Objavujeme Uzbekistan – Hodvábnou cestou

Napísala a foto: MICHAELA CONZAROVÁ

Neváhala som  a rozhodla som sa, že navštívim nepoznanú krajinu Uzbekistan, ktorá ma určite prekvapí. Vybrala som si CK Travego Tour, ktorá ponúkala bohatý program – návštevu Taškentu, Khivy, Buchary, Samarkandu a ďalších miest pod názvom  Hodvábnou cestou. Spoznávali sme históriu, tradície, úžasné pamiatky. Všade nás prekvapil duch minulosti, fascinovali nás staroveké stavby, novodobá výstavba, ľudia, gastronómia. Ale po poriadku.

Smer Uzbekistan

Keďže lietadlo letelo z Budapešti, musela som sa tam dostaviť sama. Ráno o šiestej ma autobus z Bratislavských Nív priviezol na letisko a naše lietadlo do Istanbulu letelo až o 14,00 hodine, bolo treba posedieť si pri kávičke a zoznámiť sa s ostatnými účastníkmi zájazdu. Odleteli sme načas, let bol príjemný, dokonca sme dostali pohostenie, čo v iných leteckých spoločnostiach už nebýva zvykom. Po pristáti nás ohúrilo nové istanbulské letisko, ktoré patrí k najväčším a najluxusnejším na svete. Za luxus sa aj platí, kávička za desať eur, takisto pivo ... Po niekoľkých hodinách sme nastúpili do ďalšieho lietadla smer Taškent. Na letisku nás už čakal lokálny sprievodca, ktorý sa pridal k nášmu sprievodcovi Milanovi Homolovi. Usmiaty, príjemný s množstvom historiek. Po dvoch hodinách spánku v príjemnom hoteli v centre mesta sme sa vybrali objavovať Taškent.

Taškent – pulzujúce srdce Strednej Ázie

Taškent, hlavné mesto Uzbekistanu, je fascinujúcim miestom, kde sa prelínajú historické vrstvy s moderným vývojom. Ležiace na križovatke dávnych obchodných ciest, najmä Hodvábnej cesty, je dnes Taškent nielen politickým a ekonomickým centrom krajiny, ale aj dôležitým kultúrnym uzlom strednej Ázie. Mesto má za sebou bohatú históriu, ktorá siaha tisíce rokov do minulosti. V minulosti prešlo mnohými premenami — bolo zničené, prestavané, ovplyvnené rôznymi ríšami a kultúrami, od Peržanov, cez Arabov, až po Ruské impérium a Sovietsky zväz. Dnes je Taškent modernou metropolou s viac než 2,5 miliónmi obyvateľov, ktorá si dokázala zachovať svoju identitu napriek dramatickým historickým zmenám.

Jedným z najvýznamnejších miest v Taškente je Námestie nezávislosti (Mustaqillik maydoni). Tento priestor, ktorý bol počas sovietskej éry známy ako Námestie Lenina, sa po získaní nezávislosti Uzbekistanu v roku 1991 stal symbolom nového začiatku. Námestie je rozľahlé, starostlivo udržiavané a lemované fontánami, zeleňou a vládnymi budovami. V jeho strede sa nachádza Pamätník nezávislosti a humanizmu, ktorý je korunovaný guľou so zlatým vyobrazením mapy Uzbekistanu — symbolom jednoty a suverenity štátu. Len pár krokov od pamätníka sa nachádza ďalší silný symbol – socha Smútiacej matky. Táto bronzová socha predstavuje matku, ktorá smúti nad stratou svojho syna. Je venovaná pamiatke Uzbekov, ktorí padli počas druhej svetovej vojny. Ich mená sú vyryté do čiernych mramorových stien, ktoré obklopujú pomník. Tiché miesto vyžaruje hlboký rešpekt a pripomína cenu mieru a obetí, ktoré priniesli predchádzajúce generácie.

