Zuzana Biščáková a Andrea Pietrová
Ultreia et Suseia?
Názov koncertu Ultreia et Suseia odkazuje na starobylý latinský pozdrav pútnikov do Santiaga de Compostela. Výraz “Ultreia!” znamená “ďalej, vpred” a “et suseia!” znamená “a vyššie” – ide o povzbudenie na pokračovanie v ceste. Tento pozdrav symbolicky rámcuje program koncertu ako duchovnú hudobnú púť, ktorá publikum zavedie “ďalej a vyššie” prostredníctvom hlbokých umeleckých zážitkov. Dramaturgia večera spája súčasnú slovenskú hudbu s duchovnými témami a ponúka poslucháčom emotívnu cestu, na ktorej sa prelínajú mystika, láska a hľadanie zmyslu. Koncert tak nesie posolstvo podobné zážitku pútnikov – prekročiť hranice bežného vnímania a povzniesť sa vyššie vďaka sile hudby.
Program prepája tvorbu žien – slovenských aj zahraničných skladateliek, ktorých hudba prináša silné, autentické a intímne pohľady na svet. Pietrová vedome posúva do popredia ženský hlas v súčasnej hudbe, ktorý býva často prehliadaný, no nesie obrovskú krehkosť aj silu. Na pódiu sa k nej pridá klaviristka Zuzana Manera Biščáková, s ktorou ju spája dlhoročné umelecké aj ľudské porozumenie. Spolu vytvárajú priestor, kde sa ženská energia pretavuje do hudobnej výpovede plnej svetla, intuície a pravdy. Koncert prináša aj dve premiéry skladateľky Jany Kmiťovej, napísané priamo pre Andreu. Ultreia et Suseia tak bude večerom, v ktorom sa ženské skladateľky a interpretky spoja do spoločnej modlitby – o hľadaní, tichu a ceste za vnútorným svetlom.
Čo pre Vás osobne znamená motto „Ultreia et suseia“ a prečo ste sa ho rozhodli dať ako názov koncertu?
Mám veľmi rada prechádzky. Ideálne viacdňové túry. Spať pod holým nebom, pod prístreškom, v stane, či v útulni. Keď som v zahraničí, túlam sa mestom, ak je čas. A aj keď sprvu nemám konkrétny smer, môj vnútorný kompas funguje spoľahlivo a zavedie ma tam, kam má. A tak je to aj v živote. Vraví sa, že cesta je cieľ. Trochu klišé. Avšak pre mňa pravda. Každý z nás má takýto kompas v sebe, len nie každý alebo nie vždy ho vie čítať. Niekto mu rozumie už od detstva, mnohí z nás sa to naučíme v priebehu života, niektorí mu neporozumejú do konca života. Základ však je ísť ďalej a vyššie. Duchovne, emocionálne. Iste, mávame etapy v živote, kedy cítime, že stagnujeme. No to je práve ten moment, kedy sa skutočne treba zastaviť, navnímať svoj kompas – pre niekoho intuícia, inštinkt. On nás nikdy neklame. Je to ako keď niekto odpovie na otázku: „Čo ti je?“ „Neviem.“ Vie. V útrobách to každý vieme. Len nám v tom môže brániť neskutočné kvantum vecí – často sme to my samy.
Ako vznikla myšlienka spojiť práve tieto skladby a skladateľky do jedného programu? Čo je tým spojivom podľa Vás?
Vzniklo to v priebehu niekoľkých dní, rodilo sa to však dva roky. Keď človek načúva, pozoruje, vníma a vstrebáva vedome svoj život, ľudí a situácie v ňom, „spadne“ to z nebies, či sa „vynorí“ z oceánu myšlienok nápad, pri ktorom si poviete: this is it. Žiadna pochybnosť. Základom však pre mňa bola potreba dostať do popredia slovenské ženské skladateľky. Iste, zase raz si môžete povedať: klišé. To už tady bylo. A čo? Zjavne toho stále nie je dosť na to, aby sa týmto dámam slovenskej kompozičnej scény dostalo dostatočného uznania aj v ich domovine.
Taká milá zhoda okolností, hoc nie som fatalistka, no ani na náhodu veru moc neverím: prvá skladba programu, Scivias I. od J. Kmiťovej, sa končí slovom Alfa. Prvá skladba druhého vstupu, piesňového cyklu Praláska O. Kroupovej, sa začína frázou: „Som alfa…“ Avšak to pani Kmiťová nevedela, keď Scivias I. komponovala.
Sú všetky skladby pre Vás niečím špeciálne výnimočné? Máte k niektorej z nich osobitý vzťah alebo zážitok z nácviku, o ktorý by ste sa podelili?
Priznám sa, že každý z cyklov, každá skladba je pre mňa tak osobitá, že veru neviem ukázať prstom. Azda priznávam, že cyklus I. Szeghy bol pre mňa emocionálne najväčšou výzvou. Básne Milana Rúfusa síce nemám moc veru načítané. No emócia, hĺbka, s akou vystihol podľa mňa podstatu slovenského ducha a strastí, v kombinácii s absolútne jasne hudobne artikulovanou emóciou v podaní Iris... bolo pre mňa hodnú chvíľu problematické dospievať skladby bez sĺz tečúcich mi po líci.
