Friedensreich Hundertwasser – umelec v súlade s prírodou

Napísal Rakúska Turistika 17. február 2023

Hundertwasser vlastným menom Friedrich Stowasser, sa počas svojho života zasadzoval o ekológiu, ochranu prírody a humánnu architektúru. Za jeden z najvydarenejších projektov tohto ekoumelca je považovaný Termálny rezort Rogner Bad Blumau v Štajersku.

170223

Architektúra Friedensreicha Hundertwassera (c) KUNST HAUS WIEN / Paul Bauer

Život

Umelecký talent Friedricha Stowassera (1928 - 2000) sa začal prejavovať veľmi skoro. V jednom z jeho školských vysvedčení sa doslova hovorí o „výnimočnom cite pre farby a tvary“. Akoby zázrakom prežil syn s matkou, ktorá mala židovský pôvod, vojnové nepokoje, hoci mnohí vzdialenejší príbuzní padli za obeť hitlerovskému režimu. Napriek hrôzam vojny kreslil a maľoval malý chlapec rozprávkové krajinky plné sýtych farieb, nádherné lesy a fantazijné svety.

Hundertwasser sa počas svojho života zasadzoval o ekológiu, ochranu prírody a humánnu architektúru. Navrhol mnohé plagáty na podporu organizácií ako Greenpeace a Cousteau Society.

Hundertwasser sám žil veľmi skromne v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti: venoval sa recyklácii dávno predtým, než bola všeobecne rozšírená, vysadil na svojich cestách asi 100.000 stromov, vo svojich bytoch využíval vodnú a slnečnú energiu, zriaďoval biotopy a inštaloval kompostovacie toalety. Veľa farieb si vyrábal podľa vlastných receptov a intenzívne premýšľal nad úlohou človeka v kolobehu prírody – a to až do svojej smrti v roku 2000, kedy bol podľa svojho želania pochovaný pod stromom na Novom Zélande. Inšpiráciu pre pestrofarebnú nekonvenčnú tvorbu nachádzal Hundertwasser v zmyslových vnemoch a prírode, ktorej podriadil celú svoju životnú filozofiu.

Hundertwasserova vízia „humánnej architektúry“

Triezvu povojnovú architektúru s rovnými líniami považoval umelec so silným zmyslovým vnímaním za hroznú. Inšpiráciu preto viac čerpal z kriviek pestrofarebnej architektúry Katalánca Antoniho Gaudίho, ako aj u francúzskeho samouka Facteura Chevala.

√ Hundertwasser veril, že priame línie, pravé uhly, rovné podlahy a sterilná pravidelnosť okien sú prvky, ktoré nezodpovedajú ľudskej podstate a človek z nich môže dokonca ochorieť.

√ Podľa Hundertwassera sú budovy po epiderme a oblečení treťou vrstvou našej pokožky, a preto by ľudia mali mať vplyv na individuálne stvárnenie svojich príbytkov.

Pestrofarebné ekostavby

Kostol St. Barbara v Bärnbachu
Kostol z 50. rokov 20. storočia Hundertwasser pretvoril celkom podľa svojej fantázie a v jeho okolí sa nachádzajú aj symboly ďalších šiestich svetových náboženstiev.

1_170223

St. Barbarakirche-Hundertwasser v Bärnbachu (c) Steiermark Tourismus / Harry Schiffer

Hundertwasserhaus
Projekt obytného domu poňal umelec ako „druh sochy“ a v roku 1985 vytvoril jednu z najneobyčajnejších stavieb so sociálnymi bytmi na svete.

Rogner Bad Blumau
Termálny rezort Rogner Bad Blumau v Štajersku je považovaný za jeden z najvydarenejších projektov tohto ekoumelca.

2_170223

Zazelenené strechy (c)Hundertwasser Architekturprojekt/ Roger Bad Blumau

Tepláreň na Spittelau
Hundertwasser sa považoval za „lekára architektúry“ a nezdráhal sa vylepšovať existujúce nepekné objekty: „Každý i ten najškaredší a chorý dom je možné vyliečiť.“

3_170223

Tepláren na Spittelau vo Viedni architektúra Friedensreicha Hundertwassera (c)2021 Hundertwasser Archiv/Wörner Verlag

KUNST HAUS WIEN: prvé „Zelené múzeum“ v Rakúsku

4_170223

Nádvorie múzea Kunst Haus vo Viedni, architektúra Friedensreicha Hundertwassera (c) KUNST HAUS WIEN / Paul Bauer

Stromy, ktoré rastú z okien? Veselá svieža fasáda? Skutočný les a úle na streche? Interiér bez rohov a hrán a nádherné zelené nádvorie? Múzeum KUNST HAUS WIEN, ktoré vzniklo v roku 1991, osvieži svojich návštevníkov originálnymi umeleckými zážitkami. Hundertwasserov sen o oáze vo veľkomeste sa totiž stal skutočnosťou. Celkom v súlade s umelcovým presvedčením vzniklo múzeum „recykláciou“ existujúcej opustenej továrne na nábytok firmy Thonet.

„V 70. a 80. rokoch 20. storočia sa ekologickými otázkami zaoberali iba určité vrstvy spoločnosti. Dnes sa táto téma posunula do centra záujmov. Vystavovať pozývame iba umelcov, ktorí sa venujú témam, ako sú biodiverzita, recyklácia, zmena klímy a trvalá udržateľnosť,“ vysvetľuje Bettina Leidlová, riaditeľka múzea.

Za snahu o trvalú udržateľnosť v súvislosti s programom výstav a v oblasti prevádzky bola tomuto kultúrnemu stánku v roku 2018 udelená cena za ekológiu Österreichisches Umweltzeichen. KUNST HAUS WIEN sa tak stalo prvým „Zeleným múzeom“ v Rakúsku a ďalej rozvíja Hundertwasserovu kritickú diskusiu o úlohe človeka v kolobehu prírody v budúcnosti.

Hundertwasser a 140.000 včiel

Je päť hodín ráno a Thomas Zelenka začína svoj pracovný deň. Je včelár a stará sa o niekoľko tuctov úľov vo Viedni. Dve z jeho včelstiev majú svoj domov v prírodnej záhrade na streche múzea KUNST HAUS WIEN, ktoré je venované životu a dielu umelca Friedensreicha Hundertwassera. „Skutočná džungľa uprostred mesta – presne to potrebujú moje včely! Prednedávnom skúmalo biodiverzitu múzea umelecké duo RESANITA pri príležitosti výstavy „Dom ako hostiteľské prostredie“ („Das Haus als Wirt“) a napočítali neuveriteľných 260 rôznych druhov rastlín!“ hovorí Zelenka.

Zatiaľ čo sa včelár s láskou stará o svoje včely, hovorí s obdivom o Hundertwasserovi: „Už v 50. a 60. rokoch 20. storočia bol pevne presvedčený, že budúcnosť ľudstva je z dlhodobého hľadiska možná iba v súlade s prírodou, čím sa aj sám celý život riadil. V súčasnosti je v našom západnom svete túžba po uzemnení, blízkosti prírody a spomalení tempa väčšia ako kedykoľvek predtým. Hundertwasser nám ukázal cestu.“

5_170223

Pohľad na strechu múzea Kunst Haus Wien, architekturúra FriedensreichaHundertwassera* © KUNST HAUS WIEN / Paul Bauer

1 Komentár

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.