Taškent nie je len mestom pamätníkov. Je aj mestom života, farieb a vôní. Jeden z najživších bodov mesta je tržnica Chorsu – jedna z najväčších a najstarších trhov v Strednej Ázii. Pod obrovskou modro-zelenou kupolou sa rozprestiera labyrint stánkov, kde nájdete všetko od čerstvej zeleniny, ovocia, korenín, po sušené ovocie, oriešky, mäso, tradičné uzbecké pečivo "non" a ručne vyrábané výrobky. Tržnica je miestom, kde môžete zažiť skutočný pulz Taškentu – miestni obyvatelia tu nakupujú, zjednávajú ceny a vymieňajú si každodenné príbehy. Bola som prekvapená veľkou čistotou mesta, množstvom zelene, ktorú denne kropia polievacie auta, poriadkom, bezpečnosťou. Žiadni bezdomovci, ľudia elegantne oblečení, muži v oblekoch, hoci bolo 37 °C. Pri pamätníkoch sme stretávali žiakov, oblečení boli všetci v bielych košeliach, čiernych nohaviciach, dievčatá v sukniach. Všade vládla príjemná atmosféra.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

Metro s množstvom podobizní astronautov

Unikátnym prvkom Taškentu je aj jeho metro – prvé metro v Strednej Ázii, ktoré bolo otvorené v roku 1977. Na rozdiel od väčšiny sovietskych miest, kde stanice metra slúžili výhradne ako praktický dopravný prostriedok, stanice taškentského metra sú skutočnými umeleckými dielami. Každá stanica má jedinečný dizajn – niektoré sú zdobené mramorom, mozaikami, vitrážami či krištáľovými lustrami. Asi najviac fotografovanou stanicou je tá, ktorá ponúka vesmírny pohľad na mnohých astronautov, ktorí okúsili pohľad na Zem z vesmíru. Po dlhé roky bolo fotografovanie v metre prísne zakázané z dôvodu jeho strategického významu, no dnes je povolené a turisti si tak môžu odniesť spomienku na túto neobvyklú "podzemnú galériu".

Srdcom moderného Taškentu je námestie Amira Timura,  ktoré nesie meno jedného z najvýznamnejších historických vládcov regiónu – Tamerlána (Timura). V strede námestia stojí jeho mohutná jazdecká socha, ktorá symbolizuje silu a hrdosť Uzbekov na svoju históriu. Okolie námestia je obklopené významnými budovami – medzi nimi aj Hotel Uzbekistan, Múzeum histórie Timurovskej dynastie a rôzne moderné administratívne stavby. Námestie je obľúbeným miestom na prechádzky a stretávanie sa, často ho navštevujú nielen turisti, ale aj miestni obyvatelia.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
• 05 05
• 06 06
• 07 07
• 08 08
•  

Okrem monumentov a historických budov ponúka Taškent aj bohatý kultúrny život. Mesto má viacero divadiel, múzeí, galérií a koncertných sál. Hudba, tanec a literatúra sú hlboko zakorenené v uzbeckej kultúre a v Taškente sa pravidelne konajú festivaly, ktoré oslavujú tradičné aj moderné formy umenia. Napriek silnej modernizácii si mesto zachováva svoju dušu. V starších štvrtiach možno stále nájsť tradičné domy so zdobenými drevenými bránami, úzke uličky a čajovne, kde si starší muži pri šálke zeleného čaju vymieňajú príbehy z mladosti. Pohostinnosť Uzbekov je známa po celom svete a v Taškente to platí dvojnásobne — návštevníci sú tu vždy vítaní s otvorenou náručou.

Mesto kontrastov

Taškent je mesto kontrastov, kde sa minulosť stretáva s budúcnosťou. Je to miesto, kde medzi mramorovými pamätníkmi a modernými budovami stále pulzuje autentický život. Každý kameň, každá ulička má svoj príbeh.

Margilan – hodvábne srdce Uzbekistanu

Ďalší deň sme si vyskúšali  päťhodinovú cestu vlakom do Margilanu. Absolvovali sme šesťstupňovú kontrolu, náročnejšiu ako na letiskách, presvecovanie batohov a osobná prehliadka každého z nás..., ktorá nás všetkých prekvapila.

