V dospelom ľudskom tele sa nachádza celkovo asi 100-tisíc kilometrov krvných ciev, ktorými sa denne pohybuje priemerne 4 až 6 litrov krvi, čo predstavuje 8 % hmotnosti človeka. Samotná transfúzia krvi v množstve 450 ml tak oproti jej objemu v tele v podstate tvorí len malé množstvo. A hoci trvá len niekoľko minút, môže byť rozhodujúcou práve pre niekoľko rokov iného človeka. Podľa Slovenského Červeného kríža jedno darovanie krvi dokáže zachrániť až 3 ľudské životy! A to je dobrý dôvod na to, aby sme pre tento významný ľudský čin rozhodli zakaždým, keď máme túto možnosť.
Darcov krvi nie je nikdy dosť
Len pri jednej operácii srdca pacient potrebuje aj päť transfúznych jednotiek, pri autonehode sa môže spotrebovať 50 jednotiek krvi a pri liečbe leukémie je často potrebných aj osem transfúznych jednotiek týždenne! Darcov krvi teda nie je nikdy dosť.
Podľa štatistík najčastejšie darujú krv ľudia starší ako 40 rokov. V ostatných vekových kategóriách je percento dobrovoľných darcov stále nízke, napriek tomu, že veková hranica pre darcovstvo krvi je rozsiahla a pohybuje sa od 18 do 65 rokov. Krv má obmedzenú trvanlivosť, a preto je veľmi dôležitý jej neustály prísun. A pretože nikto nevie, či nebude cudziu krv raz potrebovať, mal by ju darovať každý, komu to zdravotný stav umožňuje.
Ktoré krvné skupiny sú najviac potrebné?
Vo všeobecnosti poznáme 4 druhy krvných skupín: A,B, AB a 0. Toto základné rozdelenie sa viac špecifikuje pridaním Rh faktora, ktorý určuje antigény, teda protilátky v krvi. Všetky krvné skupiny sú v rôznych zemepisných šírkach rôzne zastúpené. Celosvetovo je najviac rozšírená krvná skupina 0+.
“Čo sa týka Slovenska, krvnú skupinu 0 Rh+ má približne 27,2 % obyvateľov, 0 Rh- len 4,8 %. Pri krvných skupinách typu A, tvorí A Rh+ najväčšiu časť obyvateľstva, teda 35,7 % a A Rh- iba 6,3 %. Krvná skupina typu B, konkrétne teda B Rh+ je zastúpená u 15,3 % ľudí a B Rh- u 2,7 %. Všeobecne najvzácnejšou a najmenej zastúpenou krvnou skupinou je na Slovensku krvná skupina AB, kde AB Rh+ tvorí 6,8 % a AB Rh- len 1,2 % obyvateľstva,” približuje MUDr. Ján Gyarfáš z Kliniky onkohematológie LFUK a NOÚ v Bratislave.
Napriek tomu, že niektoré krvné skupiny sú zastúpené vo väčšej miere, neznamená to, že potreba krvi je pre nich nevyčerpateľná. Práve naopak. Každá jedna krvná skupina je nesmierne dôležitá a núdza sa môže vyskytnúť v ktorejkoľvek z nich. Darcovstvo krvi je striktne podmienené krvným skupinám. To znamená, že napríklad človek s krvnou skupinou A+ môže krv darovať len človeku s rovnakou krvnou skupinou. Platí to pre všetky krvné skupiny, až na jednu. Výnimkou je krvná skupina 0-, pretože človek s takouto krvnou skupinou je univerzálny darca krvi, čiže transfúziu krvi od neho môžu prijať ľudia všetkých krvných skupín.
Čo sa stane s krvou po darovaní?
Mnoho ľudí okrem samotného procesu darovania krvi zaujíma aj to, čo sa s krvou deje po darovaní. Je to prirodzené, pretože aj samotné odhodlanie darovať krv nie je niekedy jednoduché a preto je dobré vedieť, či to splní účel. Ako to teda prebieha?
“Predtým, ako je krv použitá na transfúziu pre iného človeka, je dôkladne vyšetrená. Zisťuje sa prítomnosť antigénu infekčnej žltačky typu B, protilátok proti HIV a proti infekčnej žltačke typu C. Realizujú sa aj testy na syfilis a pečeňové testy. Ak je výsledok vyšetrenia krvi vyhovujúci, krv sa rozdelí na jednotlivé zložky. Krv vo všeobecnosti tvorí krvná plazma (tekutá zložka krvi), červené krvinky, biele krvinky a krvné doštičky. Červené krvinky, ktoré prenášajú kyslík, zachraňujú životy pacientov počas operácií a po úrazoch. Naopak biele krvinky sa používajú len vo výnimočných prípadoch. Plazma je primárne určená pre pacientov s poruchami zrážania krvi a krvné doštičky sa využívajú pre zastavenie krvácanie pri rezných poraneniach a pri otvorených krvácaniach. Často sa dokonca podávajú pacientom liečiacim sa na nádorové ochorenia a aj pacientom po transplantácii,” hovorí MUDr. Gyarfáš. Každá darovaná krv vydrží uskladnená 35 dní (primárne ako červené krvinky) až 24 mesiacov (ako zmrazená plazma).
