Konfucionizmus

Kon-Fu-Tse (Konfucius) bol vysoký štátny úradník na prelome 6. a 5. storočia p.n.l v Číne. Svojim postojom bol proti šíreniu negatívnych vplyvov spoločnosti.

Zaoberal sa predovšetkým medziľudskými vzťahmi a morálkou. Celú svoju činnosť sústredil na mravné usporiadanie života. Veľký dôraz kládol na oddanosť rodine. Povinnosťou otca malo byť starať sa o rodinu. Od detí vyžadoval výhradnú poslušnosť voči rodičom. Súčasne zdôrazňoval veľkú úctu k starším osobám. Učil milovať svojich blížnych a odpúšťať krivdy. Zaviedol pevný poriadok, hlásal spravodlivosť a oddanosť poddaných voči panovníkovi. Všeobecnú dôveru si získal v roku 501 p.n.l, keď bol Konfucius ministrom štátu Lu na území dnešnej provincie Šan-tung.

V učení konfucionizmu zaujíma ústredné miesto koncepcia "žen" (ľudomilstva), ktorá je systémom ideí "čžu" (oddanosti vladárovi), "i" (zachovávania povinnosti), "siao" (synovskej úcty). Okolo roku 500 p.n.l. podnikal misie po celej zemi, kde bolo jeho učenie s nadšením prijímané. Hlavné myšlienky, týkajúce sa hlavne etiky spísali jeho žiaci v knihe Rozpravy. Sám Konfucius usporiadal najvýznamnejšiu čínsku literatúru do 5. kníh a tým nadviazal na 9 klasických kníh - záznamov starých čínskych cisárov. Sám bol autorom knihy Jar a jeseň, ktorého obsahom je kronika štátu. Kniha listín - zachytáva listiny, politické, hospodárske, sociálne a právne. Kniha premien bola postavená na princípe trigramov. Kniha piesní je súbor piesní, rodinných, pracovných a obetných.

Zásluhou Konfuciových žiakov sa rozšírilo učenie Konfucia po celej Číne a on sám sa stal predmetom náboženskej úcty. V roku 57 n.l. na základe cisárskeho rozkazu bol zavedený aj kult Konfucia po celej ríši.

Napriek uzavretosti Číny sa neubránila iným vplyvom z cudziny. Na začiatku 6. storočia ani taoizmus ani konfucionizmus neodpovedali na otázky čínskeho ľudu. Preto sa za vlády cisára Ming-ti sa objavilo v čínskej ríši učenie budhizmu, ktorý sa šíril veľmi rýchlo.

Éra prevládajúceho konfucionizmus v Číne sa skončila, ale toto učenie preniklo do ostatných ázijských štátov. Konfucionistické učenie mal a má mravoučný charakter, upevnil rodinné zväzky vo svojej vlasti a získal si veľké sympatie.

Náboženstvá v Číne sa nedajú deliť na tri etapy podľa ich vzniku (taoizmus, konfucionizmus a budhizmus). A to z toho dôvodu, že všetky tri sú jedným celkom a navzájom sa nevylučujú.

 

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.