Stereotypy okolo matematiky a strašenie matematikou
Ak dieťa počúva, že matematika je ťažká alebo že niektorí ľudia na ňu „nemajú hlavu“, môže si tieto presvedčenia rýchlo osvojiť. Dôležitú úlohu zohráva aj atmosféra v triede – stres, tlak na výkon či strach z chyby. Práve tieto pocity sú jadrom matematickej úzkosti, ktorá sa prejavuje napätím, obavami a zhoršeným výkonom. Výskum PISA ukazuje, že väčšina adolescentov zažíva pri matematike stres alebo obavy, čo naznačuje, že ide o veľmi rozšírený jav. Úzkosť navyše neovplyvňuje len momentálny výkon, ale aj motiváciu učiť sa a vzťah k predmetu. Vzniká tak začarovaný kruh – čím väčší strach, tým menej istoty a horšie výsledky. Významnú rolu zohrávajú aj rodičia a učitelia, pretože ich postoje k matematike sa na deti prenášajú. Ak je prostredie podporné a chyby sú vnímané ako súčasť učenia, riziko úzkosti sa znižuje. Naopak, porovnávanie alebo dôraz na rýchlosť riešenia ju môže zvyšovať. Dobrá správa je, že matematická úzkosť nie je trvalá nálepka. Skôr ide o reakciu na skúsenosti, ktoré sa dajú meniť. Pozitívne zážitky, podpora a realistické očakávania dokážu jej vplyv výrazne oslabiť. Preto je prevencia jednoduchá, aj keď nie vždy ľahká: hovoriť o matematike ako o zručnosti, nie o talente. A dopriať deťom pocit, že ju môžu zvládnuť.
Prečo je hra efektívnym nástrojom učenia, nie jeho opakom?
Hra nie je opakom učenia – je jedným z jeho najprirodzenejších spôsobov. Z pohľadu psychológie sa pri hre aktivuje motivácia, zvedavosť a emócie, ktoré podporujú zapamätanie. Keď sa deti učia cez experiment alebo problém, zapájajú viac kognitívnych procesov než pri pasívnom počúvaní. Moderné pedagogické prístupy preto čoraz viac využívajú prvky bádateľského učenia a projektov. Nejde o zábavu namiesto učenia, ale o učenie prostredníctvom aktivity, ktorá má zmysel. Hra zároveň znižuje stres, ktorý je jednou z hlavných príčin matematickej úzkosti.
Výskumy zároveň ukazujú, že aktívne zapojenie zvyšuje nielen vedomosti, ale aj pozitívny vzťah k predmetu. A práve ten rozhoduje o tom, či sa chceme učiť aj ďalej. Hra tak nie je rozptýlením, ale mostom k hlbšiemu pochopeniu.
Povinná maturita z matematiky – za akých podmienok má zmysel a kedy môže byť kontraproduktívna?
Povinná maturita z matematiky môže mať zmysel, ak podporuje reálne porozumenie a nie len memorovanie postupov. Výskumy ukazujú, že matematické zručnosti sú dôležité pre budúce uplatnenie mladých ľudí a aj každodenné rozhodovanie. Zároveň však platí, že vysoký tlak bez podpory môže zvyšovať úzkosť a znižovať výkon. Ak je maturita postavená na mechanickom testovaní, môže posilňovať strach a vyhýbanie sa matematike. Naopak, ak sa zameriava na praktické využitie a rôzne typy úloh, podporuje zmysluplné učenie.
Dôležitou podmienkou je kvalitná príprava učiteľov a moderné metódy výučby. Bez nich sa z maturity môže stať len formálny tlak bez reálneho prínosu. Ak systém vytvára podmienky na pochopenie, maturita môže zvýšiť matematickú gramotnosť populácie, ak však prichádza bez podpory, môže prehlbovať nerovnosti. Kľúčom je teda rovnováha medzi nárokmi a podporou.
Maturita má zmysel vtedy, keď motivuje k učeniu, nie keď vyvoláva strach.
Stereotypy okolo STEM odborov – prečo ich stále vnímame ako náročné, elitárske a nezáživné
Obraz STEM* odborov je dlhodobo formovaný kultúrou, médiami aj skúsenosťami zo školy.
Často sú prezentované ako oblasti pre „géniov“, čo vytvára pocit nedostupnosti. Výskumy ukazujú, že takéto stereotypy môžu znižovať záujem aj sebadôveru žiakov. Ak sa učenie spája s memorovaním a tlakom, predmety pôsobia nezáživne. Pritom v praxi ide o oblasti plné tvorivosti a riešenia reálnych problémov. Negatívne predstavy sa často vytvárajú už v škole, kde chýba prepojenie s realitou a matematická úzkosť potom posilňuje dojem, že ide o „ťažké“ odbory.
Stereotypy sa prenášajú aj sociálne – cez rodinu či spoločenské očakávania, ak však deti zažijú STEM cez experimenty a projekty, ich postoj sa výrazne mení. Moderné prístupy ukazujú STEM ako nástroj na pochopenie sveta, nie len súbor vzorcov a poučiek. Keď sa STEM spojí s tvorivosťou a zmysluplnými aktivitami, prestáva pôsobiť elitársky. A práve pozitívne skúsenosti sú najúčinnejším spôsobom, ako stereotypy narušiť.
Rodové rozdiely v STEM – ako to je a čo s tým vieme urobiť?
Rodové rozdiely v STEM nie sú primárne o schopnostiach, ale o sebavedomí a očakávaniach.
Výskumy opakovane ukazujú, že stereotypy o tom, kto je „dobrý v matematike“, ovplyvňujú motiváciu aj výkon detí. Dievčatá častejšie uvádzajú vyššiu matematickú úzkosť, čo môže znižovať ich záujem o technické odbory. Tieto rozdiely sa objavujú už v školskom veku a postupne sa prehlbujú. Dôležitým faktorom je sociálne prostredie – očakávania učiteľov, rodičov aj spoločnosti. Tento trend vedia výrazne zmeniť pozitívne vzory a podpora. Na základe výskumov vieme, že keď majú dievčatá rovnaké príležitosti a podporu, rozdiely vo výkone miznú. Veľkú rolu zohráva aj spôsob výučby – inkluzívne a podporujúce prostredie znižuje úzkosť. Podpora záujmu o matematiku či prírodovedné odbory by mala začínať už na základnej škole a dôležité je ukazovať, že STEM* má rôzne podoby a kariérne cesty. Dôležitú úlohu zohráva aj jazyk, ktorý používame – napríklad dôraz na rozvoj a učenie namiesto talentu. Keď sa deti stretávajú s rôznorodými príbehmi ľudí v technických profesiách, ľahšie si v nich dokážu predstaviť aj seba. Cieľom nie je presviedčať dievčatá, aby si vybrali STEM, ale odstrániť bariéry, ktoré im v tom bránia. Prostredie, ktoré podporuje zvedavosť a sebadôveru, prospieva všetkým bez ohľadu na pohlavie. Rodové rozdiely tak nie sú nevyhnutnosťou, ale skôr odrazom spoločenských očakávaní. A tie sa dajú meniť.
* STEM je vzdelávací prístup integrujúci štyri disciplíny – vedu, technológie, inžinierstvo a matematiku. Namiesto oddelenej výučby predmetov sa zameriava na ich aplikáciu v kontexte inovácií a moderných technológií.
Zdroj foto: Freepik
