Celá konverzácia nezabrala viac ako päť sekúnd, ale výsledok – máte lepší deň, minimálne na pár hodín. 5 dôvodov, prečo dávanie komplimentov stojí za to:
Budete sa cítiť lepšie
Konať dobro je rýdzo sebecká vec. Robíme to preto, že to prináša radosť práve nám samotným. Čo je ale úplne v poriadku a rozhodne to neznamená, že by ste s tým mali prestať, ako sa hovorí, „zdieľaná radosť je dvojnásobná radosť“. Výskumy dlhodobo ukazujú, že pokiaľ utrácate peniaze za to, aby ste kúpili darček niekomu druhému, cítite sa šťastnejší, než keď utrácate za seba. A v prípade komplimentov to funguje úplne rovnako. Komu by nezdvihlo náladu, že niekomu urobil radosť a prakticky nič ho to nestálo?
Zlepšíte mikrosvet okolo seba
Kedy ste sa naposledy pozreli do komentárov na sociálnych sieťach? Či už si vyberiete ktorúkoľvek z nich, nebude to trvať dlho a narazíte na vlákno hejtov alebo aspoň na hádku dvoch a viacerých užívateľov. Obzvlášť česká sieť X, alebo ak chcete postarať Twitter, je na to, aby ste mali pocit, že svet je odporné miesto na žitie, úplne ideálny. Pritom sociálne siete sú doslova nadupané príspevky, v ktorých ľudia túžia po pochvale. Či už ide o ich selfíčka, zdieľanie toho, čo sa im podarilo, čo si kúpili, čo upiekli alebo kam vyrazili.
Každý z nás si ide k svojmu chytrému telefónu pre rýchly dopamín, a ak sa pod týmito príspevkami okrem bodyshamingu a odsúdenia budú objavovať častejšie slová pochvaly alebo uznania, podarí sa nám zriediť tú žumpu aj niečím pekným.
Zlepšíte si vzťahy
Jasne že vám váš náprotivok príde krásny, atraktívny, vtipný a skvelý. Prečo by ste s ním inak boli? A na svoje deti ste samozrejme pyšní, milujete ich a podporujete vo všetkom, do čoho sa chcú pustiť. Kedy ste im to ale naposledy povedali? Je to až absurdné, že tých najbližších, s ktorými trávime najviac času a na ktorých nám tiež najviac záleží, chválime zďaleka najmenej. V každodennom zhone totiž považujeme za úplnú samozrejmosť, že predsa vedia, čo pre nás znamenajú. Problém je v tom, že myšlienky vám nikto nečíta a že vaše deti, váš partner alebo vaša partnerka potrebujú rovnako ako vy počuť, že im to pristane, že sa im niečo podarilo a vy to vidíte alebo že ich oceňujete. Pokiaľ kompliment zlepší tomu, kto ho dostal, náladu, prečo by to nemalo platiť u vašich najbližších, sú to tiež len ľudia. A budú vďaka nemu vedieť, že sú pre vás stále jednotky.
Budete zdravší
Sme uprostred epidémie osamelosti. Aby sme technicky zvládli fungovať v dnešnej dobe, nemusíme kvôli tomu na dlhé týždne ani vyjsť z dverí bytu. Práca z domova sa po pandémii covidu stala samozrejmejšia, jedlo aj lieky vám kuriér doručí až do predsiene. Lenže osamelosť a absencia medziľudských vzťahov vedú k depresii a veľký vplyv na to, ako sa s ňou pobijeme, má tiež pomer pozitívnych a negatívnych emócií, ktoré prežívame.
Pokiaľ teda práve nie ste vo vzťahu, hoci by ste chceli, máte veľa práce a nemáte čas na koníčky ani priateľov a celkovo na tom nie ste veľmi dobre, skúste začať rozdávať komplimenty.
Spustíte lavínu pozitivity
Kompliment má jednu dokonalú vlastnosť – jeho príjemca si celkom jasne uvedomuje, že tým dôvodom, prečo sa cíti lepšie, ste vy. A spravidla je toto uvedomenie nákazlivé. U človeka, ktorému ste kompliment udelili, sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť, že to po vás ešte v ten deň zopakuje smerom k niekomu inému.
