Femme sa stretla s touto úžasnou ženou, ktorá srší neutíchajúcou energiou, pozitívnou mysľou, láskou k človeku a vyspovedala ju.
femme: Vy ako režisérka ste vo svojom živote dosiahli to, čo iní ani za štyri. Stretli ste sa s mnohými osobnosťami, vnikli ste do ich životov a oni vám otvorili svoju dušu v dokumentárnom seriáli na Českej televízie 13.komnate – Chudík, Valentová, Jakubisko, Šišková, Hryc, Radičová a mnohí ďalší. Kto vás najviac zaujal?
Yvonne Vavrová: 13.komnaty sú formátom dokumentárnych filmov, kde sa snažíme už 15 rokov odhaľovať zložité obdobia života známych osobností. Nejde o ten povrchný pohľad ukázať nejaké škandáliky, či trapasy, ale práve naopak pomôcť divákom prekonávať svoje vlastné zložité životy pomocou príbehov osobností, ktoré si v mnohých prípadoch prešli peklom. Buď mali veľmi vážne zdravotné problémy (Jakubisko a jeho transplantácia srdca v 75. rokoch), alebo opustila ich milovaná osoba (Hryc a jeho syn), alebo sa vyrovnávali so svojou minulosťou ( Valentová a strata dvoch sestrier v koncentračnom tábore), alebo psychické a vzťahové problémy (Chudík a jeho prvá žena). Pre mňa osobne boli asi najvýznamnejšie 13.komnaty práve tie, v ktorých sme sa so Zdenou Studenkovou, Lackom Chudíkom, alebo Kamilou Magálovou snažili odhaliť ich citlivú a bolestivú spomienku tak, aby bola terapeutická aj pre nich samotných, ako aj pre divákov. Je to proces, ktorý niekedy trvá aj rok až dva, než sa dohodneme na nakrúcaní a postupne „pilujeme“ konečnú podobu výpovede.
Nakrúcam aj hodinové portréty pre Českú televíziu pod názvom Neobyčejné životy, kde som zase mala možnosť viac do hĺbky odhaliť krehké vnútro a bohatú tvorbu napríklad Jožka Bednárika, Božidary Turzonovovej či Juraja Jakubisku. To sú už také nadčasové dokumenty, ktoré sú pre mňa ako scenáristku a režisérku veľmi dôležité a významné.
https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/15251-zoznamte-sa-s-charizmatickou-a-vsestrannou-yvonne-vavrovou#sigProId86c06fa357
femme: Tvorili ste pre divadlo, film i televíziu, čo vášmu srdcu bolo najbližšie?
Yvonne Vavrová: Jednoznačne: Film! Všetko čo je vizuálne, kde sa dá experimentovať s obrazom a fantáziou je pre mňa úžasne naplňajúce a obohacujúce. Film umožňuje realizovať všetko, čo si moja bujná fantázia vie predstaviť. Všetko sa to dá zhmotniť. Nie je to úžasné? A s nastupujúcou virtuálnou realitou sa tie moje sny skutočné stávajú nie virtuálnymi ale reálnymi. V televízii alebo v divadle už máme určité mantinely, ktoré sa dajú prekonať, ale nie na sto percent. V divadle som sa však zase naopak mohla viac venovať hercom a nebola som rozptyľovaná nekonečnými možnosťami filmovej vizuality. I keď musím podotknúť, že keď som režírovala v Divadle Andreja Bagara v Nitre hru švédskeho dramatika Per Olov Enquista Obrázkari, tak som nemohla nepodľahnúť pokušeniu ozvláštňovať každú jednu scénu vizuálnymi kúzlami. Možno aj preto bola táto hra vybratá na festival slovenských divadiel do Prahy.
femme: Precestovali ste množstvo krajín, ktorá zanechala vo vás najhlbšie dojmy?
Yvonne Vavrová: Asi Kanada, Japonsko, Francúzsko. V Japonsku som pobudla skoro dva roky, keď som pripravovala a nakrúcala 9-dielny seriál pre japonského producenta Sasakawa Peace Foundation PROSPERITA MADE IN JAPAN. Bol to seriál, kde som mapovala japonský ekonomický zázrak zo všetkých možných uhľov pohľadu akým je náboženstvo, školstvo, štát, kultúra a ekonomika. Takže takmer dva roky som mala perfektnú možnosť spoznávať túto neskutočne nádhernú a rôznorodú krajinu tak odlišnú od tej našej. Všetko je tam iné. Tak absolútne iné, že človeku trvá, než sa „zmieri“ aj s absolútne iným vnímaním dobra a zla, zvykmi a tradíciami. Japonsko je očarujúce po všetkých stránkach. Je jemné aj drsné, je tiché aj hlučné. Je to aj duchovný svet, ktorý človeku nastaví nemilosrdne zrkadlo seba samého.
femme: Ako čím vás teda očarilo Francúzsko a Kanada?
