Andrej Králik, odborník na osobné financie z PARTNERS GROUP SK, sa pozrel na najčastejšie finančné nepravdy a radí, ako im odolať.
„V prvom rade treba odlíšiť hoax v pravom zmysle slova od bežných chýb, ktorých sa ľudia dopúšťajú vo finančnom svete. Aj pri bežnej chybe sa oberáme o peniaze, ale nevedome. Hoax je však nepravdivá informácia, ktorej sme uverili a vedome sa ňou riadime. Ak by sme však poznali pravdu, istotne by sme sa zariadili inak,“ vysvetľuje Andrej Králik z PARTNERS GROUP SK. Ako jeden z častejších finančných hoaxov uvádza príklad dlhopisov, ktoré sa považujú za garantovanú investíciu. „Dlhopis síce môže mať garantovaný úrok, ktorý vám bude pravidelne vyplácaný, no v prípade emitentovej (teda toho, kto dlhopis vydal) neschopnosti ho splácať nielenže nedostanete úrok, ale môže sa ľahko stať, že ani peniaze, ktoré ste vložili,“ varuje odborník. Na lepšiu ilustráciu, bežnou chybou je zase prílišná opatrnosť, keď držíme vysoké sumy a úspory na bežných účtoch, pretože si myslíme, že ich hodnotu tak lepšie ochránime.
V JEDNODUCHOSTI VIDÍME ČARO
Podľa odborníka si informácie, ale aj ostatné záležitosti radi zjednodušujeme. Rozhodnutia, ktoré nás stavajú do pozície „zmeny“, čiže nás nútia konať, sa nám skôr nepáčia. „Podobne ako pri novoročných predsavzatiach, je jednoduchšie povedať si, že začnem od budúceho mesiaca, než si rovno odložiť prvých 50 eur na dôchodok. Bohužiaľ, práve vinou tohto zmýšľania sme dnes podľa Allianz Global Wealth Report druhí najchudobnejší v Európskej únii. Sme totiž dokonca za Bulharmi, ktorí majú polovičné platy. A tak má priemerný Bulhar majetok po odpočítaní dlhov na úrovni asi 10 000 eur, zatiaľ čo priemerný Slovák približne na úrovni 7 500 eur,“ uvádza Andrej Králik, pričom dodáva, že v tomto prípade je značným problémom aj nízka úroveň finančnej gramotnosti, v ktorej ako krajina nevynikáme.
KDE A AKO HĽADAŤ INFORMÁCIE
Existuje návod, ako sa dostať ku kvalitným finančným informáciám? Podľa odborníka áno. „Základné pravidlo je neveriť bezhlavo prvému dostupnému zdroju. Ďalším kritériom je skontrolovať si, aké údaje sú dostupné o človeku, ktorý dané informácie prezentuje, či a aké má zdroje. Ďalej aké sú na neho referencie, či fungujú zmienené odkazy na zdroje. A určite odporúčam skontrolovať aj dátumy, či sú články alebo relácie aktuálne. Články bez zdrojov a bez autorov v zásade nemá zmysel ani čítať,“ odporúča Andrej Králik. Posledné dôležité pravidlo je, že akákoľvek informácia musí mať logiku. Ak nemá, alebo sa logika nedá nájsť jednoduchým spôsobom, tak to nie je kvalitná informácia. „Finančný trh je odvetvie, ktoré sa dynamicky vyvíja. Kto chce mať svoje financie pod kontrolou, mal by ich zveriť do rúk odborníka – finančného poradcu alebo sprostredkovateľa, ktorý s týmito informáciami denne pracuje a vie odlíšiť hoaxy od serióznych informácií,“ upozorňuje.
PÄŤ NAJČASTEJŠÍCH FINANČNÝCH HOAXOV PODĽA ODBORNÍKA
1. Investovanie je pyramída
Investovanie je všade okolo nás a zúčastňujeme sa ho, či chceme, alebo nie. Deväť z desiatich vecí, ktoré vezmeme počas dňa do ruky, sú investície. Napríklad aj zubná pasta a kefka, auto, oblečenie, kávovar či čistiace prostriedky. Všetko vyrábajú firmy, ktoré si viete „kúpiť“ na burze. Dovolia nám to preto, aby ďalej financovali expanziu do iných krajín alebo si udržali postavenie vďaka vývoju nových technológií alebo kvôli kapitálu na kúpu nových drobnejších spoločností. Vďaka fondom, napríklad cez ETF, si navyše môžem kúpiť stovky spoločností pokojne od 30 eur mesačne, a to aj keby akcie jednotlivých spoločností mali cenu v tisíckach eur.
