Chleby rozoznávame podľa typu múky a rôznych prísad, ako aj podľa pôvodu a tvarov. Chlebové výrobky obsahujú vápnik, železo a vysoký podiel vlákniny, ktorá napomáha tráveniu. Tmavé chleby, nie však prifarbované, sú pre náš organizmus najzdravšie. Obsahujú veľké množstvo celých zŕn, ktoré čistia naše orgány. Obľúbeným druhom je aj zemiakový chlieb pre svoju lahodnú chuťou. Chlieb má neutrálnu chuť, preto ho môžeme pripravovať na slano aj sladko.
Chlieb v tvare placky, z nekysnutého kukuričného cesta, poznáme pod názvom tortilla. Pochádza z Mexika a plní sa mäsom alebo šalátom. Arabský chlieb - pita, je plackou z celozrnnej chlebovej múky a tiež sa plní mäso a zeleninou.
Talianska kuchyňa ponúka niekoľko druhov chleba, medzi obľúbené patrí ciabatta a focaccia. Focaccia sa pripravuje z rovnakého cesta ako pizza a zväčša má tvar placky. Ochucuje sa cesnakom, olivovým olejom alebo bylinkovým maslom. Ciabatta má chrumkavú kôrku, zarába sa s olivovým olejom a nie raz je ochutená olivami či rajčinami.
Francúzsky náučný slovník hovorí o 34 druhoch chleba, ako aj o domácom, sedliackom a výberovým. Najobľúbenejšie sú vo Francúzsku u nás známe bagety. V stredoveku sa chlieb piekol s bylinkami anízu, šalvie a majoránky. Z chleba pečeného dvakrát dlhšie (bis-cuit) než domáci, sa zrodil názov biskvit čiže suchár.
Z Británie pochádza pečivo bagel. Má okrúhly tvar, uprostred s otvorom. Podáva sa ako samostatné jedlo s oblohou alebo ako príloha, vtedy môže byť plnený cibuľou, syrom alebo škoricou. Z nekysnutého cesta sa pripravuje aj židovská chlebová špecialita maces. Tí, ktorí navštívia Indiu sa možno stretnú s indickým kysnutým chlebom - nan, ktorý je pripravený z bielej múky v tvare slzy. Kyslastý chlieb podobný fínskemu, pôvodne pochádza z Nemecka, volá sa pumprnikla je zo žitnej múky. Pripravuje sa varením a pečením v pare.