Názory na tento jav sa však diametrálne líšia. Nechceme v tomto prípade robiť sudcu a rozhodnutie nechávame len na vás.
Jeden z názorov je, že je to vymyslený jav a ide o deti ktoré sú hyperaktívne, rozmaznané prípadne mentálne zaostalé. Druhý tábor tvoria názory, že ide o skutočnosť, ktorú treba rešpektovať a venovať sa jej. Pokúsime sa vám v skrátenej forme opísať základne charakterové črty takýchto detí a spomenieme niekoľko výpovedí rodičov a psychológov.
Ako vzniklo pomenovanie...
Prvýkrát ho použila americká psychologička Nancy Ann Tappeová na začiatku osemdesiatych rokov, ktorá tvrdila že tieto deti majú oveľa viac indigovej aury, ako ostatné deti. Na svet takéto deti prichádzajú od polovice 80. rokov, ale rapídne sa ich počet zvýšil v 90.rokoch, čo potvrdzujú aj psychológovia.
Ako sa prejavujú...
Rodičia a psychoterapeuti, ktorí sa s nimi stretli tvrdia, že sa prejavujú odlišným spôsobom myslenia a vyžadujú aj odlišný prístup. Potvrdzujú to aj učitelia v materských škôlkach a školách. Sú výrazne iné, prejavuje sa to na mentálnej, duševnej a niekedy aj fyzickej úrovni. Nie raz sa malé deti správajú ako dospelý jedinci, iné z nich veľmi skoro čítajú a píšu. Majú problém s autoritami a zaužívanými pravidlami (napr. v škôlke, škole a v rodine), zásadne nereagujú na zaužívaný autoritatívny spôsob výchovy a akceptujú len rovnocenné správanie a dohodu. Sú veľmi otvorené a svoje názory dávajú sebavedome najavo. Bývajú vysoko inteligentné, alebo inak talentované a majú vysoko vyvinutú intuíciu. Na jednej strane môžu byť veľmi empatické a citlivé, alebo naopak chladné či bezcitné a uvedomujú si svoju výnimočnosť. Zo zdravotného hľadiska mávajú niekoľko násobne silnejší imunitný systém.
Samotní rodičia potvrdili, že začali ľahšie vychádzať so svojimi deťmi, keď zrovnoprávnili svoj vzťah k ním. Vyžaduje si to veľkú dávku odvahy a sebakontroly, ktorá sa však vráti vo vzájomnom pochopení.
Autori, ktorí sa venovali tejto problematike zhrnuli tieto deti do niekoľkých typov, podľa orientácie: humanistické s vysokým sociálnym cítením, myšlienkovo orientované zamerané na projekty a s umeleckým zameraním. Okrem spomínanej americkej psychologičky N.A. Tappeovej, je možné spomenúť autorov, ktorým vyšli knihy v češtine. Spiritualitou týchto detí sa zaoberá nemecký waldorfský pedagóg Siegfried Woitinas (Indigové deti) a psychologickú stránku indigových detí rozpísala holandská učiteľka a terapeutka Carolina Hehebkanmpová (Fenomén indigové barvy).
