Hračky preverené časom

Vôbec nie je pravda, že v minulosti deti trpeli núdzou o hračky. Určite ich nemali celé hromady, no pár ich bolo, a tie, ktoré fascinovali už stredoveké či antické deti, sú populárne aj dnes.

toyeto1

Populárne v minulosti sú trendy aj dnes

Vykopávky a ďalšie historické zdroje (obrazy, písomné záznamy) potvrdzujú, že život detí bol už niekoľko storočí či dokonca tisícročí dozadu pestrý. Deti sa hrali s naozajstnými hračkami aj s tým, čo bolo v ich dosahu...Presne podľa definície Eugena Finka, nemeckého filozofa a fenomenológa, ktorý tvrdí že: „Hračka môže byť umelá vec sformovaná ľudskou prácou, ale práve tak to môže byť akákoľvek prírodná vec. Pretože vďaka svojej tvorivej hravej fantázii môže hrajúci sa človek nazvať hračkou čokoľvek.“

Hračky boli objavené už v starovekom Egypte a Babylone. Archeológovia a antropológovia sú presvedčení, že existovali oveľa skôr, v podstate od počiatku ľudstva, ale keďže boli z organických materiálov, máloktoré sa zachovali. Napriek tomu vieme, že deti sa hrávali s kockou či kockami, so zvieratkami, s bábikami, s loďkami, rôznymi mečíkmi, figúrkami a napríklad malí Inkovia mali aj hračku na kolesách – napriek tomu, že kultúra dospelých koleso nepoužívala.

Chlapci bojovníci, dievčatá gazdiné

Ako to bolo u nás? Z územia Slovenska nemáme veľa odkazov, či už písomných, obrazových alebo archeologických, ale keďže deti na celom svete sa hrajú podobne, môžeme sa opierať aj o pramene z iných krajín. Ján Amos Komenský vo svojom diele Orbis sensualium pictus v levočskom vydaní z roku 1685 spomína hry s guľôčkami, šamrhu (vĺčik poháňaný bičíkom), štafle (drevené nohy), obľúbenú hojdačku či hru s kolkami. Chlapci preferovali hry, ktoré mali podporiť ich fyzickú zdatnosť. Hrou sa učili vojenskému remeslu, takže koníky a drevené šable neskôr nahradili ozajstné šable a jazdecké kone.Dievčatká sa zase venovali hrám, ktoré ich pripravovali na ženské práce. „Je evidentné, že hračky mali vždy akúsi pridanú hodnotu, neboli len predmetmi, pomocou ktorých si deti krátili čas. Boli funkčné, rozvíjali zručnosti, schopnosti, predstavivosť a fantáziu,“hovorí konateľ hračkárstva Toyeto Dominik Rusňák. 

S masovou produkciou hračiek, ktorá nastala v 20. storočí, to postupne prestávalo platiť. Našťastie sú stále na trhu hračky, ktoré sú vnímavé voči detskému svetu a nielen zabavia.

Iný stav, iný materiál

Archeologické nálezy, obrazy či kroniky potvrdzujú, že sa všetky deti bez rozdielu postavenia hrali približne rovnako. Ich hračky sa v zásade líšili iba materiálom, z ktorého boli vyrobené. Pre kráľovské deti sa vyrábali hračky z drahých kovov, napríklad zo striebra, pre deti z vyšších spoločenských vrstiev z olova, pre deti v meste z dreva a z hliny a pre dedinské deti z toho, čo bolo k dispozícii – drevo, slama, textil... Dieťa si hračku vyrobilo buď samo (píšťalky, frndžalky, hlinené guľôčky), alebo mu ju vyrobili rodičia z dostupných surovín.

Všetky deti vždy poznali a poznajú palicu ako vynikajúcu hračku, lopty či hry, v ktorých sa napodobňujú každodenné činnosti, napríklad predávanie a nakupovanie. „Hry na niečo sú pre deti, ich vývoj a dozrievanie veľmi dôležité. Oveľa dôležitejšie než statické hračky, ktoré, povedzme, vydávajú zvuky, ale nič nerozvíjajú. Pritom k hre na niečo stačí iba pár drobností – (nielen) pre dievčatá súpravička na čaj alebo (nielen) pre chlapcov súprava náradia,“myslí si Z. Knezlová zo spoločnosti Toyeto.

Ikony, ktoré pretrvali storočia

Uvedomenie, že s mnohými súčasnými ikonickými hračkami sa hrali aj naši prapraprapredkovia, je fascinujúce. Je to ako cestovanie v čase. A zároveň dôkaz, že ide o naozaj dobrú hračku. Veď prežila storočia! 

Napríklad drevené kocky a stavebnice„Vôbec ma neprekvapuje, že ich milovali deti v minulosti a milujú ich aj deti súčasné. Stavebnice patria medzi hračky, pri ktorých tvoríte, rozvíjate fantáziu, strácate pojem o čase. Môžete budovať podľa návodu alebo podľa fantázie. A výsledok je hmatateľný. To je to, čo deti veľmi baví. Ak sú kocky navyše naozaj z dreva, deti profitujú aj z dotykov s týmto prírodným materiálom,“je nadšený jednou z ikonických hračiek Dominik Rusňák.

Medzi ikonické hračky určite patria aj domčeky pre bábiky. A verte, že nefascinujú len dievčatá, ale aj chlapcov a chlapov! „No jasné, veď domček pre bábiky je miesto, kde sa môže odohrávať čokoľvek!“pritakáva Z. Knezlová z Toyeto. Domčeky môžu byť malé aj veľké, príručné, vhodné na cestovanie aj zaberajúce polovicu izby. Môžu sa v nich odohrávať rôzne scénky zo života, deťom slúžia nielen na rozvoj fantázie, ale neraz aj ako výborná forma psychohygieny. Nábytok a obyvatelia domčeka sa dajú postupne dopĺňať (vyrobiť, kúpiť) a tak, ako je nekonečný život v domčeku, môže dlhé roky pretrvať aj jeho životnosť. 

Každá generácia detí poznala aj hojdacie koníky a hojdačky, preto tiež patria medzi ikony. „Aj podľa mňa je to nesmrteľná klasika. A rozhodne to nie je hračka na jednu sezónu, teda ak ju kúpite vyrobenú z kvalitných materiálov a s bezpečnou konštrukciou. Potom stačí nasadnúť a odcválať do ríše rozprávok alebo fantázie,“myslí si Z. Knezlová. 

V rámci „hier na niečo“ vždy kraľovali a kraľovať budú veci do kuchyne a domácnosti (súpravy hrncov, čajové súpravy, nástroje a náradie), v tesnom závese za hrami na obchod, požiarnikov, policajtov, na školu či železničiarov. 

Pri výpočte hračkárskych ikon, samozrejme, nezabúdame na bábikyvojačikov, rôzne zvieratkáa spomenúť musíme aj hlavolamy.„Nielen veľkí, ale aj malí milujú záhady a výzvy. Preto rôzne druhy hlavolamov vždy existovali a podľa mňa existovať budú. Sú rôzne náročné a v každom veku cibria fantáziu, predstavivosť, logické myslenie aj jemnú motoriku. Jednoducho, dávajú tomu, kto sa s nimi hrá, veľa, ako sa na dobrú hračku patrí,“uzatvára D. Rusňák z Toyeto.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.