Vplyv konfliktu na Blízkom východe na koncového spotrebiteľa

Trh čelí fyzickému ničeniu kapacít, ktoré nie je možné rýchlo nahradiť. Dôsledky konfliktu tak siahajú oveľa ďalej, zasahujú moderné technológie, medicínu a dokonca spomaľujú aj rozvoj umelej inteligencie.

Kľúčové údery americko-izraelskej koalície smerovali do samotného jadra systému. Iránsky komplex South Pars, najväčšie plynové pole na svete, prišiel o približne 12 % svojej produkcie. Následná iránska odveta zasiahla katarský Ras Laffan, ktorý zabezpečoval približne 20 % globálneho obchodu s LNG.

Len samotný globálny ropný trh prišiel v marci o viac než 10 miliónov barelov denne, čo je historicky najväčšie narušenie dodávok. Obnova poškodených LNG zariadení sa pritom odhaduje na 3 až 5 rokov. Nejde tak len o bežný cenový šok. Problémom je, že suroviny na trhu reálne fyzicky chýbajú a chýbať budú.

Kolaps logistiky, uviaznuté suroviny

Okrem zničenej ťažby je problémom aj paralyzovaná logistika. Hormuzský prieliv, ktorým pred konfliktom prechádzalo približne 20 % svetovej spotreby ropy, sa stal prakticky nefunkčným. Toky klesli z približne 20 miliónov barelov denne na menej než 4 milióny. Zároveň vyskočilo poistné pre tankery z úrovní okolo 0,2 % hodnoty lode na 7–10 %, čo v praxi znamená miliónové náklady na jedinú plavbu.

To vytvára paradoxnú situáciu. Surovina môže byť fyzicky dostupná, ale nedá sa doručiť. Prirodzené prepojenie ponuky a dopytu tak prestáva fungovať. Dopady sa pritom neprejavujú rovnomerne. V Ázii vyskočili spotové ceny LNG o viac než 140 %, keďže je existenčne závislá od dovozu. Európa čelí skôr cenovému preliatiu. Benchmark TTF sa dostal nad 60 €/MWh, hoci fyzicky o plyn úplne neprišla.

Kríza sa prelieva do IT sektora

Zásadný dopad má však konflikt aj inde, a to na trhu s héliom. To sa neťaží samostatne, ale vzniká ako vedľajší produkt pri spracovaní zemného plynu. Keď sa zastaví LNG produkcia v Katare, zastaví sa aj produkcia hélia. A keďže Katar zabezpečoval približne 30 % globálnych dodávok, trh sa zo dňa na deň ocitol v deficite. Ceny reagovali okamžite, na spotových trhoch vzrástli o 40 až 100 %. Problémom je, že je hélium, ktoré sa využíva pri výrobe polovodičov, nemá reálnu náhradu.

Polovodičový sektor pritom spotrebúva približne 20–25 % globálnej produkcie hélia a jeho význam rastie s rozvojom umelej inteligencie. Výrobcovia čipov majú zásoby na niekoľko mesiacov, no nie sú sebestační. Ak výpadok potrvá dlhšie, dôsledkom nebude len zdraženie, ale aj pokles produkcie a výťažnosti čipov. To sa následne premietne do celého technologického reťazca. Dopady však nekončia pri čipoch. Hélium je kritické aj pre samotnú infraštruktúru, na ktorej umelá inteligencia beží. Moderné dátové centrá využívajú héliom plnené pevné disky. Bez hélia ich nebude možné vyrábať v potrebnom objeme. To vytvorí tlak na ceny aj na dostupnosť úložnej kapacity.

Dopady sa už začínajú prejavovať. V USA bolo podľa odhadov odložených alebo zrušených približne 50 % plánovaných projektov dátových centier pre rok 2026, najmä pre kombináciu nedostatku čipov, hélia a energetických komponentov. Vojna tak nepriamo zasahuje aj technologický cyklus, ktorý mal byť hlavným motorom rastu v nasledujúcich rokoch.

Problém sa pritom prenáša aj do medicíny a vedy. Kvapalné hélium je nevyhnutné na chladenie magnetov v prístrojoch MRI. Nedostatok tak znamená aj potenciálne obmedzenia v zdravotníctve, kde nie je jednoduchá náhrada ani rýchla adaptácia.

Vplyv na koncového spotrebiteľa

Energetické šoky sa vždy prelievajú do reálnej ekonomiky. Inflácia rastie nie preto, že by rástol dopyt, ale pre rozpad ponukovej strany.

Európa vstúpila do tejto krízy s oslabenou pozíciou a každý výpadok tak automaticky znamená vyšší tlak na ceny. Na Slovensku sa tento globálny problém ešte násobí výpadkom ropovodu Družba a závislosťou rafinérie Slovnaft od konkrétneho typu ropy, čo okamžite zdvihlo ceny  pohonných hmôt o viac než 15 %. Štát zatiaľ tlmí dopady cez dotácie, ktoré dosahujú približne 1,25 miliardy eur ročne, no za cenu rastúceho deficitu verejných financií.

Súčasná kríza tak uzatvára éru relatívne dostupnej a stabilnej energie. Ukazuje sa, že aj najmodernejšie technológie sú v konečnom dôsledku závislé od veľmi základných zdrojov. A ak jeden z nich vypadne, dopad sa šíri celým systémom.

Zdroj: Nikolaj Matisko, analytik Finaxu

Ilustračné foto: Freepik