Medzi nich patrí aj britská spisovateľka Sonia Velton, ktorá prerozprávala jej príbeh úplne novým pohľadom. Jej román Báthoryčkina dcéra práve vychádza vo vydavateľstve Albatros Mediaa na značke Lindeni v preklade Miriam Ghaniovej.
Sonia Velton už mala na konte úspešné historické tituly, jej debut Černica a divá ruža sa dostal do užšieho výberu na cenu Lucy Cavendish Fiction Prize, zaradili ho do širšieho výberu na ocenenie HWA Debut Crown a bol aj sfilmovaný. Historické témy autorku vždy zaujímali. „Prvýkrát som sa o Báthoryovej dozvedela v Guinnessovej knihe rekordov, kde je opísaná ako najplodnejšia ženská sériová vrahyňa všetkých čias – údajne mučila a zavraždila viac než 600 dievčat. Zdalo sa mi to ako poriadne nabitý harmonogram masového vraždenia na zaneprázdnenú grófku, a tak som sa rozhodla zistiť viac. To, čo som objavila, bolo natoľko neuveriteľné, že ma to inšpirovalo k napísaniu románu,“ vysvetlila Sonia Velton vo svojom texte pre magazín Asociácie historických spisovateľov Historia. Začala pátrať v archívoch, dostala sa k záznamom zo súdneho procesu aj k dobovej korešpondencii, ktorá bola podľa nej fascinujúcim pohľadom do intríg pred procesom.
„Začala som vidieť paralely medzi Alžbetou Báthoryovou a Annou Boleynovou. Obe boli ženy, ktorých existencia – hoci z veľmi odlišných dôvodov – sa stala pre mocných mužov nepohodlnou. A preto boli obvinené z takmer absurdných zločinov. Najčastejším obvinením voči ženám tej doby bola sexuálna nemravnosť, no to nebolo v prípade 50-ročnej grófky možné, a tak sa proces vybral ešte temnejšou cestou,“ hovorí spisovateľka. „Dnes je takmer nemožné určiť, či bola Báthoryová skutočne vinná alebo nie. V mojom románe som sa rozhodla ponúknuť alternatívny pohľad a dať tak grófke Báthoryovej hlas, ktorý jej – ako mnohým ženám v dejinách – nikdy nebol dopriaty.“
V knihe Báthoryčkina dcéra sa Alžbete Báthoryovej narodí v roku 1573 nemanželské dieťa. Dievčatko tajne odnesie do roľníckej rodiny žijúcej na úpätí Karpát a tá ho vychová ako vlastné. O niekoľko rokov neskôr sa mladá žena menom Borka, ktorá nevie o svojom skutočnom pôvode, stane slúžkou na Čachtickom hrade. Borka sa bojí grófkinej vražednej povesti a brutálne krutých žien riadiacich život na hrade. Snaží sa nájsť si svoje miesto v nehostinnom prostredí. Za hradné múry sa však dostane mor a medzi dievčaťom a Alžbetou Báthoryovou sa nečakane vytvorí neisté puto. Proti veľkej dáme, ktorej bohatstvo a nezávislosť ohrozujú kráľa, však postupujú mocné sily. Môže grófka Alžbeta dôverovať ženám, ktoré sú jej zdanlivo také blízke? A keď sa začne súdny proces proti neslávne známej Krvavej grófke, kto z rodiny a blízkych jej bude oporou?
Recenzenti aj čitateľky prirovnávajú Báthoryčkinu dcéru k mixu hororového Draculu a známej historickej drámy Kirké. Okrem strašidelných a historických motívov však v knihe vidia aj niečo viac. „Je to temný a silný príbeh o ženách, ktoré bojujú za to, aby ich pravda bola vypočutá. Príbeh presiaknutý nepokojom a krvilačnou hrôzou – nie však zo strany monštier, ale ľudí,“ uviedla Polly Crosby, autorka úspešnej knihy Dievča z obrázkov. Na portáli Publishers Weekly ju doplnili: „Veltonovej strhujúci príbeh výborne vykresľuje mizogýniu a paranoju éry čarodejníckych procesov. Fanúšikovia historickej fikcie si prídu na svoje.“
Aj ďalšie renomované autorky uznali, že dielo jej kolegyne ich úplne dostalo. „Tento temný, no očarujúci príbeh o čarodejníctve, moci a nespravodlivosti ma úplne uchvátil. Je nádherne napísaný s majstrovsky navodenou atmosférou. Plný temných tajomstiev, zlovestných intríg a dojímavých detailov. Báthoryčkina dcéra je rozprávačským triumfom a čistým majstrovským dielom,“ vystrúhala knihe poklonu spisovateľka Mary Chamberlain, ktorú preslávil bestseller Krajčírka z Dachau. „Je tak precízne a majstrovsky utkaná ako čipka, ktorú vyrábajú dievčatá na hrade. Dojímavý, fascinujúci a strašidelný príbeh, hypnotizujúca kombinácia gotického hororu a elegantnej zdržanlivosti,“ doplnila autorka úspešného románu Ohnivá kázeň Francesca Hai.