Ako sa Vám spolupracuje s klaviristkou Zuzanou Manera Biščákovou? Čím je výnimočná táto kombinácia hlasu a klavíra v takomto duchovne ladenom programe?
Zuzka je úžasný človek, hudobník, muzikant. Prvý raz sme spolupracovali ešte v časoch, keď som bola na konzervatóriu a tu a tam si zaspievala s orchestrom STU Technik, kde pôsobí aj moja maminka v prvých husliach. Už tam sme si veľmi sadli. Pre mňa osobne je absolútne nevyhnutné ku dosiahnutiu autentického a hlbokého prežitku, a teda predaniu publiku, úprimné a pravdivé prepojenie interpretov. Nie len ‘v akcii’, ale aj v súkromí. Bez toho to nejde. A už nie som ani ochotná to inak robiť. Ľudí, s ktorými spolupracujem, vyslovene potrebujem spoznať. Súznenie je o tom (a to v akomkoľvek vzťahu), že sme ochotní aspoň poodhaliť svoju dušu a zámery. Bez toho... je to pre mňa často pekné, ale o ničom.
Zuzana Biščáková a Andrea Pietrová
Program obsahuje dve premiérové skladby Jany Kmiťovej. Môžete priblížiť, ako došlo k ich vzniku? Oslovili ste Vy skladateľku, aby ich skomponovala?
Áno. Vedela som, že dramaturgicky by sa mi tam veľmi hodila skladba pre sólo hlas. Na úvod ideálne. Zľahka pozitívne nabitá. A tak som si povedala: kto sa hanbí, má prázdne gamby, nebo-li líná huba, hotové neštěstí. A spomenula som si na spoluprácu s Jankou Kmiťovou na jej skladbe Rozprávka o svete, ktorá ma veľmi dojala. Nie textom, obsahom. Tak som Janke napísala, čo presne hľadám, s každým detailom skladby, ktorý som v nej potrebovala mať. A tak sme si začali písať, bolo to veľmi milé a mám dojem, že sme si jedna druhej padli do rany. Sprvu bola trochu skeptická, koľké podmienky si kladiem, no po podrobnom opise a odôvodnení, mojom zámere s celým konceptom, sa tak preň nadchla, že skomponovala skladby dve! A dokonale zapadli. Ako puzzle.
Koncert je netradičný tým, že publikum bude sedieť na pódiu medzi Vami. Ako vnímate takúto blízkosť divákov? Tešíte sa na ňu alebo je to aj trochu zaväzujúce?
Priznávam, nie som veľmi sociálny, či kontaktný tvor. Mám rada svoj priestor i samotu. Spoločnosť je pre mňa krajinou krivých zrkadiel so svojimi často neprísnymi konvenciami. Avšak mám rada ľudí. Vlastne ma veľmi potešilo, že tam tá bariéra „oficiálneho“ priestoru interpretov a poslucháčov nebude. Akoby nestačilo, že je v každodennosti našich životov a bráni nám v rozlete. Nie my a oni. Iba my.
Súčasná klasická hudba býva považovaná za náročnú. Čo by ste odkázali bežnému poslucháčovi, ktorý váha, či prísť? Prečo by si Ultreia et Suseia nemal nechať ujsť?
Súčasná klasická hudba má jeden úžasný rys: nemá estetické stropy, steny ani podlahy. Je to interpretačne i poslucháčsky priestor nekonečnej slobody. Žiadne estetické oklieštenia. Sama, keď idem na koncert súčasnej hudby alebo si nejakú sama doma pustím, snažím sa nič nečakať. Nič konkrétne. Iba vstrebávať, spracovávať. Keď prídete, sadnite si. Zatvorte oči. Dýchajte so mnou. Prežívajme to spolu. Bude to jedna krásna, hoc náročná meditácia, modlitba. K sebe samému, k sebe samej.
Festival ARS NOVA sa zameriava na súčasnú hudbu a Vy na ňom nevystupujete po prvý raz. Čím je podľa Vás tento festival dôležitý pre slovenskú hudobnú scénu a čo pre Vás znamená účinkovať na ňom?
Dáva možnosť, priestor hudbe dnešných dní pokračovať a zapisovať sa do dejín. A myslím si, že za samotný festival hovorí citát jedného z najsugestívnejších spisovateľov 20. storočia, uverejnený na ich úvodnej stránke: Hudba je jedinou rečou, v ktorej sa ľudia navzájom neurážajú.
O projekte Terra incognita
Terra incognita je dlhodobý projekt občianskeho združenia SONÁTA, ktorý sa sústredí na prezentáciu slovenskej hudby 20. a 21. storočia, najmä v kontexte novej tvorby, menej známych skladateľov a autorských osobností so zreteľom na ženský autorský hlas. Názov symbolizuje „neobjavené územie“ hudby, ktorá často zostáva mimo hlavného prúdu, no má mimoriadnu umeleckú hodnotu.
Projekt vznikol s cieľom spájať odborné a širšie publikum – ponúkať súčasnú hudbu v komornej, pochopiteľnej a emocionálne živšej forme. Ultreia et Suseia je prvým uvedeným programom v tejto línii a otvára nový cyklus duchovných a piesňových koncertov.
Zdroj foto: Terra incognita - Ultreia et suseia