Yvonne Vavrová: Kanada je úplne iná láska. Žila som tam takmer päť rokov, najskôr v Toronte a neskôr sme sa presťahovali do Calgary. Pochodili sme s partnerom Viliamom provinciu Albertu a hory Rocky Mountains, nakrútila som tam so svojou prvou zakúpenou kanadskou kamerou niekoľko dokumentárnych filmov, ktoré už aj boli odvysielané v televíziách. Kanada je úžasná krajina, ktorá má v sebe obrovský rozmer, a to nemyslím len teritoriálne. Tá rozľahlosť sa prejavuje v každodenných prejavoch ľudí... Ľudia si tu nezávidia, všetci tu majú dosť miesta na život, nebúchajú sa do hrude ako Američania, ale uznávajú multikulturálnosť. Sú veľmi srdeční a pomáhajú si. Je tam neskutočný pokoj... asi práve preto do Kanady emigruje toľko Američanov unavených zo života poznačeného biznisom a honbou za peniazmi a slávou...
Vo Francúzsku som študovala v poslednom ročníku na FAMU, kde som sa osobne stretla s francúzskym režisérom Françoisom Truffautom. Francúzsko má pre mňa čaro aj preto, že je kolískou kinematografie ako takej (bratia Lumièrovci). A vôbec, celá krajina je nádherná, či už je to sever krajiny, alebo juh (koniec koncov dostala som tam aj jednu významnú filmovú cenu..:-) ).
https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/15251-zoznamte-sa-s-charizmatickou-a-vsestrannou-yvonne-vavrovou#sigProId5e3063b388
femme: Slovensko, ale aj celý svet sa obrátil hore nohami. Najmä umelci doplatili na to. Niektorí z nich nachádzajú nové záľuby, maľujú obrazy, pracujú v záhradkách, robia si kurzy na holiča, alebo dokladajú tovar v obchodných reťazcoch. Čomu ste podľahli vy?
Yvonne Vavrová: Ja som šťastná, že nepoznám vetu: Nudím sa. Ja práve naopak neviem čo skôr robiť. Mám toľko nápadov a musím sa rozhodnúť čomu dať prednosť. Viete, my filmári sme zvyknutí improvizovať, hľadať každý jeden deň riešenia, keď sa niečo nepodarí, nepríde vám na pľac herec, alebo začne uprostred záberu pršať, alebo už nie sú peniaze na film. Takýmto životom žijem už desiatky rokov, takže mňa už žiaden Covid nezaskočí. Nebudem sa sťažovaž na okolnosti, ale okamžite hľadám spôsob, ako sa zo šlamastiky rýchlo dostať preč. Režiséri sú v tom kúzelníci... Nedá sa? Dobre. Tak skúsme to takto... A keď sa nedá ani tak, tak skúsme to zase opačne...A ak sa pýtate čomu som podľahla, tak je to práve kreslenie, dizajn a navrhovanie... Ešte pred tým ako som sa rozhodla ísť na štúdium hranej réžie na FAMU, tak som dlhú dobu koketovala s kostýmovou návrhárkou. Celý život ma bavilo kresliť, maľovať, navrhovať.... No a keď prišiel Covid, tak som rýchlo vytiahla štetce, papier, ale aj počítač, tablet a vrátila sa tam, kde som vždy rada pobývala v dobách, keď som nenakrúcala.
femme: Uchvátili vás rúška, dávate im svoju myšlienku, originalitu, dizajn. Aké motívy uprednostňujete? Možno si ich aj objednať?
Yvonne Vavrová: Samozrejme dajú sa objednať. Založili sme si s mojou skvelou sestrou, novinárkou a spisovateľkou Lenkou Streleckou umelecký art-boutique alias e-shop www.apropoyou.sk, kde sa dajú všetky tieto rúška kúpiť. Ale aj šatky a šály a šperky z dielne Lennie Maxx Design. Momentálne na stránke máme asi 30 dizajnov rúšok a každý deň pribúdajú nové. Výroba nejde rýchlo, nakoľko každý jeden kus látky navrhujem osobitne (z každého vzoru dám vyrobiť len 1 meter a z toho sa ušije len cca 20 rúšok). Nikdy nešijeme z kúpených látok. Takže sú to limitované originálne edície, ktoré veľmi nerada replikujem, lebo v hlave nosím stále nové a nové nápady. Človek by nepovedal, ako je možné stále niečo inovovať na rúškach. S Lenkou riešime aj také veci, ako je kvalita gumičiek, ekologická nezávadnosť, biokvalita bavlnenej látky, ale hľadáme aj 100% ekologický prací gel, aby sa tie rúška dobre prali a zároveň boli šetrné k životnému prostrediu. No a Lenka tie výrobky nádherne fotí a vymýšľame spolu aj marketingové kampane. Je to síce zatiaľ naše hobby, ale ako Arteterapia je to v tejto ťažkej dobe skvelé. No a čo sa týka motívov... Tam mám rada experimentovať s rôznymi výraznými motívami hláv, búst, či prírodných vzorov. Veľmi nemusím maličké pravidelné vzory... To nie nie moja šálka kávy.
femme: Hovoríte, že rúško je pre vás módny doplnok, ktorý môže dotvoriť osobnosť svojho nositeľa. Vytvárate rúška aj podľa návrhu ľudí, pre ktorých ich tvoríte?
