Vyspovedali sme ju o jej názore na plastickú chirurgiu, o jej dizajnérskej tvorbe a módnych prehliadkach nielen v Bratislave ale aj v New Yorku.
femme: Rebecca stále sršíš neuveriteľne pozitívnou energiou, si vzorom pre ostatné ženy, že ešte aj po šesťdesiatke sa dá vyzerať výborne, stále byť veselá, optimistická, tvorivá. Prezraď ako to robíš?
Rebecca Justh: Úctivo ďakujem za milé slová, veľmi si ich vážim. Zároveň ma však zaväzujú do ďalších činov starostlivosti o svoje telo, myseľ, dušu, ale aj pomáhanie iným. Počuť, že ste vzorom je zaväzujúce. Je to zodpovednosť aj za iné životy a verte, je mi to veľkou cťou. A zahŕňa to nielen ženy skoro všetkých vekových kategórií (svoj obdiv a chcenie podobať sa mi vyjadrujú slečny od 16 rokov až po dámy 80 ročné), ale aj mladí muži od 18 rokov až po pánov 80 ročných. A aj preto sa o seba starám. Nie som v tom už sama. Je to zvláštny fenomén ľudstva, že už od pradávna sa snažia zostať mladí. Chcú dobre vyzerať. Len pozor, bez námahy, starostlivosti a vzdelávania to nie je možné. A k tomu samozrejme pozitívne myslenie. Myslenie len v tendenciách, že ľudia sú dobrí, že nepriaznivé situácie sú len uhlom pohľadu, ktorý sa dá zmeniť na pozitívum, teda vo svoj prospech a dobrú náladu. Výhodné pre mňa. Nuž a k tomu duševný a fyzický úsmev na perách a máte koktail pre večnú mladosť a krásu. A prosím, uvedomujte si svoj vek a v súlade s ním aj konajte. Skutočne to nie je na škodu. Mať napríklad päťdesiat a konať ako odtrhnutý adolescent, a to sa týka hlavne mužov, je trápne a smiešne a okamžite, teda cielene upozorňujúce na starobu. Vek je našou neoddeliteľnou súčasťou. Žije s nami a je nutné brať ho do úvahy. Nehanbiť sa za svoj vek. Neschovávať sa pred ním, ani ho nepotláčať. Každý starne a každý to na nás vidí. Ja napríklad hovorím, že som šťastná, že som sa dožila takého veku. Som na to hrdá.
femme: Čo sa ženy, ale aj muži z knižky dozvedia? Je len o plastickej chirurgii, alebo je aj návodom na zdravý životný štýl a vôbec ako si zdravie udržať?
Rebecca Justh: Mám svoje štyri piliere, stravu, telo, pohyb a myseľ a o tieto sa musím a chcem starať neustále rovnocenne a rovnomerne každý deň svojho života. Bez toho to nejde. A to mi verte, ak niektorý z nich zanedbám, odrazí sa to na mojej psychike či vizáži. A k týmto pilierom som musela pridať piaty. Tento pilier spočíva v kooperácii, v spolupráci s odborníkmi. Síce musí začať sám človek od seba, ale pomôcť musí odborník, lekár, chirurg. Dostalo sa mi veľkej pocty, keď mi po týždni od krstu knihy zavolal pán Prof. MUDr. Viliam Fisher, CSc.FICS a vyjadril sa, že čítajúc moju knihu, akoby to on písal. Je to odmena pre mňa za prácu a myslenie, ale aj potvrdenie správneho nasmerovania starostlivosti o seba. A v čom spočíva? Môj text nabáda ľudí, aby si neustále kontrolovali svoje telo, pokožku, sledovali rôzne príznaky, anomálie, ktoré im telo ukazuje, či signalizuje, ktoré sa na tele objavia a následne tieto konzultovali s odborníkmi. Čiže, moja starostlivosť v podobe kontroly a následné možnosti medicíny v rukách šikovných chirurgov, lekárov. Áno, v tretej knihe sa venujem využitiu chirurgie a jej odvetviu plastickej chirurgii z hľadiska zdravia, ale tiež neodmysliteľnému estetickému hľadisku. Nie každý má dokonale stavanú postavu, končatiny, či jednotlivé časti tváre. A tu môže nastúpiť pomoc plastického chirurga, ktorý nám môže pomôcť vylepšiť nedokonalosti.
femme: Pokiaľ viem, ty nemáš žiadne plastiky. V budúcnosti uvažuješ o nejakých?
Rebecca Justh: Už ako dieťa som si povedala, že keď budem stará a bude mi ovísať tvár, či padať viečka, niečo s tým urobím. Zatiaľ poriadne cvičím, precvičujem aj tvárové svaly a stačí mi to. V súčasnosti je už plastická chirurgia v takom štádiu vývoja, že dokáže priam zázraky. Zatiaľ si nedávam pichať žiadne látky do pokožky tváre, či tela a mám tiež šťastie, že mi neovísajú viečka. Ale ak by sa tak stalo, využijem schopnosti chirurgov. Využívam rôzne kvalitné krémy, dávam si výživné masky, ale aj sa zdravo stravujem, cvičím a usmievam sa. Pán profesor Fisher sa na moju adresu vyjadril, že som zázrak prírody. Ja ho však opravím. Som len k sebe veľmi prísna, som pracovitá a tvrdohlavá na seba. Chcem a starám sa o seba.
femme: Na krste si predstavila niekoľko svojich kolekcií, z jednou z nich si sa predstavila aj na Fashion Week v New Yorku. Čo to pre teba znamenalo vystúpiť na mólo so svojimi modelmi v spleti svetových návrhárov a dizajnérov? To sa zatiaľ nikomu zo Slovenska nepodarilo, či?
