Alergia ako súčasť moderného života...

Napísal Trumpeter 20. september 2023

... Zaujímavé štatistiky a čo za nimi môže byť. Alergia je najčastejšie chronické ochorenie v Európe. Podľa Európskej akadémie alergológie a klinickej imunológie (EAACI) ňou aktuálne trpí 150 miliónov Európanov a do roku 2025 by to mala byť až polovica populácie EÚ.

allergic_reaction_923

Pozreli sme sa preto na to, čo presne alergia je, aké všetky druhy už dnes sú, ako sa za posledné roky posunula jej liečba no aj na to, pri ktorej z alergií sme na tom oveľa lepšie, ako si myslíme. V pravidelnej starostlivosti ambulancií klinickej imunológie a alergológie bolo v roku 2021 sledovaných vyše 495-tisíc Slovákov. Najčastejšie im bola diagnostikovaná alergická rinitída, známa aj ako senná nádcha. Vyplýva to z najnovších dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Toto číslo však bude v nasledujúcich rokoch rásť, zrejme zásadnejšie ako doposiaľ. Počas pandémie COVID-19 totiž výrazne klesol počet návštev pacientov v ambulanciách imuno-alergológov, čím poklesla aj včasná diagnostika nových pacientov.

Alergia a jej druhy

Alergia je prehnaná obranná reakcia organizmu na cudzorodé látky vo vonkajšom prostredí, ktoré sa v tomto prípade označujú ako alergény. Najznámejšie sú peľové a potravinové alergie. Existujú aj alergie napríklad na roztoče, plesne, lieky, srsť zvierat, bodnutie hmyzom, slnko či chlad.

Alergie môžeme hodnotiť aj podľa iných kritérií, nielen podľa alergénu. Časté je napríklad delenie podľa postihnutého orgánu: alergie dýchacích ciest, kožné alergie, alergie tráviaceho traktu, viacorgánové postihnutie či celková alergia (anafylaxia až šok).

Potravinové alergie a intolerancie – módna diagnóza?

Pomyselné vrece sa za posledné roky roztrhlo nielen so sennými nádchami (teda alergickými rinitídami), ale aj potravinovými alergiami a intoleranciami. V súčasnosti sa v európskych krajinách potravinová alergia týka až 8 percent detí a 5 percent dospelých.

Hoci počet ľudí s potravinovou alergiou či intoleranciou narastá, nie je ich toľko, ako by sa nám mohlo zdať. „Je pravda, že je to až módna diagnóza. Samozrejme, časť populácie na tieto ochorenia tráviaceho traktu trpí, no na druhej strane, viaceré práce ukázali, že len 1 zo 16-20 pacientov, ktorí si myslia, že majú alergiu na potravinu, túto alergiu aj skutočne má,“ vysvetľuje prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD., primár Oddelenia klinickej imunológie a alergológie a imunológ z Kliniky detí a dorastu JLF UK a UN Martin.

Ako ďalej dopĺňa, jedným z dôvodov sú aj niektoré voľne dostupné domáce testy, ktoré tvrdia, že z kvapky krvi dokážu odhaliť intoleranciu. „Takéto testy nemajú klinickú validitu či relevantnosť. Potravinová intolerancia nesúvisí s imunitným systémom, teda pozitivita protilátok v takýchto testoch neznamená nič, iba to, že danú potravinu konzumujete a máte ju vo svojom jedálničku,“ vysvetľuje prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD.

Odporúča preto, aby ľudia, ktorí majú podozrenie na potravinovú alergiu či intoleranciu, navštívili radšej odborníka – či už gastroenterológa alebo klinického imunológa-alergológa, ktorí zvolia postup diagnostiky. Vyhnú sa tak napríklad tomu, že sa ochudobnia o niektoré zložky v strave, keď zbytočne vyradia potraviny, na ktoré v skutočnosti nie sú alergickí ani intolerantní.

Kam sa posunula liečba alergie?

Úplný základ v liečbe alergie (a niekedy možno najzložitejšia časť) je obmedzenie kontaktu s alergénom. Napríklad pacienti, ktorí sú alergickí na niektorú zo zložiek potravín, musia produkty s jej obsahom vyradiť zo svojej stravy. Tí, ktorí sú alergickí na peľ, by sa zasa mali snažiť vyhýbať peľu – hlavne tým, že obmedzia pohyb v prírode v čase, kedy je jeho výskyt najvyšší.

Najbežnejšími a jednými z najdlhšie používaných liekov v alergológii sú antihistaminiká. Neliečia alergiu ani jej príčinu, no zamedzujú bezprostrednému vzniku ťažkostí a pacientovi poskytujú úľavu – najmä od svrbenia, kýchania, začervenania očí či nádchy.

„Ako už názov napovedá, laicky povedané blokujú účinky histamínu, látky, ktorá v organizme alergika sprostredkuje príznaky alergie. Histamín je látka vlastná telu a má svoju úlohu aj u zdravého jedinca, pri alergii je však jeho pôsobenie nadmerné a nekontrolované. Antihistaminiká existujú v podobe injekcií, tabletiek, kvapiek, používajú sa aj ako lokálny liek (očné, nosové kvapky, gél).“ vysvetľuje Jana Sůvová, Therapeutic Area Manager spoločnosti Zentiva.

Jedným z najčastejších vedľajších účinkov týchto liekov bol ich sedatívny účinok – teda človeka uspávali, tlmili. Dnes už však máme k dispozícii niekoľko generácií týchto liekov, ktoré boli vyvinuté práve s cieľom zlepšiť ich účinok a minimalizovať vedľajšie účinky.

„Antihistaminiká druhej a tretej generácie sú novšie a boli vyvinuté tak, aby pôsobili selektívnejšie na histamínové receptory a neprechádzali do centrálnej nervovej sústavy. Vďaka tomu sa u nich pozoruje menej vedľajších účinkov, vrátane ospalosti či pocitu sucha v ústach,“ uzatvára Jana Sůvová zo spoločnosti Zentiva.

Antihistaminiká majú pri pravidelnom a dlhodobom užívaní aj protizápalový účinok na chronický alergický zápal, ktorý u neliečených alergikov prebieha na slizniciach bez toho, aby o tom vedeli. Dlhodobá liečba antihistaminikami je preto dôležitá aj v čase, kedy má pacient pocit, že je úplne v poriadku.

Okrem symptomatickej liečby (kam patria antihistaminiká), existuje aj kauzálna liečba alergie – teda odstránenie jej príčiny. Takáto terapia sa nazýva alergénová imunoterapia.

„Ide o medicínske postupy, počas ktorých danému pacientovi podávame v pravidelnom intervale konštantnú dávku daného príčinného alergénu. Buď vo forme podkožných injekcií, alebo vo forme kvapiek či tabletiek pod jazyk. Táto liečba by mala trvať aspoň 3 roky, pretože pravidelnou aplikáciou alergénu naučíme imunitný systém daného pacienta na alergén nereagovať. U podstatnej časti pacientov vieme touto liečbou alergiu úplne vyliečiť, u zvyšnej časti aspoň výrazne zmiernime alergické prejavy a znížime spotrebu úľavovej liečby,“ uzatvára imuno-alergológ prof. MUDr. Miloš Jeseňák, PhD.

Či je pre daného pacienta táto liečba vhodná, určí odborník, teda imuno-alergológ, ktorý berie do úvahy vek pacienta, zdravotný stav, prítomnosť iných diagnóz, klinické príznaky, ich časový výskyt a mnohé ďalšie.

1 Komentár

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.