Yvonne Vavrová: Áno mám zopár prominentných klientov, ktorí si na objednávku vyžiadajú nejaký konkrétny vzor, či skôr farbu. Takým je aj napríklad moderátor a spevák Justin Topolský. Jemu som práve nedávno vytvorila dve šedé rúška so symbolom americkej Sochy slobody a rúško s iniciálkami New York, ktoré perfektne dotvoria jeho imidž spolu s jeho neodmysliteľnou šiltovkou NY.
femme: Majú záujem o vaše výtvory aj muži?
Yvonne Vavrová: Áno. Čim ďalej tým viac. Veľký výber totiž na trhu nie je a tak som sa zamyslela, čo by sa tak asi pánom páčilo. Postupne už na stránke pribúdajú aj pánske dizajny napríklad Nočná obloha, Maskáče, a pod. Určite by som v tomto trende chcela pokračovať.
femme: Okrem rúšok navrhujete aj hodvábne šatky a šperky. Kde čerpáte inšpiráciu?
Yvonne Vavrová: Všade okolo mňa. Ale asi najviac z prírody. Veľmi rada chodím do prírody a neprestane ma fascinovať to nesmierne bohatstvo tvarov, farieb a vzorov, ktoré príroda vytvorila. Stačí mať len oči poriadne dokorán otvorené. Aby som si tú všetku krásu dlho zapamätala, nosím so sebou foťák, resp. iPhone, ktorý sa stal pre mňa najvernejším sprievodcom pri mojich každodených potulkách po svete. Zachytávam si niekedy len odlesky svetla, zaujímavé vzory na štruktúre opadaných listov, či čiary na asfalte. A slnko resp. svetlo dokáže zázraky. Tá istá lúka má vďaka slnku a svetlu milión valérov v každej sekunde svojho bytia.
No a nesmiem zabudnúť že absolútne inšpiratívna je pre mňa mexická maliarka Frida Kahlo. Jej obrazy, jej životný osud, jej sila a fantázia ma neprestanú fascinovať. Mám aj jedno rúško nazvané Frida, ktoré som vytvorila na jej počesť. Vytvorila som nielen rúško, ale aj hodvábnu šatku a bandanu Frida Kahlo.
https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/15251-zoznamte-sa-s-charizmatickou-a-vsestrannou-yvonne-vavrovou#sigProId0c6b045601
femme: Popri tom všetkom učíte aj na Fakulte masmédií Paneurópskej vysokej školy. V čom je učenie mladej generácie pre vás významné?
Yvonne Vavrová: Je to neuveriteľné, ale na Paneurópskej vysokej škole učím už 11 rokov! Ani sa mi to nechce veriť. Strašne rýchlo ten čas letí. Nikdy som si nemyslela, že popri režisérskej práci budem aj učiť. Spočiatku som učila externe, ale potom ma dekan presvedčil, aby som sa stala kmeňovou pedagogičkou... No a tak sa aj stalo. Učím réžiu audiovizuálnych diel, dokumentárnu tvorbu, darmaturgiu, reklamu, vediem Mutlimediálne ateliéry a množstvo ďalších predmetov. Pre mňa je učenie skvelý spôsob ako poznať mentalitu mladých ľudí a zároveň si v praxi overovať to, čo rezonuje u mladej generácie. Zaberá to síce veľmi veľa času, ak chcete na milión percent odovzdať všetko to, čo ste si za 25 rokov praxe odtrpeli, odskákali, chce to celého človeka s otvoreným srdcom. Človeka, ktorý vie nadchnúť, zapáliť, ale aj odpustiť bežné „vlastnosti“ a nedostatky mladých ľudí ako je pohodlnosť a sebastrednosť . Mám už za tých 11 rokov učenia na Fakulte masmédií PEVŠ obrovské množstvo absolventov vo všetkých televíziách, printových a rozhlasových médiách a môžem skonštatovať, že hanbu nám zatiaľ nikto z nich nerobí. Skôr naopak.
Zdroj foto: (c)Lennie Maxx,(c) Zuzana Zubríková a (c)Yvonne Vavrová
