Ženy, ktoré posúvali poznanie našej civilizácie

Od staroveku po súčasnosť museli ženy vždy viac zabojovať za svoje práva a objavy s ktorými prichádzali. Ale napriek ústrkom spoločnosti sa v starovekých aj moderných dejinách presadili. Rovnako ako Hypatia z Alexandrie a Dorothy Crowfoot-Hodgkinová.

1_wikipedia_hypatia_dorothy

Hypatia, Julius Kronberg 1889, foto: Wikipedia. Dorothy Hodgkin, foto: University of Bristol

Tragický koniec Hypatie z Alexandrie

Duchovný odkaz a pochvalné informácie sa o tejto starovekej matematičke zachovali len od jej žiakov a obdivovateľov. Jej otcom bol slávny matematik a astronóm Theón, ktorý jej predal svoje vedomosti. Veľmi skoro bola v Egypte uznávaná ostatnými učencami a považovali ju za rovnocenú partnerku na úrovni vedy a filozofie. I keď sa v písomnej forme nič konkrétne nezachovalo, vieme, že sa podieľala na vydaní komentára svojho otca k vydaniu Euklida a obsahovo ho pravdepodobne vylepšila.

2_wikipedia_924

Upravený existujúci text Euklidových Prvkov, ktorý je tu zobrazený v rukopise z deviateho storočia. Hypatia upravila aj 3. knihu Ptolemaiovho Almagestu, ktorá podporovala geocentrický model vesmíru znázornený na tomto diagrame. Zdroj foto: Wikipedia

3_wikipedia_924

Dokázala zostrojiť zariadenie na meranie hustoty kvapaliny - hydroskop, čo svedčí o jej hlbokých znalostiach  z praktickej fyziky. Zdokonalila astroláb, historický astronomický prístroj  a analógový počítač, ktorý slúžil na určovanie a predpovedanie pozícií hviezd a Slnka, určovanie miestneho času podľa zemepisnej dĺžky a naopak, na zememeračstvo a trianguláciu.

Na poli neooplatónskej filozofie našla rovnako uznanie. Chválili ju viacerí učenci, a jej múdrosť vyzdvihovali naproti mužským učencom vrátane  Sokrata Scholastika z Konštantínopolu a Synesiosa z Kyrény. Vyčnievala aj tým, že odmietala nosiť ženské šaty a obliekala sa do dlhých tóg, podobne ako jej mužskí členovia akadémie.

Jej učenie a prednášky mali v obľube stúpenci rôzneho vyznania a spoločenského postavenia. Mesto Alexandria v jej dobe bolo výrazne kristianizované, zatiaľ čo sama Hypatia, ktorá mala veľký vplyv medzi ľuďmi,  sa pokrsteniu vyhýbala. Údajne odmietala, že by akékoľvek náboženstvo  založené len na viere mohlo viesť k pravému poznaniu. Nie náhodou pre jej vyhranený postoj začali vytýkať pôvod, presvedčenie a vedu, ktorou sa ako žena zaoberala. Vyústilo to v spor s miestnym kresťanským patriarchom Kirillom, ktorý svojím nenávistným prejavom voči nej, povzbudil ľud k tragickému zúčtovaniu s Hypatiou v marci 415 p.n.l. Hypatiu prepadli  v meste fanatický veriaci a jej telo roztrhali pred kostolom a zohavené spálili na hranici. Dôsledkom tejto dramatickej udalosti sa stala Hypatia nesmrteľná a vznikla legenda o vzdelanej žene, ktorá sa stala obeťou nenávistného náboženského dogmatizmu.

4_wikipedia_924

Ilustrácia Louisa Figuiera vo Vies des savants illustres, depuis l'antiquité jusqu'au dix-neuvième siècle z roku 1866. Zdroj foto: Wikipedia

Od rozkódovania molekulárnej štruktúry k Nobelovej cene za chémiu

 

Narodila sa v Egypte v roku 1910 anglickým rodičom a ako dieťa mala netradičnú záľubu vo vyhľadávaní a spoznávaní hornín. Pôvodne sa mladá anglická dáma Dorothy Crowfootová venovala geológii a od nej bol len krok k fyzike a chémii. Vysokoškolské štúdium začala na Oxfordskej univerzite  v roku 1928 a neskôr si pribrala ešte  Cambridge, na ktorých študovala s vyznamenaním.Okrem štúdia bola aj politicky ľavicovo orientovaná, čo jej neskôr priťažilo pri vycestovaní do Spojených štátov, ktoré jej neudelili víza. V roku 1937 sa vydala za   Thomasa Lionela Hodgkina, marxistického historika, ktorý veľa cestoval a prevažnú časť manželstva trávil poradenstvom pre ghanského prezidenta. I tak  dokázala vychovať tri deti, dvoch chlapcov a jednu dcéru. Vo svojej praxi sa venovala molekulárnej stavbe vitamínov a penicilínov metódami  rentgenovej  kryštalografii (štruktúrna analýza), za ktorú získala v roku 1964 Nobelovú cenu v obore chémia.  Táto metóda   umožňuje stanoviť presnú štruktúru  chemických látok, čím zásadne  prispela k porozumeniu funkcie penicilínu a o šesť rokov  neskôr rovnako „rozkľúčovala“ vitamín B12, ktorý je významný pri tvorbe červených krviniek; dekódovala štruktúru inzulínu a rozobrala konštrukčný plán cholesterolu.

5_wikipedia_924

Molekulárny model penicilínu zostavený Hodgkinom pomocou obrysových máp elektrónovej hustoty za modelom. Zdroj foto: Science Museum London

V 84. rokoch umiera v Spojenom kráľovstve a za svoje zásluhy spočinula, ako prvá žena pod kopolou slávneho parížskeho Pantheonu.

Zdroj foto: Wikipedia

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.