Rebecca Justh: Na NYFW som bola pozvaná, a to zdôrazňujem pozvaná americkou agentúrou už po tretíkrát a to nielen na NYFW, ale aj na International Fashion Week Los Angeles a Maiami, ale tiež do Paríža a do Londýna. V súčasnosti som dostala opätovné pozvania na rok 2020. Pre mňa to znamená ocenenie mojej práce , čo mi vlastne aj deklarujú. Preto to nie je len otázka peňazí. Musíte niečo ukázať, priniesť nový, zaujímavý, originálny dizajn odevu. Týchto prestížnych prehliadok sa nemôže zúčastniť hocikto len preto, že má peniaze pre kolekciu. Zároveň prezentujem aj svoj talent, možno aj šikovnosť, ale hlavne pracovitosť v realizácii krajčírskeho umenia, pretože všetky modely si šijem, bez akejkoľvek pomoci, sama. A oni to vedia. Tento rok som umožnila predviesť môj model mladej slečne Ivanke Danišovej, ktorá má veľmi závažný, zdravotný problém. Splnila som jej celoživotný sen a som nesmierne šťastná. V Amerike, na New Yorkom módnom móle sme sa stretli s veľkým nadšením a ováciami. Napokon nám tlieskala aj veľmi známa americká speváčka, režisérka a dizajnérka Ashanti. Som veľmi šťastná a nadšená, že sa môžem odviazať, prejaviť svoje dizajnérske predstavy s látkami, ale aj iným materiálom. Tento svet nepozná žiadne obmedzenia a tomu som nesmierne vďačná. Nie ako na Slovensku. Niektorí Slováci sa správajú akoby žili ešte stále v determinujúcom socializme. Toto zriadenie umožnilo ľuďom na vedúcich postoch diktovať masovosť! Nemali ste sa a nesmeli odlišovať! Bola som šťastná, keď padlo toto zriadenie, keď bola zrušená komunistická strana, za ktorú sa schovávali neschopní, zakomplexovaní ľudia, ktorí si následne dovolili vládnuť. Som zhrozená a rozhorčená, že v súčasnosti to zažívam opätovne. Niektorí ľudia na Slovensku – je to len náš fenomén, vo svete to neuvidíte, že sa boja vyčnievať z davu. Chcú byť čierni, šedí, chcú byť ako ostatní. Napokon aj tým, že sa „opičia“ po niekom len preto, lebo. A následne, kritizujú iné, od nich odlišné. Kritizujú farby, či zvláštny, strih, či originálne oblečenie. No hrôza! To bol socializmus. Ja som aj vtedy bola a chcela sa, tak ako aj dnes, odlišovať od ostatných. Som predsa originálny jedinec. Chcem byť sama sebou. Chcem vyčnievať z davu, nehanbím sa za seba, vážim si seba a som hrdá na svoj talent a pracovitosť. Tak by sa mal správať každý človek na tejto planéte. Veď každý sme v niečom výnimočný a každý sme originál! Preto ak mi niekto povie, že mu slúžim ako vzor, je to pre mňa pocta, ale zároveň záväzok. A svet funguje na princípe talentu, pracovitosti, slobody, prejavu a originality.
femme: Určite sa stretávaš so závisťou.....
Rebecca Justh: U nás doma a ani v mojom myslení a v slovníku som nemala slovko závisť. Moji rodičia nikomu nezávideli a v tom duchu som bola aj vychovávaná. Som veľmi rada. Toto slovo je pre mňa cudzie a počin nepochopiteľný. Už ako dieťa som si zadefinovala, že závidieť sa dá len zdravie a viac som sa tomuto slovíčku nevenovala. Ten pravý úspech pozostáva len z pracovitosti, vzdelávania sa a následných výsledkov. Moja mama ma začala za posledné roky upozorňovať, že závisť si treba zaslúžiť. Tieto slová mám pretransformované do slov ako námaha, práca, usilovnosť, snaha, drina, odriekanie a tiež talent. Preto závisť ľudí ako veľmi negatívne ľudské konanie nevnímam. Doslova sa odo mňa odráža nielen slovo, ale aj následné prejavy.
femme: Aké máš plány na budúci rok? Bude štvrtá knižka? Môžeme sa tešiť na módne prehliadky?
Rebecca Justh: Áno, pracujem ďalej a stále a pracovať chcem. Navrhujem šaty, šijem ich. Mám ďalšie pozvania na svetové móla. Píšem ďalšie knihy. Ďalšiu mám pripravenú do tlače, hľadám vydavateľstvo. Oslovil ma aj pán profesor Fisher na spoluprácu na tvorbe a pásaní jeho novej knihe. Pre mňa nesmierna česť. Zároveň pripravujem osnovu pre napísanie druhého dielu môjho románu Vášeň nespútaš, ale aj knihu poviedok. Mám už pár napísaných. Neviem písať len jeden žáner. Tiež pracuje na scenári televíznej relácie, ktorú by som veľmi rada točila.
https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/13763-rebecca-justh-mam-63-rokov-no-a-tentokrat-doverne-o-plastickej-chirurgii?start=810#sigProIdb0a43f5cc0
Zdroj knihy: Vydavatel.sk
