Ženy a viera

Ako ovplyvnili svetové náboženské sústavy, ktorých tvorcami sú anonymné kolektívy mužov, sebavnímanie a sebahodnotenie ženy... Žena ako nositeľka života a organizátorka života ľudských spoločenstiev prijímala v dávnej minulosti zaslúženú úctu, čo odrážalo i jej "spoločenské postavenie" - vládol matriarchát.

mat_pad21

Náboženstvo týchto čias - tzv. prírodné náboženstvo - ešte neplnilo úlohu neskorších náboženských systémov, t.j. úlohu násilnej organizácie ľudských spoločenstiev podľa skupinových záujmov, a nezotročovalo ženu podľa predstáv a potrieb muža. Postavenie žien a mužov v matriarcháte odzrkadľovalo ich význam pre spoločenstvo a zodpovedalo potrebám spoločenstva.
Keď žena prišla s myšlienkou pestovania rastlín a muž domestikoval prvé zvieratá, život matriarchálne organizovaných spoločenstiev sa začal meniť. Biologická predurčenosť žien rodiť deti a automatická starostlivosť o ne (s čím je spojené ekonomické oslabenie žien) a mužmi vytvorená nadprodukcia viedli k postupnému uchopeniu moci mužmi. A nová (triedna) spoločnosť začala využívať na upevnenie nového poriadku i náboženské prvky...

Vznik veľkých svetových náboženských sústav teda podnietili anonymné kolektívy mužov v období patriarchálnej spoločnosti. Rozvíjali sa v súlade s potrebami tejto spoločnosti a muž vďaka nim stále viac upevňoval svoju nadvládu nad ženou - náboženstvo vo svojej inštitucionalizovanej podobe (prostredníctvom väčšiny systémových a etických noriem) prispelo k ujarmeniu ženy mužom a formovalo jej podriadený životný postoj až do dnešných čias.

V našom "seriáli" Ženy a viera vám ponúkneme základné informácie o vplyve hlavných náboženských sústav, ktoré formovali nielen postavenie európskej ženy v spoločnosti, ale aj jej sebahodnotenie a vnímanie pohlavne bipolárneho sveta - až do dnešných "pokrokových" čias.

Ženy a viera  - Anticke Grécko

V gréckom náboženstve ženy zaujali významné postavenie, no spoločenská pozícia žien Starého Grécka bola katastrofálna...

V dávnych dobách ľudských dejín vznikli na základe animistických predstáv - t.j. zosobnenia prírodných javov a viery v nadprirodzené sily, ktoré ovládajú ľudí a ich životy - rôzne mýty, zákazy (tabu) a príkazy totemického rázu (uctievanie neživých predmetov a živých prírodných organizmov ako príbuzných a predkov). Ak nie priamo všetky, tak väčšina z nich súvisela s materským kultom. S rozvojom spoločnosti a abstraktného myslenia sa z animizmu a totemizmu vyvinula viera v bohov. Materský kult sa stále viac začal spájať s poľnohospodárskym kultom a obradmi, ktorých základnou myšlienkou bola ženská plodnosť.

venuse21

Pôvodná spoločenská jednotka - kmeň - sa postupne rozpadla na veľkorodiny a začalo sa presadzovať spojenie jednej ženy s jedným mužom. Všetky deti patrili do rodiny matky a táto rodina sa starala aj o ich obživu, muž prispieval rodine iba nepravidelným úlovkom.
K významným zmenám v organizácii ľudskej spoločnosti prišlo v čase, keď sa muž začal venovať poľnohospodárstvu, výrobe nástrojov a obchodu. Paralelne sa, samozrejme, rozvíjalo aj myslenie. Animizmus a totemizmus nahradil polyteizmus (mnohobožstvo), vznikli mýty o stvorení sveta a vytvoril sa pojem duše ako nesmrteľnej časti ľudskej bytosti. Obdobie matriarchátu sa v tom čase chýlilo ku koncu; so vznikom prvých starovekých štátnych útvarov vstúpila do dejín patriarchálna monogamná malorodina.

V 11. až 10. storočí p.n.l. sa v starovekom Grécku sformovali štáty v podobe poľnohospodárskych stredísk. Spoločnosť sa rozdelila na triedu urodzených, neurodzených a otrokov, ktorí neboli považovaní za plnohodnotné ľudské bytosti.
Kultúrna situácia v Grécku sa nevyvíjala jednotne. Kým v Sparte ešte existovali prežitky skupinového "manželstva", v Aténach už panovala despotická monogamia. Výchova spartských žien bola podobná výchove mužov - ženy mohli spravovať rodinný majetok a ich spoločenské postavenie bolo slobodné. Cudzoložstvo žien nebolo v Sparte príčinou pobúrenia ani trestu. V Aténach bolo všetko inak: žene sa jednoducho odobrala svojprávnosť; bola považovaná za nižšiu bytosť, ktorá nie je schopná samostatne rozhodovať. Aténska žena prechádzala z poručníctva otca do "vlastníctva" manžela a po ovdovení nad ňou prevzal moc jej najstarší syn alebo brat. Bola úplne vylúčená z verejného života a nemala žiadne občianske práva. Určite úcte sa od aténskych mužov dostalo iba hetéram (vzdelaným priateľkám, ktoré žili mimo rodiny).

grecke_bozstva21

A tak sa stalo, že hoci ženy zohrávali v gréckom náboženstve významnú úlohu (kňažky - veštkyne) a ženské božstvá zaujímali v panteóne (antickom chráme zasvätenom všetkým bohom) významné miesto, spoločenské postavenie gréckych žien bolo - v duchu patriarchálnych túžob - katastrofálne. Toto nešťastné dedičstvo prevzalo kresťanstvo a s ním aj celá európska kultúra.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.