Legenda a zvyky na Martina

11. novembra máme v kalendári meno Martin, je to meno jedného z najznámejších a najpopulárnejších svätcov rímskokatolickej cirkvi. Pochádzal z Panónie, dnešného Maďarska, preto je  nám veľmi nám blízky.

sv martin 17

V umeleckých vyobrazeniach sa Martin objavuje s dvoma atribútmi, s ohnivou guľou alebo husou. Historické knihy a vitráže chrámov (Tours, Chartres, Beauvais, Bourges) s obľubou zobrazujú výjav sediaceho Martina na bielom koni, ako sa delí o svoj plášť so žobrákom. Atribút husi sa objavil až v 15. storočí. Legenda hovorí, že sa ukryl medzi húskami pred jeho veriacimi, ktorí chceli z neho urobiť biskupa. Husi Martina prezradili gagotom, čo považoval za Božie znamenie a nechal sa ustanoviť biskupom.

Martina poznáme aj pod menom Martin Tourský. Narodil sa začiatkom 4. storočia (316-317?) v pohanskej rodine, rímskeho dôstojníka rímskej provincii Hornej Panónie. Vzdelanie nadobudol na severe Talianska v Pávii. Tam sa aj po prvýkrát zoznamuje s novým cirkevným hnutím – kresťanstvom. Legenda spomína, že ako mladý 15-17 ročný branec v cisárskom jazdectve, počas jednej chladnej noci v Amiens videl premrznutého a nahého žobráka, ktorému podaroval polovicu svojho plášťa. V noci sa mu po tomto dobročinnom skutku zjavil Kristus s druhou polovicou jeho plášťa a on uveril v Ježiša. Vďaka tejto udalosti ho katolícka cirkev považuje za ochrancu pred chudobou a patróna vojakov, koňov, jazdcov, husí a vinárov. Vo veku 22. rokov bol prepustený z vojenskej služby a jeho kroky viedli do Talianska a Dalmácie. Nakoniec zakotvil vo Francúzsku, kde pobudol zvyšok svojho života. Biskupský stolec získal v roku 372 v meste Tours, napriek tomu sa rozhodol žiť ako mních v skromnej chatrči.

Prečo sv. Martin na bielom? Toto prastaré porekadlo označovalo, že v dobe, kedy tento svätec oslavuje svoj sviatok, padal sneh a neodvrátiteľne sa blížila kráľovná mrazivých večerov a dlhých nocí – pani zima.

 „Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí.“
“Na svätého Martina drž sa, synku, komína.”

Prečo svätomartinská hus? Existuje niekoľko legiend, prečo je tomu asi tak... Každopádne hus patrila na určitých územiach k hlavným pokrmom a rozdeľovanie jej mäsa malo určené poradie. Zaujímavosťou je, že koža z husích nôh sa dávala do lodičiek pod nohy, aby sa nepotili, alebo medzi prsty, aby sa nerobili kurie oká. Do dnešných dní gurmánske zvyky sú obľubou dodržiavané, či už ide o husacie hodovanie alebo pečenie plnených koláčov.

Prečo svätomartinské pečivo? Na sv. Martina gazdinky pripravovali plnené rožky  s lekvárom alebo makom. Slobodné dievčence nimi obdarovali svojich milých. V minulosti totiž na svätomartinský sviatok sa menila služba paholkov.

Prečo svätomartinské vína? Ide o mladé  vína svieže a ovocné vína, ktorá zreli iba niekoľko týždňov, ale za túto dobu stačili získať svoj osobitý charakter. Vinári odporúčajú, aby sa mladé vína vypili do Veľkej noci, do kedy si uchovávajú svoju príjemnú sviežosť. Aby mohlo niesť víno značku Svätomartinské, musí byť vyrobené z hrozna odrôd Müller Thurgau, Veltlínske červené skoré, Muškát moravský (biele vína) alebo Modrý Portugal a Svätovavrinecké (ružová a červené vína) na území Slovenskej republiky musia prejsť hodnotením nezávislej komisie.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.