Posledné roky sú veľmi v obľube rôzne tapety. V súlade s ekologickými požiadavkami na kvalitu životného prostredia, sú dnes používané tapety vyrábané z viacerých zložiek, s dobrou možnosťou údržby a rekonštrukcie. Súčasní výrobcovia dávajú prednosť pevnejším, odolnejším a trvácnejším viacvrstvovým tapetám, pri ktorých nosnú spodnú vrstvu tvorí nasiakavý materiál. Vrchná, pohľadová vrstva, je z prírodných či syntetických materiálov v rozličnej hrúbke či gramáži. Dnes sa na výrobu textilných tapiet používajú jednak prírodné vlákna, ako sú bavlna, ľan, juta, sisal, či buničina, a jednak viskózové a polyesterové druhy, pričom podkladovým nosičom je zvyčajne papier alebo textilný vlies. Špeciálnou kategóriou sú exkluzívne hodvábne a velúrové tapety. Cenovo najnáročnejšie sú tkané textilné tapety, ku ktorým zaraďujeme aj pretkávané tapety z rôznych prírodnín, ako je papyrus či dekoratívna slama. Kvôli ochrane pred ušpinením a zabezpečeniu utierateľného povrchu je povrch niektorých hladkých hodvábnych tapiet potiahnutý tenkou teflónovou vrstvou.
Medzi najzaujímavejšie novinky momentálne patria tkané textilné tapety, prírodné aj syntetické, s plastickým vzorovaním. Sú to najmä typy s vyrážanými vzormi v negatívnom reliéfe hladkého batistového povrchu hodvábnych tapiet, ktorých zaujímavým protipólom sú velúrové typy, so vzorom vystupujúcim z hladkého, či vrapovaného podkladu.
Technológie – štukatúra
Benátsky štuk
Táto technológia pochádza až antického Ríma. Pomocou zmesi vápenca a prášku rozdrteného mramoru dosiahnete imitáciu pravého mramoru. Ide o bezšpárový a trvanlivý povrch. Veľmi obľúbená sa stala v období renesancie, predovšetkým v benátskych palácoch a neskôr sa uplatnila v barokových kostoloch.
Povrch benátskej štuky odráža svetlo, vytvára hĺbku a dojem, že sa v ňom prelínajú farebné odtiene. Údržba veľmi lesklého a hladkého povrchu je jednoduchá. Benátsky štuk je dobre odolný voči vlhkosti a plesniam. Uplatňuje sa na stenách aj strope, kde pôsobí luxusným vzhľadom. V súčasnosti sa technika zjednodušila a každá z troch vrstiev zreje minimálne 7 dní. Zakaždým je ju nutné pretmeliť. Posledná vrstva určuje podobu povrchu. Pomocou špachtlí je možné vytvoriť žilky, ktoré pripomínajú mramor a lesk. Vo vlhkých priestoroch je vhodné naniesť voskovú pastu. Túto technológiu je možné aplikovať na rôzne druhy podkladu – omietka, betón, sadrokartón, drevo, kov a PVC.
https://www.femme.sk/index.php/krasa/upravy/item/9567-estetika-stien-v-byte#sigProId9a897508f2
Marocký štuk
Poznáme ho aj pod názvom Tadelakt, je zmes mramorovej múčky s haseným vápnom, kremíkovým pieskom, vypálenou ílovitou zeminou, popolom a celulózou. Je rovnako pekný, ale na rozdiel od benátskeho štuku, marocký je odolnejší voči vode. Používa sa ako iIdeálna úprava stien v kúpelniach a krytých bazénoch, pretože povrch je hladký, bezšpárový a hygienický. Pôsobí luxusne, vhodný na všetky povrchy ale je pracný.
Nabudúce pokračovanie...
