Ženy a viera - Kresťanské náboženstvo

Tým sa stala zodpovedná za všetko ľudské utrpenie a plahočenie; čo je vlastne trest boží... Lenže, ako ďalej? Ako zakomponovať do mýtu o cnostnom mužovi existenciu hriešnej ženy, aby sa ospravedlnilo ich spolunažívanie? Zrodila sa teda spásonosná logická slučka: odpoveďou na trest musí byť pokora, odovzdanosť a služba! Tieto odkazy vytvorili gros špeciálnej didaktickej koncepcie pre ženy: od útleho detstva sa ženám začali vštepovať pocity viny a menejcennosti, v dôsledku ktorých sa mali "dobrovoľne" zmeniť na "nástroj" slúžiaci svojmu pánovi - mužovi. A cieľavedomé ponižovanie ženy postupne viedlo až k paradoxnej skutočnosti: ženy začali lipnúť na náboženstve - ako jedinej životnej úteche... všetko ostatné im totiž bolo odoprené.

Už prví evanjelisti ženám prikazujú, aby boli poslušné a podriadené mužom, pretože "muž je hlavou ženy tak, ako je Kristus hlavou cirkvi..." A hoci kresťanstvo formálne žiada, aby muž svoju ženu miloval, žena je ponímaná ako výrazne menejcenná bytosť, ktorá v podstate nemá rozum; jej hlavou (t.j. rozumom) je muž.
Samotný mýtus o stvorení človeka bol skomponovaný tak, aby to viedlo k pochybnostiam, či vôbec uznať ženu za človeka... Keďže ľudská podstata ženy bola spochybnená, prišiel na rad skutočný problém: môže mať žena dušu? Absurdné diskusie hodné kresťanských "mysliteľov" ukončil až ekumenický koncil v Macone v roku 585, ktorý žene dušu láskavo priznal, čím uznal aj jej ľudskú podstatu. Za pozornosť však určite stojí, že sa tak stalo s prevahou jedného hlasu! Názorný príklad, ako sa rodí obsah náboženských vieroúk!

Rovnako vážny problém, z ktorého akosi niet úniku, má kresťanstvo aj so sexualitou. Dedičný hriech zmenilo na sexuálny a proti sexu začalo viesť "križiacku výpravu"! Ideálom sa pre kresťanov stal sexuálny asketizmus. No ako zvyčajne, objavuje sa logická komplikácia: Ako potom "ísť a množiť sa..."?! Východisko sa našlo v monogamnom manželstve, ktoré začalo byť trpené ako nutné zlo, pričom každý mimomanželský pohlavný styk sa stal hriechom a biologická dispozícia ženy - matky sa zmenila na jediný cieľ. Táto skutočnosť, spolu s požiadavkou, aby bola žena podriadená mužovi, viedla k tomu, že žena bola úplne vylúčená zo života spoločnosti. "Spoločensky" sa podľa predstáv kresťanstva mohla realizovať len v mníšskom stave, v rámci ktorého malo ísť o akúsi "vyššiu sebarealizáciu"; samozrejme, umŕtvujúcu všetko prirodzené. Službu manželovi a rodine tak mohla žena nahradiť službou bohu...

MANŽELSTVO

Život kresťaniek ovplyvňovala katolícka cirkev aj prostredníctvom detailných pravidiel týkajúcich sa uzatvárania manželstva a vedenia rodinného života...

Stanovená požiadavka monogamného manželstva plnila predovšetkým dôležitú sociálnu funkciu - zabezpečovala legitímnych dedičov. Kresťanstvo vychádzalo z dogmy, že manželstvo je bohom dané splynutie muža a ženy; čo v praxi znamenalo, že manželstvo nie je súkromnou či civilnou vecou, ale cirkevnou záležitosťou. Z daného dôvodu bolo manželstvo povýšené na sviatosť. A pretože bolo stanovené, že muž a žena sú si pred bohom rovní, od manželstva sa vyžadovala (aspoň formálne) monogamnosť. Uvedené idey sa presadili aj vďaka tomu, že vyhovovali rodiacemu sa feudálnemu zriadeniu.

S povýšením manželstva na sviatosť sa spájala jeho svetská nerozlučiteľnosť. Tejto cirkevnej dogme sa postupne podriadilo aj svetské právo - až do obdobia reformácie.
Cirkev teda zoširoka diktovala svoju predstavu o manželstve, vrátane podmienok jeho vzniku a rozluky. (Praktických prínosov bolo hneď niekoľko.) Postupne sa vytvoril celý súbor rôznych procedurálnych obštrukcií, za ktoré sa vyberali príslušné poplatky. Koncom 12. storočia napríklad uzákonila povinné zásnuby a začiatkom 13. storočia povinné ohlášky, vďaka ktorým sa mali zistiť existujúce prekážky uzavretia manželstva (manželstvo s inou osobou, impotencia, nedospelosť, pokrvné príbuzenstvo v prvej línii...). Ďalšie prekážky cirkev vytvárala podľa svojich potrieb; zároveň však umožňovala dišpenzácie (odpustenie prekážok). Dôvody brániace manželstvu sa pritom delili na dve skupiny: niektoré mali za následok neplatnosť manželstva a iné zasa spôsobili, že išlo o nedovolené manželstvo. Odpustenie bolo možné žiadať len v druhom prípade.
Tou najdôležitejšou ideou však bola, nakoniec najmenej rešpektovaná, monogamia.