Hoci kandidátov na odstrel je aj v našich podmienkach dosť, tento krajný spôsob riešenia situácie sa rozhodne neodporúča; môžete však využiť existenciu kvalitných izolačných materiálov a v podstate nenáročnú stavebnú metódu zvukovej izolácie.
Trochu teórie: Jednotlivé stavebné materiály (vďaka svojej štruktúre a hustote) dokážu zvukové vlny buď pohlcovať alebo prenášať. Prerušením dotykových bodov - tzv. zvukových mostov - medzi stavebnými dielcami (napríklad podlahou a stenou) možno dosiahnuť kvalitnú zvukovú izoláciu, ktorá sa ešte dopĺňa ďalšími prvkami. Významnú úlohu tu zohráva striedavé použitie ťažkých a ľahkých materiálov (t.j. materiálov s rozdielnou hustotou), ktoré výrazne obmedzujú frekvenčné oblasti (hlboké a vysoké tóny). Na zvukovú izoláciu sú najvhodnejšie: tvrdená pena, minerálna vlna a poterový materiál (napr. nobasil PP).
V praxi: Podmienkou izolovania podlahy je rovný a suchý podklad. Pozornosť treba sústrediť na dilatačné (rozšírené) škáry pri stenách, ktoré prenášajú hluk do susedných priestorov a znižujú účinok izolácie. Dané škáry sa izolujú špeciálnym okrajovým pásom. Samotné izolačné platne bývajú zlepené z dvoch vzájomne posunutých izolačných dosiek, čím sa zabezpečuje súvislé (bezškárové) položenie. Platne sa na podlahu neprilepujú, ale voľne ukladajú, s tesným prirazením k sebe. Potom nasleduje izolácia proti vlhkosti (PVC fólia, lepenka A 500 na sucho...), ktorá sa uloží s 10 cm-vým presahom. Nasledujúca izolačná vrstva sa kladie krížom na izolačné platne. Dôležité je, aby nikde nevznikli medzery. Izolácia sa napokon prekryje vrstvou PVC a polotekutým betónovým poterom, ktorý je spevnený oceľovou sieťovinou proti lámaniu. Poslednú vrstvu tvorí povrchová úprava podlahy (linoleum, korok...).
Pri zvukovej izolácii steny sa na "inkriminovanú" stenu (pomocou hmoždiniek) prichytí nová priečka z ľahkých materiálov (keramické priečkovky, tvárnice ypor...) alebo sa vytvorí stena zo sádrokartónu. Zvukovú izoláciu tu tvorí vzduchová vrstva. Pri výraznejšom odhlučnení sa do priestoru medzi pôvodnú a novú stenu vkladá platňa z tvrdeného polystyrénu. Ďalšou alternatívou je pripevnenie dreveného rámu, ktorého medzery sa vyplnia vhodne zvolenou izoláciou (nobasil...). Povrchovú úpravu v danom prípade rieši sádrokartón (tiež pripevnený na drevenom ráme).
Na zvukovú izoláciu stropu sa využívajú sádrokartónové platne upevnené na drevenom rošte prípadne na kovových príchytkách, čím sa vytvorí znížený strop. Okrem vzduchovej vrstvy môže tvoriť zvukovú izoláciu tiež tvrdený polystyrén, špeciálne materiály typu nobasil a pod.
