Kongres sa konal od 14. septembra 1814 do 9. júna 1815 vo Viedni a čiastočne aj v Bratislave. Hlavnými aktérmi boli zástupcovia Ruska, Pruska, Anglicka a Rakúska, ktorí jednali o usporiadaní Európy. Okázalosť hostiteľskej krajiny vôbec nenasvedčovala tomu, že sa Európou prehnali napoleonské vojny. Každý delegát bol obdarovaný zlatou tabatierkou, k dispozícii im bolo 1400 koní, 300 kočov a všetci hostia boli ubytovaní na účet Rakúska v Hofburgu.
Nechýbali ani obľúbené hudobné predstavenia. Antonio Salieri vo Viedni predviedol päťsto členný spevácky zbor a sto klavírov. Ludwig van Bethoven dirigoval koncerty až pre 600 poslucháčov, a prvýkrát tu zaznelo hudobné dielo, výstižne nazvané Tanečná symfónia.
Preto sa z dobových správ môžeme dočítať o diplomatických stretnutiach, ktoré sa premenili na „tanečný kongres“, ruka v ruke s posteľnou diplomaciou. Klemens Metternich (1773 – 1859)a ruský cár Alexander I.(1777-1825) sa stali hlavnými postavami v klebetách, ktoré sa rýchlosťou blesku šírili celou Viedňou.
https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/16825-skandalne-romaniky-na-viedenskom-kongrese#sigProId39585d11d0
Prvá dáma kongresu
Nádherná vojvodkyňa Wilhelmine von Sagan (1781-1839) bola mimoriadne vzdelanou ženou, ktorá sa neskôr venovala politike, i keď skôr zo záľuby a vďaka svojmu spoločenskému postaveniu. Práve pre túto záľubu mnoho rokov udržovala milenecký pomer s kniežaťom Metternichom, ktorý patril k najslávnejším milovníkom tej doby.
Vilhelmínu ubytoval Metternich v čase kongresu, v jednej časti Palmového paláca. V druhom krídle, však ubytoval svoju bývalú milenku, matku jeho nemanželskej dcéry Klementíny (1802), Katarínu Bagrationovú (1783-1857), vdovu po ruskom generálovi.
Niet divu, že ruský cár Alexander I., pravidelne navštevoval budoáre oboch dám, čo nezostalo bez povšimnutia špicľov. Metternichovi to nebolo po vôli a toto napätie sa prenieslo aj na politické rokovania. Cára Alexandra I., totiž predchádzala povesť veľkého milovníka, a s jeho príchodom dorazil do Viedne aj menný zoznam dám, ktoré tam chce dobyť.
Vzájomná žiarlivostná nevraživosť medzi cárom a kniežaťom, sa začala prejavovať aj na spoločenských podujatiach. Nechýbali vzájomné podpichovania a zo strany Alexandra I. aj dehonestovanie kniežaťa pred dámami. Nervozitu umocnil aj strach z prezradenia diplomatických tajomstiev zo strany dám. Táto obava tu bola stále, pretože vojvodkyňa v tom čase prežívala nový milostný románik, s mladým a krásnym anglickým diplomatom Frederikom Lambom (1782 – 1853).
Ďalším neoficiálnym miestom diplomatického rokovania bola honosná rezidencia, v ktorej sa usídlil skúsený francúzsky diplomat Charles Talleyrand (1754-1838), ktorý dorazil na kongres až po jeho otvorení. Je to z pochopiteľných dôvodov, ako porazená krajina neboli prizvaní. Napriek tejto situácií, bol spolutvorcom s kniežaťom Metternichom mierového stretnutia.
Spoločnosť mu robila manželka jeho synovca Dorothea (1793-1862), sestra Vilhelmíny. Dorothea bola najmladšou zo sestier, bola krásna, ale neoplývala až takým šarmom a nádherou ako Vilhelmína. Jej salón sa stal neoficiálnym rokovacím miestom delegátov, ktorí si užívali pôvab krásnej hostiteľky a kulinárske zázraky parížskeho kuchára Marie-Antoine Carême.