Čo je dobré vedieť predtým, ako sa pre tento dôležitý krok rozhodnete? A ako inak môžete pomôcť?
Darovanie krvi sa uskutočňuje v odberových centrách slovenských nemocníc. Krv sa štandardne odoberá v množstve 450 ml a hoci to trvá iba 5 - 7 minút, podľa štatistík dokáže jedno darovanie zachrániť až 3 životy. Darovaním krvi sa teda stávate skutočným hrdinom.
Kto môže darovať krv?
Hoci je potreba krvi enormná, nemôže ju darovať každý. Na to, aby krv v cudzom organizme plnila životné funkcie, je dôležité, aby bola stopercentne zdravá.
“Aby ste boli vhodným darcom, musíte mať aspoň 18 rokov a 50 kg. Pravidelní darcovia môžu darovať krv až do 65 rokov. Mnohé chronické ochorenia, sezónne alergie, operácie a moderné kozmetické zákroky obmedzujú darovanie krvi, preto je vhodné sa na ne informovať skôr ako pôjdete darovať krv priamo v odberovom centre,” približuje MUDr. Ján Gyarfáš, z Kliniky onkohematológie LFUK a NOÚ v Bratislave.
Ak spĺňate základné predpoklady, môžete sa objednať na darovanie krvi. Muži môžu darovať krv každé 3 mesiace a ženy každé 4 mesiace. Viac informácii nájdete na stránke Slovenského Červeného kríža.
Čo je dôležité urobiť pred darovaním krvi?
Darovanie krvi je vo svojej podstate celkom jednoduchý proces, no napriek tomu si vyžaduje prípravu. Kvalitu krvi totiž ovplyvňuje veľa faktorov, o ktorých by ste to možno ani nepovedali. Aby ste sa vyhli nepríjemným pocitom po darovaní krvi, odporúčame dodržať zopár pravidiel.
1. Nehladujte
Hoci ste zvyknutí, že na odber krvi sa chodí nalačno, v prípade darovania krvi to neplatí. Pred darovaním krvi sa naraňajkujte! Vhodné je jesť ľahké sacharidové jedlá ako ovocie, zeleninu, sucháre, vločky, netukové pečivo, džem, med či lekvár.
2. Vyhnite sa mastným jedlám
Večer a ráno pred darovaním sa vyhnite tučným a mastným jedlám, ako je syr, maslo, smotana, údeniny, chipsy a arašidy. Majú vysoký podiel tuku, ktorý organizmus zbytočne zaťažuje a tým klesá aj kvalita krvi.
3. Odpočiňte si
Večer pred odberom vynechajte fitko, doprajte si kvalitný spánok, ktorým zabezpečíte regeneráciu organizmu. Výrazne tým eliminujete fyzický aj psychický stres.
4. Pite dostatok tekutín
Darovanie krvi je šľachetným činom, no aj pre váš organizmus je to náročný proces. Pri štandardnom darovaní krvi Vám odoberú cca 450 ml krvi, čo je omnoho vyšší objem ako pri bežnom odbere u lekára. “Pred darovaním krvi je preto potrebné dbať na dostatočný pitný režim. Deň pred odberom vypite aspoň dva litre vody alebo čaju. Pitný režim je vhodné doplniť ešte aspoň pol litrom vody, minerálky alebo ovocného čaju tesne pred odberom,” odporúča MUDr. Gyarfáš.
5. Nefajčite a nepite alkohol
Darovaná krv musí spĺňať náročné požiadavky. Musí byť od zdravého darcu krvi, aby bola kvalitná, jej odber je prísne sledovaný a realizovaný za prísnych podmienok. Nesmie obsahovať akékoľvek škodlivé látky. Deň pred darovaním krvi preto nepite žiadny alkohol a minimálne 6 hodín nefajčite.
Čo je dôležité urobiť po darovaní krvi?
Darovanie krvi sa u niektorých jedincov spája s nepríjemnými pocitmi. U niektorých darcov krvi sa objavuje slabý závrat, únava. Preto aj po darovaní krvi myslite na pitný režim, naobedujte sa, ak nemusíte nešoférujte, oddýchnite si. Ak pocítite závrat alebo iný náznak nepohodlia, oznámte to zdravotnému personálu v odberovom centre.
Po odbere by ste nemali dvíhať ťažké predmety, vynechajte akúkoľvek namáhavú fyzickú aktivitu. Namiesto toho si doprajte oddych a kvalitný spánok, ktorý si po takto náročnom procese rozhodne zaslúžite! K bežným aktivitám sa odporúča vrátiť až po uplynutí 24 hodín.
Ako inak môžete pomôcť?
Ak môžete darovať krv, pokúste sa vykročiť zo svojej komfortnej zóny a pomôžte iným. Ak nie ste vhodným darcom, darcovstvo krvi môžete podporiť aj kúpou akéhokoľvek výrobku parodontax. Tým pomôžete nielen sebe. Značka parodontax totiž v spolupráci s organizáciou Červený kríž predstavila kampaň Darujte krv, ktorou motivuje k darcovstvu krvi a šíri osvetu o tomto ušľachtilom čine.
