Reflexná masáž, ako ju poznáme dnes pod týmto názvom; pomáhala pri zdravotných problémoch v Starom Egypte, Číne, Indii, Japonsku ale aj v Novom svete, u severoamerických Indiánov z kmeňa Čeroki. Pôsobením tlaku na presne určené miesta boli schopní uvoľniť bolesť, fyzické obtiaže, únavu a stres. Prvá písomná zmienka sa objavila v Európe už v roku 1582.
Potom prešlo asi 300 rokov, keď spomínaná masážna metóda našla moderné prepracovanie. Stalo sa tak vďaka bostonskému lekárovi dr. Williamovi Fitzgeraldovi. Sformuloval jeho vlastnú teóriu liečby, ktorá vychádzala z toho, že telo je rozdelené na niekoľko zón. Spomínaná metóda a následná prax si vyžaduje vysoký stupeň citlivosti a trpezlivosti. Týmito vlastnosťami sú obdarené hlavne ženy, a práve ony sa väčšinou venujú reflexnej masáži. Jednou z nich bola ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny Eunice Inghamová, ktorá vydala vo Veľkej Británii knihu „ Príbehy, ktoré vie rozprávať noha“.
Prívrženci klasickej medicíny, budú možno polemizovať s nasledujúcimi riadkami, ale vlastná skúsenosť s reflexológiou by ich asi presvedčila. Terapeut, ktorý vykonáva tento typ masáže, musí mať dostatočnú prax pod odborným dohľadom a teoretické vedomosti. Podľa teórie reflexológie je naše telo rozdelené na pozdĺžne a priečne zóny, čiže dráhy. Práve týmito dráhami prúdi energia, ktorej úlohou je udržovať vnútornú rovnováhu. Základné, pozdĺžne dráhy začínajú v prstoch na nohách a na chodidlách, potom pokračujú cez hlavu do paží a prstov na rukách. Maséri sa učia, že palec pravej nohy je nepriamo spojený s palcom ľavej ruky, ľavý malíček nohy zase s ľavým malíčkom ruky a podobne.
Reflexná terapia dokáže odstraňovať príčinu zdravotných problémov a nie len samotné následky. V zahraničí sa reflexológia aplikuje aj pri onkologických pacientoch. Táto masáž im uvoľňuje vnútornú úzkosť, napätie a môže minimalizovať žalúdočnú nevoľnosť aj bolesť hlavy počas chemoterapie.
Terapia - reflexnou masážou by sa nemala vykonávať bez odborného vedenia, tak isto sa nemá aplikovať na sebe samom. Časopisy, ktoré ponúkajú overené postupy, sú nepresné a môžu skôr poškodiť ako pomôcť.