Začiatok a koniec éry vzducholodí

V roku 1937 došlo ku katastrofe vzducholode Hindenburg, ktorá priniesla smrť desiatke cestujúcich a navždy poznamenala históriu vzduchoplavby.

Henri Giffard v roku 1852 zostrojil prvú vzducholoď s ľahkým parným strojom, ktorú bolo možné riadiť len za bezvetria. Zmenu a mierny pokrok vo vývoji vzducholodí bol zaznamenaný v roku 1884. V tomto roku vzlietla vzducholoď La France, poháňaná elektromotorom a schopná návratu aj proti slabému vetru. Prelom nastal až príchodom vzducholode Davida Schwarza, ktorá bola poháňaná spaľovacím motorom a mala hliníkovú konštrukciu. Na tento projekt nadviazal gróf Ferdinand von Zeppelin, ktorý sa poučil z predchádzajúcich chýb a využil hliníkovú kostru. V roku 1900 uskutočnil prvý úspešný let vystuženej vzducholode L Z1. Prebehlo len desať rokov a vzducholode začali slúžiť civilnej preprave.

Počas prvej svetovej vojny sa výroba vzducholodí stala dobrým predajným artiklom, pretože našli využitie v nemeckej, francúzskej, talianskej, ruskej, britskej aj americkej armáde. Po vojne, v roku 1919 britská vzducholoď R 34 absolvovala prvý úspešný let cez Atlantik. Prvá expedičná cesta so vzducholoďou Norge z Európy do Ameriky na severný pól sa uskutočnila vďaka Umbertovi Nobile v roku 1926. Druhá expedícia v roku 1928 skončila stroskotaním vzducholode Italy na spiatočnej ceste neďaleko nórskych Špicbergov. Počas tridsiatych rokov bolo postavených niekoľko obrovských dopravných a vojenských vzducholodí. Medzi najznámejšie patrili Graf Zeppelin a Hindenburg. Zeppeliny si držali rekord v bezpečnosti leteckej dopravy. Graf Zeppelin bezpečne nalietal viac než 1,6 miliónov kilometrov a ako prvý uskutočnil úplný oblet zemegule.

Hindenburgu
Vzducholode Zeppelin boli symbolom Nemecka a neskôr aj nacistickej moci. Práve preto niektoré konšpiračné teórie o katastrofe tvrdia, že v roku 1937 išlo o sabotáž.

Vzducholoď s označením LZ-129 Hindenburg bola vlajkovou loďou Nemecka a mohla odniesť až 79 pasažierov, 61 členov posádky a náklad. Vzducholoď bola schopná prepraviť aj menšie automobily. Kabíny pre pasažierov sa nachádzali vo vnútri trupu a oplývali luxusom, ktorý zahŕňal plnohodnotné sprchy, ponuku jedla a fajčiareň. Už v tej dobe bol k dispozícii autopilot, ktorý sa nachádzal vo veliteľskej kabíne. Hindenburg meral na dĺžku 245 metrov a jeho výška bola 41 metrov. Bol trikrát dlhší ako dnešný Airbus A380, ktorého dĺžka je 73 metrov. Loď riadili štyri kormidlá napojené na plutvy a v dolnej časti spodnej plutvy bola riadiaca stanica. Z nej mohol kapitán riadiť loď v prípade, že sa vyskytol problém v prednej hlavnej stanici. Na špici lodi bola kovová tyč, ktorá zapadla do kotevného stožiaru pri pristávaní. Plyn bol rozdelený do 16 oddielov s celkovým vztlakom cca. 240 ton. Pôvodne mala byť vzducholoď plnená héliom, vojenské embargo tzv. Helium Control Act (USA); prinútilo nemeckých konštruktérov zmeniť projekt a nosný plyn bol použitý vysoko horľavý vodík. Hinenburg mal konštrukciu z duralu, štyri dieselové motory Mercedes Benz, každý o výkone 890 kW, ktoré vyvinuli maximálnu rýchlosť 135km/h.

Katastrofa Hindenburgu 6. mája 1937, koniec éry vzducholodí
Tragédia sa odohrala pri zaoceánskom prelete z Frankfurtu (3.5.1937) do New Jersey. Počas celého letu bolo nepriaznivé počasie, ktoré spôsobilo 12 hodinový sklz príletu na letisko Lakehurst v New Jersey. Výbuch zavinila iskra, ktorá z nahromadenej statickej elektriny spôsobila požiar. Stalo sa to pri pristávacom manévrovaní na letisku okolo 19 hodiny a celá vzducholoď zhorela behom 34 sekúnd. Katastrofa si zobrala 36 obetí a dobové filmové zábery z miesta nešťastia pošramotili dôveru verejnosti v tieto dopravné prostriedky.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.