Máte nárok na pochvalu
Prečo by sme komplimenty mali rozdávať, je už jasné. Oveľa zložitejšie je, ako sa ich naučiť prijímať. Čo sa akceptovania pochvál na našu adresu týka, má totiž väčšina z nás naozaj veľký priestor sa zlepšovať. Existuje množstvo dôvodov, prečo máme problém prijať chválu a neveríme jej, zatiaľ čo negatívne komentáre na svoju osobu berieme ako nespochybniteľnú pravdu. Ak sa nebudeme baviť o prežitých vážnych traumách, ako je zneužívanie, týranie alebo napríklad znásilnenie, môžu za našou neschopnosťou uveriť komplimentom stáť predchádzajúce zraňujúce skúsenosti, ktoré v nás vzbudili pocit, že si konkrétne láskavé slová skrátka nezaslúžime.
Kritizovali rodičia vaše výkony v škole, dozvedali ste sa od pedagógov, že z vás nič nebude, alebo ste mali toxického nadriadeného? Ťažko pre vás bude prirodzené prijať ocenenie svojej práce ako samozrejmý fakt. Rovnako ak ste si v partnerských vzťahoch opakovane prežívali neveru, partner alebo partnerka kritizovali váš vzhľad alebo ste sa v detstve stali terčom šikanovania rovesníkov, budete mať pravdepodobne problém uveriť slovám, že vyzeráte dobre alebo že vám to pristane. V iných oblastiach pritom nemusíte mať absolútne žiadny problém kompliment prijať.
Spoločnosť
Keď si ale tieto svoje limity uvedomíme, môžeme s nimi začať pracovať tak, aby pre nás bolo prirodzenejšie reagovať na pochvalu pozitívne. Komplimenty totiž, ak ich prijmeme, kŕmia tie najlepšie časti nás samotných a pomáhajú nám vidieť vlastnú hodnotu a kvality, pokiaľ ich však hneď po ich vypočutí neprekričí naša vnútorná sebakritika.
Keď sa jej dopúšťame, stúpa hladina nášho stresu, ktorý zaplavuje telo adrenalínom a kortizolom. Dostávame tak hneď dvojnásobnú ranu, pretože keď kritizujeme sami seba, stávame sa ako útočníkom, tak napadnutým. Pri inklinácii k nadmernej sebakritike sa potom chytáme do slučky chronického stresu, ktorý môže viesť až k úzkostiam alebo depresii. Aby to nebolo jednoduché, vnútorného kritika nejde úplne umlčať, na to, aby sme prežili vo svete, ho totiž doslova potrebujeme. Vnútorný kritik je ochranným strážcom, ktorý sa nás snaží udržať v bezpečí, varuje nás pred riskantným konaním, upozorňuje nás na naše obavy a pripomína nám, že nie sme nesmrteľní. Ako ho teda zabrzdiť v situáciách, keď naozaj nejde o život, ale naopak je v hre naša duševná pohoda?
Kľúčom je súcit
Ťažko sa dokážeme sami so sebou hádať. Klameme ale, keď nevieme byť k sebe láskaví, nepristupujeme k sebe s pochopením a so súcitom. Skúste sa na svojho vnútorného kritika pozrieť ako na dieťa, ktoré je vydesené, zahnané do kúta, hnevá sa a kope okolo seba. Snažte sa porozumieť tomu, kde sa jeho útoky berú, pomyselne ho objať a len to nechať zaznieť. Presuniete sa tak mentálne zo systému obrany a z polohy obete a pomôže vám to nahliadnuť na situáciu aspoň máličko z nadhľadu. Nakoniec postupne otupíte hrany aj vlastnej sebakritike.
Ničomu a hlavne sebe nepomôžete, ak si budete pri každom pohľade do zrkadla hovoriť, že ste tuční a škaredí. Áno, možno ste pribrali, a áno, nemusíte z toho byť nadšení. To, že sa za to budete bičovať, vám ale kilá nezhodia. Namiesto toho k sebe pristúpte s pochopením, snažte sa racionálne naplánovať, čo môžete urobiť pre to, aby ste sa sami sebe páčili viac. To, ako vyzeráte, totiž nijako neurčuje vašu hodnotu. Napríklad sa potom naučíte aj na komplimenty typu „dnes ti to veľmi pristane“ odpovedať jednoduchým „ďakujem“ bez toho, aby ste dodali „ale to sa ti len zdá, mám strašné brucho“.
Zdroj foto: Freepik