Na juhovýchode Uzbekistanu, v úrodnom údolí Fergana, leží historické mesto Margilan, známe ako centrum tradičnej výroby hodvábu. Už od čias Hodvábnej cesty bol Margilan dôležitým bodom na obchodnej trase medzi Východom a Západom. Dnes si zachováva túto tradíciu ako domov najstarších a najznámejších hodvábnych dielní v strednej Ázii. Toto mesto podľa legendy založil Alexander Veľký. Jednou z najzaujímavejších zastávok v Margilane je súkromná hodvábna farma, ktorá kombinuje starobylé metódy výroby so zachovaním kultúrneho dedičstva. Na tejto farme sme  na vlastné oči sledovali celý proces výroby hodvábu – od chovu moruší, cez spracovanie vlákien, až po hotový výrobok. Celý proces začína pri húseniciach priadky morušovej, ktoré sa kŕmia listami moruše. Po niekoľkých týždňoch vytvárajú z jemných nitiek kokóny. Tieto kokóny sa následne krátko varia, aby sa vlákna uvoľnili, a potom sa ručne rozmotávajú.  Jeden kokón môže obsahovať až kilometer dlhé vlákno. Po získaní surového hodvábu nasleduje farbenie vlákna, ktoré sa stále vykonáva tradičnými technikami. Používajú sa prírodné farbivá získané z rastlín, koreňov, orechov alebo hliny. Typickým vzorom je tzv. ikat– zložitý spôsob farbenia, pri ktorom sa vlákna farbia ešte pred samotným tkaním. Tento proces vyžaduje veľkú zručnosť a trpezlivosť. Vo finále sme videli ukážky nádherných hotových produktov – šály, šatky, látky, tradičné uzbecké odevy či tašky.  Každý kus je originál a nesie v sebe odkaz stáročnej remeselnej tradície. Margilan nie je len miestom na mape, je to živé múzeum hodvábu. Návšteva tohto mesta vám ukáže, že staré remeslá môžu žiť aj v modernom svete – ak ich má kto odovzdávať ďalej.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

Ferganské poklady: Hodváb, keramika a kráľovský palác

Štvrtý deň našej cesty nás čakal Rishton, mestečko známe po celom svete vďaka svojej modrej keramike.  Miestni majstri používajú špeciálnu ílovitú pôdu a prírodné glazúry, aby vytvorili ručne maľované taniere, misy a dlaždice,  často zdobené tradičnými vzormi v odtieňoch modrej, zelenej a bielej. Každý kúsok je umeleckým dielom a zároveň praktickým suvenírom. Koncom 19. storočia sa Rishton stal jedným z najväčších producentov keramiky v strednej  Ázii, mnohé kúsky sa nachádzajú v svetoznámych múzeách. Naša skupina bola fascinovaná množstvom  nádherných tanierov, šálok, váz, dlaždíc. Všetci sme nakupovali a zjednávali. Naši sprievodcovia nás  naháňali, čas tlačil, nevedeli sme sa od tej krásy odtrhnúť.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
• 05 05
• 06 06
• 07 07
• 08 08
•  

Z Rishtonu sme sa presunuli  do Kokandu, kde sa týči majestátny palác Chana Chudoyara, jedného z posledných vládcov Kokandského chanátu. Palác postavený v 19. storočí nás očaril svojou farebnou mozaikou, vyrezávanými drevenými stĺpmi a vnútornými dvoranami, ktoré odrážajú bohatstvo niekdajšieho panovníckeho dvora. Odtiaľ sme vyrazili cez hory a sedlo Kamčik, vo výške 2200 metrov nad morom. Od istého času nemôžu touto cestou prechádzať autobusy, lebo tu bolo veľa havárií a zomrelo veľa ľudí. Povolené majú len kamióny s jedným vodičom.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

Ďalší deň nás čakal unikát, právom označovaný za siedmy div sveta. Ale o tom nabudúce.