Tipy na "filmovú turistiku" na Slovensku

Vedeli ste o tom, že v susednej obci, alebo priamo v tej vašej sa možno nakrúcal v minulosti známy, či menej známy film? Viete vôbec o tom, aké filmy sa za posledných niekoľko desaťročí nakrúcali v jednotlivých lokalitách na Slovensku?

Americké, priamo hollywoodske, alebo len zahraničné filmové štáby sa u nás ocitnú aj pre pár minútové scény. Slovensko je pre nich zaujímavé a mohlo by byť ešte zaujímavejšie. Na to, kde všade sa mohli objaviť filmári a najmä aké zaujímavé filmové miesta máme na Slovensku, upozorňuje knižná novinka Filmové miesta  z vydavateľstva Dajama, od špecialistu na cestovný ruch Tomáša Galierika. Kniha, ktorá poteší predovšetkým filmového diváka a lovca zážitkov, prechádza po Slovensku a identifikuje scény, budovy, ulice, miesta aj vďaka mapám a pátra po spojitostiach. Aj vďaka rozprávaniu filmárov, hercov a komparzu. Do knihy prispeli informáciami aj múzeá a ľudia, ktorí filmovanie zažili na vlastnej koži. Prináša pohľad na lokality, ktoré zo spojitosti s filmom ťažia, alebo naopak zostáva tajomstvom ich vzťah k filmu a s ním spojené zaujímavosti.

Slovenský aj zahraničný film

Slovensko zaujalo filmových tvorcov už nemálo krát. Dokonca by sa dalo povedať, že by mohlo zaujať ešte viac, ak by našlo správnu podporu v štátnej podpore. To sa deje najmä v posledných rokoch, keď si čoraz viac úradníci pri stole uvedomujú, že prílev filmárskej aktivity prináša rozsiahle, hoci len dočasné, pracovné príležitosti a tiež mimoriadny prílev kapitálu. Pochopiť to mohli vtedy, keď americkí filmári prišli nakrúcať akčný film Mierotvorca (Peacemaker, 1997) s Georgom Clooneym a Nicole Kidman, alebo pri Dračom srdci v roku 1992. Prípadne vtedy, keď film Za nepriateľskou líniou (Behind Enemy Line, 2001) dokázali hollywoodski filmári so známymi hercami nakrútiť z veľkej časti len na Slovensku. A to aj napriek tomu, že sa dej vôbec na Slovensku neodohrával.

Slovensko zaujíma filmárov neustále. Neustále ich zaujímame pre krásne prírodné scenérie, hrady a zámky, či dokonca jaskyne a rôzne architektonické ojedinelosti. Napríklad Jennifer Lawrence, oscarová herečka známa zo série Hunger Games, nakrúcala v Petržalke a v budove Slovenského rozhlasu akčný triler Červená volavka (Red Sparrow, 2018). Obrátená pyramída, slávna budova v centre Bratislavy, predstavovala architektúru Sovietskeho zväzu. Popradské letisko zaujalo autorov hororu Krvavo červené nebo (Blood Red Sky, 2020) a diaľnica na severnej D3 zase autorov seriálu Tom Clancy´s Jack Ryan. Pritom ako domáca krajina sme miestom nakrúcania primárne domáceho filmu. Bojnický zámok, Oravský hrad, alebo Červený Kameň by dokázali rozprávať mnoho filmárskych príbehov. Veľa z nich nachádza priestor v spomínanej knižnej novinke Filmové miesta.

