Škandálne romániky na Viedenskom kongrese

Korunované hlavy  a diplomati sa stretávajú vo Viedni po prehratých napoleonských  vojnách, aby si prerozdelili vojnovú korisť. Mierové stretnutie mocností bolo dielom dvoch vedúcich osobností Klemensa Metternicha a francúzskeho diplomata Charlese Talleyranda.

Kongres sa konal od 14. septembra 1814 do 9. júna 1815 vo Viedni a čiastočne aj v Bratislave. Hlavnými aktérmi boli zástupcovia Ruska, Pruska, Anglicka a Rakúska, ktorí jednali o usporiadaní Európy. Okázalosť hostiteľskej krajiny vôbec nenasvedčovala tomu, že sa Európou prehnali napoleonské vojny. Každý delegát bol obdarovaný zlatou tabatierkou, k dispozícii im bolo 1400 koní, 300 kočov a všetci hostia boli ubytovaní na účet Rakúska v Hofburgu.

Nechýbali ani obľúbené hudobné predstavenia.  Antonio Salieri vo Viedni predviedol päťsto členný spevácky zbor a sto klavírov. Ludwig van Bethoven dirigoval koncerty až pre 600 poslucháčov,  a prvýkrát tu zaznelo hudobné dielo, výstižne nazvané Tanečná symfónia.

Preto sa z dobových správ môžeme dočítať o diplomatických stretnutiach, ktoré sa premenili na „tanečný kongres“, ruka v ruke s posteľnou diplomaciou. Klemens Metternich (1773 – 1859)a ruský cár Alexander I.(1777-1825) sa stali hlavnými postavami v klebetách, ktoré sa rýchlosťou blesku šírili celou Viedňou.

Prvá dáma kongresu

Nádherná vojvodkyňa Wilhelmine von Sagan (1781-1839) bola mimoriadne vzdelanou ženou, ktorá sa neskôr venovala politike, i keď skôr zo záľuby a vďaka svojmu spoločenskému postaveniu. Práve pre túto záľubu mnoho rokov udržovala milenecký pomer s kniežaťom Metternichom, ktorý patril k najslávnejším milovníkom tej doby.

Vilhelmínu ubytoval Metternich v čase kongresu,  v jednej časti Palmového paláca. V druhom krídle, však ubytoval svoju bývalú milenku, matku jeho nemanželskej dcéry Klementíny (1802), Katarínu Bagrationovú (1783-1857), vdovu po ruskom generálovi.

Niet divu, že ruský cár Alexander I., pravidelne navštevoval budoáre oboch dám, čo nezostalo bez povšimnutia špicľov. Metternichovi to nebolo po vôli a toto napätie sa prenieslo aj na politické rokovania. Cára Alexandra I., totiž predchádzala povesť veľkého milovníka, a s jeho príchodom dorazil do Viedne aj menný zoznam dám, ktoré tam chce dobyť.

Vzájomná žiarlivostná nevraživosť medzi cárom a kniežaťom, sa začala prejavovať aj na spoločenských podujatiach. Nechýbali vzájomné podpichovania a zo strany Alexandra I. aj dehonestovanie kniežaťa pred dámami. Nervozitu umocnil aj strach z prezradenia diplomatických tajomstiev zo strany dám. Táto obava tu bola stále, pretože vojvodkyňa v tom čase prežívala nový milostný románik, s mladým a krásnym anglickým diplomatom Frederikom Lambom (1782 – 1853).

Ďalším neoficiálnym miestom diplomatického rokovania  bola honosná rezidencia, v ktorej sa usídlil skúsený francúzsky diplomat Charles Talleyrand (1754-1838), ktorý dorazil na kongres až po jeho otvorení. Je to z pochopiteľných dôvodov, ako porazená krajina neboli prizvaní. Napriek tejto situácií, bol spolutvorcom s kniežaťom Metternichom mierového stretnutia.

Spoločnosť mu robila manželka jeho synovca Dorothea (1793-1862), sestra Vilhelmíny. Dorothea bola najmladšou zo sestier, bola krásna, ale neoplývala až takým šarmom a nádherou ako Vilhelmína. Jej salón sa stal neoficiálnym rokovacím miestom delegátov, ktorí si užívali pôvab krásnej hostiteľky a kulinárske zázraky parížskeho kuchára Marie-Antoine Carême.

Napísať komentár

Uistite sa, že všetky požadované (*) polia ste vyplnili. HTML kód nie je povolený.