Prečo môže byť užívanie výživových doplnkov bez základných vyšetrení slepou uličkou, je témou rozhovoru s Mgr. Pavlou Horákovou, odborníčkou na chronické ochorenia a vedúcou online poradne MojaLekáreň.sk.
Začiatok roka býva v znamení predsavzatí a „reštartu zdravia“. Je to ideálny čas na prevenciu?
Určite áno, ale len vtedy, ak prevencia neznamená nákup plnej tašky doplnkov. Zmysluplná prevencia začína režimom – spánkom, pohybom, stravou a zvládaním stresu. Doplnky môžu byť dobrým pomocníkom, no nemali by nahrádzať základy. Niektoré látky majú jasný sezónny prínos, napríklad vitamín D v zime. Ale aj tu platí, že viac neznamená lepšie.
Výživové doplnky užívajú milióny ľudí. V čom podľa vás ľudia robia najčastejšie chyby?
Najväčší problém je, že výživové doplnky ľudia často užívajú bez jasného dôvodu. Skôr pocitovo – pretože sú unavení, chcú „podporiť imunitu“ alebo jednoducho počuli, že niečo by sa malo užívať. Lenže doplnok nie je univerzálne riešenie. Bez kontextu môže byť zbytočný alebo dokonca kontraproduktívny. Veľmi často sa stretávam s tým, že ľudia užívajú viacero prípravkov naraz, bez toho, aby si uvedomili, že obsahujú rovnaké látky.
Akú úlohu v tom môže zohrávať lekárnik? Prečo by sa ľudia nemali rozhodovať sami len podľa reklamy alebo obalu?
Pretože lekárnik sa nepozerá len na názov prípravku, ale na celý kontext. Pýta sa, prečo chcete doplnok užívať, ako sa stravujete, aký máte režim, či užívate lieky, či máte chronické ochorenia. To sú veci, ktoré reklama nerieši. Z praxe vieme, že mnoho doplnkov sa užíva v nesprávnej forme, nesprávnej dávke alebo úplne zbytočne. Lekárnik vie odporučiť formu, ktorú telo skutočne využije, a zároveň povedať aj to, kedy doplnok zmysel nemá a je lepšie riešiť príčinu inde – napríklad úpravou stravy, spánku alebo vyšetrením u lekára.
Hovoríte, že doplnky majú zmysel najmä vtedy, keď vieme, čo nám chýba. Ako na to?
Základným východiskom je krvný obraz. Ten môže odhaliť chudokrvnosť, zápalové zmeny alebo celkové vyčerpanie organizmu. Veľmi dôležité je aj vyšetrenie železa – a najmä feritínu, ktorý ukazuje zásoby železa v tele. Práve nízky feritín býva častou príčinou únavy, slabosti alebo vypadávania vlasov, najmä u žien. Dôležitá je aj hladina vitamínu B12 a kyseliny listovej, najmä u ľudí s únavou, poruchami koncentrácie alebo u tých, ktorí jedia málo živočíšnych produktov. A potom je tu vitamín D – jeho nedostatok je u nás veľmi častý, najmä v zimných mesiacoch, a ovplyvňuje nielen imunitu, ale aj svaly, kosti a regeneráciu.
Môže užívanie doplnkov „naslepo“ človeku aj uškodiť?
Áno, môže. Typicky pri vitamíne D, železe, zinku alebo seléne, kde pri dlhodobo vyššom príjme môže dôjsť k nerovnováhe v organizme alebo k nežiaducim účinkom, a pri železe dokonca k tomu, že sa zhorší trávenie a človek prehliadne skutočnú príčinu únavy, ktorá vôbec nemusí súvisieť s jeho nedostatkom. Ďalším rizikom je falošný pocit bezpečia – ľudia majú pocit, že „pre zdravie niečo robia“, ale v skutočnosti odďaľujú riešenie skutočného problému, napríklad chudokrvnosti, poruchy štítnej žľazy alebo chronického vyčerpania.
Kedy teda podľa vás výživové doplnky dávajú zmysel?
V momente, keď viete, prečo ich užívate, v akej dávke a ako dlho. Keď majú jasný cieľ a sú zvolené s ohľadom na váš zdravotný stav. Vtedy môžu byť veľmi užitočné a bezpečné. Ale nemali by byť skratkou ani univerzálnym riešením.
