Mak siaty (Papaver somniferum) je jednoročná olejnatá rastlina. Na našom území je považovaný za tradičnú slovenskú plodinu, napriek tomu, že sa k nám dostal až začiatkom 19. storočia. Po rozpade Uhorska, v období 1. Československej republiky sme boli jeho najväčším vývozcom. Okrem toho sa v Československu zameriavali na jeho kultiváciu v šľachtiteľských staniciach, z ktorých vyšlo niekoľko významných odrôd. Odrody delíme podľa využitia na farmaceutické, potravinové a na jarné, jesenné.
FARMACEUTICKÉ ODRODY
Odvar z makovíc bol pradávny recept našich starých materí na nespavosť. Samotný latinský názov somniferum znamená uspávajúci. Odroda maku určená farmaceutickému priemyslu, má významný podiel ópia, ktoré obsahuje návykové alkaloidy (od 1,2%) – opiáty (morfín, narkotín, kodeín, papaverín...). Podľa obsahu alkaloidov v odrode, sa rozdeľujú na vysokomorfínové a strednemorfínové. Z nich sa vyrábajú liečivé prostriedky na zníženie bolesti, uvoľnenie kŕčov, proti kašľu alebo povzbudenie.
POTRAVINÁRSKE ODRODY
Obsahujú malé množstvo návykových alkaloidov (do 0,5%). Po zbere sa semienka perú, čím sa zastúpenie alkaloidov ešte viac znižuje. Aby makovica bola plná semien, potrebuje dostatok živín počas rastu. Zber nastáva, ak makovička vydáva zvuk detskej hrkálky a po vysypaní, zrniečka do 10 sekúnd uschnú. Makové semienka sú zásadité, bohaté na niacín a tiamín (vitamíny B1 a B3), vitamíny E a C, kyselinu listovú a pantoténovú, bielkoviny, vlákninu a sacharidy. Obsahuje najviac vápnika zo všetkých potravín a vysoké percento polynenasýtených mastných kyselín v oleji. Sú vhodné pre prevenciu osteoporózy, podpory tvorby kostného tkaniva, pri lámaní nechtov, reume, migréne, pri vysokom krvnom tlaku, rakovine prsníka, chronickej únave a strese.
Určite ste sa stretli s makovým závinom či štrúdľou, v ktorom bola biela maková plnka. Ide o slovenskú bielu odrodu, rovnako ako hnedý mak. Biely mak (Albín) má špecifickú orieškovú chuť a kvety v období rozkvetu hýria ružovkastou farbou. Hnedý mak sa k nám dostal z Čiech, kvitne nabielo s fialovým okrajom a chutí ako slnečnicové jadierka. Modrý mak má niekoľko odtieňov bledomodrej až po tmavomodrú. Jeho farbu ovplyvňuje odroda (slovenské: Major, Gerlach, Opál...). Na jazyku má mierne horkastú chuť. Sivý mak je rakúska odroda podobná nášmu modrému maku. Jeho chuť je ale jemnejšia a sladšia. Rozkvitajú na cyklámenov-červenú farbu a dozreté zrniečka sa vysypú cez otvory v makovičke pod jej korunku.
Nielen zrnká...
Obchodná sieť ponúka niekoľko produktov z maku, ktoré si dokážete aj doma sami pripraviť. Prinášame niekoľko inšpirácii.
MAKOVÝ OLEJ obsahuje omega 6-mastné kyseliny a vitamíny, okrem studenej kuchyne ošetruje suchú a popraskanú kožu, spevňuje nechty.
MAKOVÁ MÚKA neobsahuje lepok, je v nej zastúpené malé percento tuku, obsahuje veľa bielkovín, vitamínov a minerálov.
MAKOVÉ MLIEKO odporúča sa piť čo najčerstvejšie a chladené, nachádza sa v ňom vysoké zastúpenie vápnika, je bezlaktózové a ľahko stráviteľné.
Recept podľa Gabriely
Mletý mak zalejete horúcou vodou (100 g maku na asi 800 ml vody) a pri izbovej teplote necháte vylúhovať. Občas premiešate. Potom dôkladne rozmixujete a bielu tekutinu precedíte cez plátno.
MAKOVÁ BUBLANINA od našej čitateľky Andrejky
P O T R E B U J E T E:
- 1 šálka mletého maku
- 1 a pol šálky polohrubej múky
- 1 šálka cukru
- 3 celé vajcia
- 1/2 šálky oleja
- 1 šálka mlieka alebo perlivej minerálky
- 1 kypriaci prášok
- čerstvé ovocie pokrájané na menšie kúsky (marhule, slivky, prípadne čerešne)
P O S T U P:
V mise zmiešate vareškou všetky suché prísady, pridáte všetky mokré prísady, všetko spolu vyšľaháte šľahačom, cesto vylejete na plech vystlaný papierom na pečenie. Nahusto poukladáte ovocie, môžete povrch posypať škoricou a škoricovým cukrom.
Pečiete na teplovzduch pri teplote 180 stupňov cca 22 minút. Rúru potom vypnete a ešte vo vypnutej necháte koláč cca 2 minúty dopiecť a vyberiete. Necháte vychladnúť a pokrájate.
Je famóóóózny a jednoduchý na prípravu:-)
Spracované z knihy Maková knižka – Mária Abrahámová, Gabriela Čechovičová (Ikar)
Zdroj foto: Pinterest - bublanina