2. Finančné sprostredkovanie môže robiť hocikto
Trh finančného sprostredkovania prešiel množstvom regulácií. Vďaka vzdelávaniu, nárokom klienta, ale aj povinným certifikáciám je čoraz profesionálnejší. Dnes máte na Slovensku podmienky, keď Národná banka Slovenska stanovuje povinnosť pravidelného vzdelávania, absolvovania testov a niektoré spoločnosti dokonca idú aj nad rámec stanovených povinností, aby poskytli klientom maximálnu profesionalitu. Výsledky potom vidia aj klienti počas ťažkých období, keď sa naplno mohla prejaviť schopnosť poradcu, ktorý ich mal na starosti. Napríklad vďaka tvorbe rezerv mali oveľa menej psychického stresu a dokonca sa veľká časť z nich mohla tešiť z dvojciferných rastov na investičných účtoch.
3. Poistenie nehnuteľnosti k hypotéke stačí na výšku úveru
Málo ľudí pozná termín podpoistenie. Väčšina poisťovní má nastavené podpoistenie niekde na úrovni 20 %. Predstavte si, že máte úver vo výške 100 000 eur, no nehnuteľnosť má cenu 150 000 eur. Poistenie vám sprostredkovateľ nastaví na 100 000 eur. Ak by sa stalo, že prídete o celú nehnuteľnosť napríklad vplyvom živlu, z poistenia dostanete pomernú časť, v akej ste podpoistení. Ak teda 100 000/150 000 eur je 66,67 %, tak aj z poistenia dostanete len 66 670 eur. Budete tak bez nehnuteľnosti a ešte vám aj ostane dlh vyše 30 000 eur.
4. Životné poistenie nie je podstatné pre mladého človeka
Toto je asi najzávažnejší hoax, ktorému na Slovensku podliehame a kde vidno priepastný rozdiel v prístupe oproti západným krajinám. Slováci sa extrémne boja straty práce. Pritom je to vec, na ktorú sa vieme pripraviť pomerne ľahko rezervami vo výške 3- až 6-násobku príjmov. Najväčšie ekonomické riziko, ktoré v živote podstupujeme, je, že prídeme o schopnosť pracovať. Priemerný invalidný dôchodok na Slovensku dosahuje podľa údajov zo Sociálnej poisťovne 298 eur. Zabezpečenie príjmu formou rizikového životného poistenia pritom vychádza priemerného zamestnaného človeka okolo 5 % z jeho príjmu a vykrýva všetky najvážnejšie situácie: invalidita od 40 %, závažné ochorenia a trvalé následky úrazu. Mladý, ale v zásade každý človek si tak vďaka 5 % príjmu udrží zvyšných 95 % príjmov a k tomu aj svoju samostatnosť a dôstojnosť.
5. Najlepšia investícia je tá, ktorá má najnižšie poplatky
Pozrime sa na konkrétny príklad. Medallion Fund od spoločnosti Renaissance Technologies má poplatky na úrovni 5 % p. a. a výkonnostný poplatok na úrovni 44 %. Napriek tomu zarobí celkovo v priemere od svojho vzniku vyše 36 % p. a. Ak by som tam teda vložil v roku 1988, keď fond vznikol, 100 eur, dnes by som mal viac ako 3 milióny eur. Tento fond je len pre zamestnancov, ale pekne ilustruje príklad poplatkov. Poplatky môžu byť zlé, ak za ne nedostanem naozajstnú hodnotu. Ak peniaze investujem do najčastejšie predávaných podielových fondov na Slovensku, tak budem mať za to isté obdobie 34 rokov zhruba 500 až 700 eur. A pritom tieto fondy majú poplatky oveľa nižšie – na úrovni 1,6 až 1,8 % p. a. Platí však, že výnos 10 % s poplatkom 2 % je lepší ako výnos 8 % a poplatok 1 %. Ak mi po odpočítaní poplatkov ostane vyšší výnos, beriem ten a ideálne ešte nech je oslobodený od dane.