bojnicky_zamok_cw

Slovenské hrady sú jednoducho výnimočné

Keď americkí filmári chcú nakrúcať stredoveký film, potrebujú rozsiahle kulisy. Alebo siahnu po európskych hradoch. Zvyšok je už len problémom logistiky a spolupráce. Na Spišskom hrade sa už nakrúcali rôzne filmy, americké, aj britské. Oravský hrad je slávnym hradom Upíra Nosferatu (1922), ale tiež Draculu (2019). Výrazný priestor získal v Adamovi Šangalovi (1972), ale aj v Kráľovi drozdia brada (1984). Novšia rozprávka Láska na vlásku (2014) so Samom Spišákom a Celeste Buckingham sa mohla spoľahnúť na interiér a exteriér Oravského hradu. No Bojnický zámok zaujal ešte viac. Siahli po ňom filmári rôznych filmov a rozprávok. Vznikala tu aj prvá hraná rozprávka na Slovensku s Františkom Dibarborom Pán a hvezdár (1959). Po Bojnickom zámku sa prechádzala aj zlá čierna kráľovná v druhej rozprávke o princeznej Fantaghiró, exmanželka filmového RambaBrigitte Nielsen. Kniha Filmové miesta popisuje aj v tomto prípade niekoľko zaujímavostí.

zuberec_rado_bahna_cw

Hradov, ktoré sa mihli v rôznych úlohách a filmoch, máme ešte viacero. Veď napríklad taký Devínsky hrad sa objavil aj v americkom fantasy filme Kull Dobyvateľ, ktorý patrí pod sériu Barbar Conan. Strečno zaujalo nemeckých autorov posledného sfilmovania príbehu o Siegfriedovi aj autorov Dračieho srdca. Na Červený Kameň a jeho filmovú históriu však nemá asi žiaden film. Rozsiahly zoznam toho, čo všetko dokázali filmári z rôznych kútov sveta nakrútiť v exteriéri a interiéri, prevažne v pivničných priestoroch, sa nevyrovná žiadnej inej lokalite na Slovensku.

Lokalít je však oveľa viac

Významným miestom zostávajú rezervácie ľudovej architektúry, aj Slovenský raj a Tomášovský výhľad. A to nie len pre propagačné videá, ale hlavne pre domácu tvorbu. Vari neexistuje návštevník Jahodníckych hájov a martinského Múzea slovenskej dediny, ktorý by nerozoznal dom zo slávnej Perinbaby (1985). Múzeum Oravskej dediny v Zuberci je scénou filmov pre československý film, taliansky, aj film novodobý. Nakrúcali v ňom aj scény pre filmovú novinku Správa (2021) Petra Bebjaka. Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke bolo scénou pre Legendu o Lietajúcom Cypriánovi (2010), český film Želary (2003) aj Jakubiskov Pehavý Max a strašidlá (1987).

Skanzen Vychylovka

Kniha Filmové miesta svojho čitateľa sprevádza od predstavenia slovenského filmu a jeho histórie, cez jednotlivé miesta, mestá, obce a objekty na mape Slovenska. Začína Bratislavou, ktorá sa prekvapivo objavuje aj vo filmoch, kde o nej neexistuje žiadna zmienka. Kniha mimo film uvádza aj nemálo seriálov a niekoľko videoklipov. Tých aktuálnych, aj dávno zabudnutých. Nakrúcaných v hlavnom meste, alebo na miestach roztrúsených po Slovensku a okolitých krajinách.

Kniha upriamuje pozornosť na druh turizmu, ktorý bol dosiaľ prehliadaný. Pritom vo svete má filmový turizmus mimoriadny význam. Slávna thajská pláž na ostrove Phi Phi Lee z filmu Pláž by o tom vedela hovoriť. Podobne ako lokality na britských ostrovoch známe z novších filmov série Hviezdne vojnyHry o tróny. Čo taký New York, v ktorom je slávne filmové miesto doslova na každom kroku? Koľkí návštevníci zamieria do Chorvátska kvôli Winnetuovi a ani sa neokúpu v mori? Na Slovensku máme filmových miest mnoho, len je ich nutné objaviť. Spoznať ich môže ktokoľvek odteraz aj vďaka knihe Filmové miesta.

Autor foto: Zuberec I, Rado Bahna, CC BY-SA 3.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=2492897

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.