok, spoluprácu a ekonomickosť, či podporu jadra našej identity a kultúry. Čím sme Slováci vo svete a v zahraničí? Čo je naša identita? Na čo môžeme byť hrdí a ideme dopredu alebo dozadu. Otázka i politická, ktorá sa mi točila celý semester v Bruseli, ktorý je skrz na skrz prebraný témami EU parlamentu a Komisie a NATO.
femme: Čo najradšej projektujete?
Mária Dvorská: Najradšej projektujem občianske budovy, i urbanizmus, niečo čo ma väčší význam pre spoločnosť, vzdelanie, zdravie, sociologicko-psychologicky prístup. Projektovala som už od materských škôl po univerzitu.
femme: Čo vy a drevo? A ktorý materiál vám je najbližší?
Mária Dvorská: Paradoxne som poväčšine navrhovala z betónu, no aktuálne svoje študentské projekty chcem smerovať a skúsiť si drevostavbu, no zase naša legislatíva bohužiaľ s veľkým rozdielom k severským krajinám je pritiahnutá, takže je absolútne neekonomické stavať z dreva, pretože napríklad bytové stavby môžete mať iba trojpodlažné a to je neudržateľné a neekonomické. No v severských krajinách stavajú bežne z dreva. Nedávno som bola na prednáške britského architekta, ktorý hovoril, že dováža naše respektíve rakúske drevo tak, aby si mohli vo svojej krajine vytvoriť svoj štandard. Je veľmi smutné, že Česko a Slovensko nezaostáva vo vyvážaní dreva, aby si v iných krajinách mohli robiť úžasné drevostavby. U nás je na nás legislatíva drevostavieb prikrátka i z požiarneho hľadiska. Nedáva to logiku, pretože oheň a drevo nehorí u nás inak ako v iných krajinách. Preto apelujem na systémové zmeny a tým sa to týka politiky a odlivu mozgov, kvôli politike a nášmu parlamentu, ktorí nerieši reálne problémy našej krajiny.
femme: Na čom aktuálne pracujete, alebo čo je vašou hlavnou výzvou do budúcna, či aký je váš sen?
Mária Dvorská: To je tajomstvo. No napriek tomu, že nerada hovorím o veciach, kým ich nemám hotové, tak teraz urobím výnimku. Pracujem aktuálne na asi štyroch projektoch. Dve menšie a dve väčšie, kde jedna z toho je analýza a hľadanie diplomu. Z tých menších je, že mám realizačný projekt design-build, na fakulte ČVUT v Prahe. Je to typ projektu, ktorý sa na konci zrealizuje. Aktuálne som v tíme na kaplnku v Broumove. Druhý je workshop, ktorý je zameraný na spoluprácu rôznych architektov z rôznych špecializácií ako je pán Hájek, Aulický, Efler. Na rekonštrukciu a čo s mŕtvou typológiou ako sú automatické telefónne ústredne. Potom mám z tých väčších projekt na paliatívnu starostlivosť starších ľudí s lokalitou v Prahe. A ďalším projektom je diplom zameraný na lokáciu v mojom rodnom meste a to by som vám nechala ako tajomstvo na záver. Určite sa dozviete po pol roku, ako dopadol môj projekt. Zamerala som sa na potenciály mesta Senica a okolí, Záhorie a našla som ich celkom veľa. No vybrala som si jednu a chcela by som ju riešiť i na základe mojich skúseností zo zahraničia, tak sa máte určite na čo tešiť.
Zároveň na záver chcem povedať, keby som mohla akokoľvek pomôcť mojim koreňom, spoluprácou či pomoci pri vývoji mesta Senica a okolia či Záhoria, urbanizmus je pre mňa ďalšia veľká téma a pričom Senica a Záhorie má kopu potenciálu byť dobrým mestom pre život. Slováci žijúci v zahraničí majú svoje dôvody, no milujú svoje korene a sú hrdí Slováci. Napísala hrdá Slovenka, Záhoráčka.
