Viete, ako sa v strovekom Grécku a Ríme liečila neplodnosť?

V prípade prirodzeného počatia sú pripravené k štartu desiatky až stovky miliónov spermií, ale len každá tisíca zvládne doputovať k zrelému vajíčku vo vajíčkovode, ktoré si podľa najnovšieho výskumu samo vyberá... 

freepik_ovario_sperms_24

Zázrak zrodenia

Každá desiata spermia absolvuje 1.etapu tzv. kapacitáciu spermií - oplodnenie vajíčka. Ak u ženy v tomto čase nastane ovulácia, je oplodnenie vysoko pravdepodobné. K vajíčku sa dostáva iba 300–500 spermií ale len jedna spermia ho oplodní. Podľa najnovšieho švédskeho výskumu, vajíčko spermiám uľahčuje orientáciu pomocou rôznych signálov. Najčastejšie sú to molekuly uvoľňované  do okolia bunkami, obklopujúce vajíčko. Súčasne zistili, že spermie nereagujú rovnako na vajíčka a dochádza k určitému „výberu“, podobne to majú aj vajíčka.

Materiál do výskumu  bol zvolený od párov, ktoré v tom čase podstupovali liečbu pre neplodnosť. Ako vieme, darované ženské vajíčka sú veľkou vzácnosťou. Preto namiesto nich v laboratóriu zvolili folikulárnu tekutinu partnerky a v druhom prípade účastníčky výskumu. Spermie a obidve kapiláry boli následne ponorené do kultivačného roztoku.

Výsledok bol prekvapujúci, jedna zo vzoriek bola vždy lákavejšia, pričom nemuselo ísť o vzorku životného partnera. Práve aj táto vyberavosť  vajíčok môže súvisieť s neplodnosťou niektorých partnerov.

V súčasnosti sa najčastejšie neplodnosť partnerov rieši na klinikách asistovanej reprodukcie. V Antickom svete – v starovekom Grécku uprednostňovali liečbu bylinami a zmenou stravovania. K absurdným odporúčaniam patrila konzumácia šteňacieho mäsa alebo zavedenie olova máčaného v materskom mlieku do ženského lona...

Napriek mýtom a poverám, v Grécku žil asi prvý špecialista na gynekológiu a pôrodníctvo – Soranus z Efezu (cca.98-138). Dokázal veľmi presne popísať anatómiu ženských panvových orgánov a používal vaginálne zrkadlá, ktoré sa opäť objavili až v19.storočí.

antickom Ríme sa tradovalo, že plodnosť ženy umocní čerstvá krv z gladiátora, ktorú má piť. Iný spôsob predstavoval bičovanie koženým prúžkom z obetovanej kozy. Obrad vykonával kňaz, najčastejšie počas februárových slávností – tzv. Luperkálií. Ide o staroveké náboženské sviatky spojené s pastierstvom, plodnosťou a rituálnou očistou. Konali sa 15. februára a ich pôvod najskôr súvisí so slovom lupus „vlk“. Boli zasvätené bohu Lupercovi, ktorý však mohol byť umelo odvodený od mena sviatkov. Sviatok zanikol až v kresťanskej dobe, dlho však pre svoju veľkú obľubu prežíval a v roku 494 bol nahradený sviatkom Očisty Panny Márie.

Zdroj foto: Freepik

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.