K hlavným štedrovečerným jedlám (večera mala obsahovať aspoň devätoro jedál) patrili ("mestské") oblátky s medom, kapustnica so sušenými hríbami, zemiaky, hrach, fazuľa, opekance (nazývané tiež pupáky či bobaľky), rezance alebo iná cestovina (pirohy, šúľance, halušky) a kompót zo sušených sliviek. Viaceré jedlá sa spájali s poverami - napríklad pirohy a šúľance symbolizovali veľké klasy na obilí, voda s opekancov sa vylievala pod ovocné stromy, aby dobre rodili a pod. Čím viac jedál bolo na stole, tým priznivejší rok rodinu čakal. V mnohých častiach Slovenska, hlavne na severe, patril k vianočným jedlám aj chlieb - bol takou vzácnosťou, že sa jedol iba pri príležitosti veľkých sviatkov.
Ryba, v úprave ako ju poznáme dnes (ako klasickú súčasť štedrovečernej večere), sa začala u nás konzumovať iba v minulom storočí (dvadsiatom). Dovtedy sa jedli hlavne slané a údené ryby. Ryba (pôstne jedlo) však bola aj symbolom kresťanov: grécke slovo ICHTHÝS (ryba) označovalo v tajnej reči kresťanov Krista - Iésus Christos Thén Hyois Sóter (Ježiš Kristus Syn Boží Spasiteľ).
Okrem jedla bolo dôležité i pekné, farebne zosúladené vianočné prestieranie a ešte čosi: Pod obrus (prestieral sa už v 14. storočí) sa napríklad dávalo za hrsť mincí alebo obilia - výraz vďaky a prosba do budúcnosti o novú úrodu. Pod stôl sa zasa dávali rôzne železné predmety - symboly zdravia. K poverám tiež patrilo, že keď sa nohy stola omotajú železnou reťazou, zabezpečí sa tým súdržnosť rodiny. Ľudia totiž verili, že v tieto sviatočné dni sa "uvoľňuje" väčšie množstvo Božieho požehnania a preto chceli mať nablízku všetko, čo im pomáhalo prežiť.
