femme: Pán Bartoš, hráte a aranžujete hudbu z obdobia 20-tych a 30-tych rokov a váš dom je plný predmetov, ktoré pamätajú začiatok minulého storočia... Prečo vás upútalo práve toto obdobie?
J. Bartoš: K dvadsiatym rokom minulého storočia ma najskôr pritiahli staré filmy, staré gramofóny na kľuku a rôzne úžitkové predmety, napríklad plniace pero Pelikán s pozláteným hrotom, ktoré moja mama ako dieťa našla vo vlaku, alebo dedkove kamaše a jeho pracovná knižka... A keďže som od siedmich rokov hral na trúbku, bolo celkom prirodzené, že som sa začal zaujímať aj o hudbu z tohto obdobia - cez filmy pre pamätníkov, šelakové platne a nahrávky. Zlomovým momentom bolo stretnutie s Pavlom Klikarom, Ondřejom Havelkom a originálnym Pražským synkopickým orchestrom. Očarila ma dokonalá interpretácia... Po dvadsiatich rokoch sám hrám túto hudbu s orchestrom Bratislava Hot Serenaders a snažím sa osloviť ďalších...
femme: Orchester Bratislava Hot Serenaders je vašou "srdcovou záležitosťou"; venujete sa nielen hraniu v tomto orchestri, ale aj jeho umeleckému vedeniu a aranžovaniu skladieb. Čo vlastne znamená aranžovať skladbu?
J. Bartoš: Na začiatku je originálna nahrávka, ktorú získam zo šelakových platní alebo reedícií. Potom nastupuje mravčia práca pri klavíri so slúchadlami na ušiach - "sťahujem" z nahrávky notu po note do zápisu celej skladby. Ak je obsadenie orchestra na nahrávke identické s tým našim, stačí celú partitúru prepísať do notového softvéru, vytlačiť part pre každý nástroj a už "len" cvičiť. V komplikovanejších prípadoch musím zmeniť inštrumentáciu skladby a niekedy - kvôli spevákom - aj tóninu; v takom prípade je nesmierne ťažké zachovať autentický zvuk a charakter skladby, o ktorý sa v Bratislava Hot Serenaders snažíme.
femme: Medzi vašich obľúbených interpretov patrí F. K. Veselý, priekopník a neskôr veľká hviezda slovenskej populárnej hudby. V spolupráci s Milanom Lasicom ste nahrali už dva CD nosiče s repertoárom F. K. Veselého a ako prví na Slovensku ste nahrali aj hudobné DVD...
J. Bartoš: Som veľmi rád, že spomínané dva albumy vznikli. Z repertoáru F. K. Veselého sme vybrali tridsať piesní, ktoré sa nám najviac páčili. Spolupráca s pánom Lasicom bola veľmi príjemná, a hoci spev nie je jeho doménou, mohli by sa od neho učiť aj profesionáli - má prirodzený zmysel pre rytmus a melódiu, čo v spojení s citom pre text a pointu prináša neopakovateľnú interpretáciu. Uvažujeme aj o ďalšej platni.
femme: Posledné CD - Cotton Club Stomp - sa vracia k ťažisku vášho repertoáru, ktorým je americká a anglická tanečná hudba medzivojnového obdobia...
J. Bartoš: Okrem osemnástich piesní z repertoáru amerických a anglických orchestrov sú na nej aj dve slovenské piesne. Chceme, aby na každom našom profilovom albume bola aspoň jedna slovenská pieseň. Toto CD považujem za najlepšie zo všetkých, ktoré sme doteraz nahrali. Stretlo sa tiež s veľkým ohlasom u zahraničnej kritiky (u nás si ju zatiaľ nikto z kritikov nevšimol): v renomovanom anglickom časopise Just Jazz, ktorý sa orientuje na tradičný džez, vyšla recenzia plná superlatívov a na titulnej strane bola fotografia orchestra.
femme: V čom, podľa vás, spočíva umelecká príťažlivosť obdobia medzi dvomi vojnami?
J. Bartoš: Každý umelecký žáner je vždy ovplyvnený spoločenskou situáciou. Po prvej svetovej vojne, z logických dôvodov, vznikla silná potreba zabávať sa. Táto túžba v kombinácii so vznikom džezu, ktorého podstatou bol únik od "čiernej reality", podnietila obrovský boom orchestrov. Skladatelia, použijúc nové prvky džezovej hudby, začali komponovať piesne plné krásnych melódií, harmónií a strhujúceho rytmu. Takáto hudba nenechala nikoho chladným... Množstvo z vtedy narodených piesní sa hrá a spieva dodnes - v rôznych aranžmánoch. Stačí spomenúť repertoár Franka Sinatru, Nat King Coleho, Natalie Cole, ale napríklad aj Robbieho Williamsa či Georgea Michaela.
Málokto si uvedomuje, že mnohé obľúbené piesne majú korene v dvadsiatych rokoch. Hudba tohto obdobia v sebe nesie silnú schopnosť zabávať. Zároveň však má vysoké profesionálne kvality.