No túžba po starogréckej dokonalosti a úzkostlivej symetrii je preč. Príťažlivými sa stali tváre "s výrazom"! Geometrický súlad "klasických proporcií" dnes už nikoho nenadchne; ba naopak, dokonale nalíčené a vyretušované tváre modeliek nudia a nezaujímajú, krásky zrodené na stoloch plastických chirurgov väčšinu ľudí svojou umelou "dokonalosťou" až odpudzujú...
Zistilo sa, že k najpríťažlivejším patria tváre, ktoré disponujú silou pohľadu a sympatickým výrazom okolo úst. Tieto dve skutočnosti sú maximálne individuálne a nemožno z nich vytvoriť žiadnu formu, prototyp či kánon. Inými slovami, v kurze je individualita, výraz.
Do popredia záujmu vizuálnych médií a ich divákov sa stále viac dostávajú ľudia, ktorých tváre majú od starogréckych "tretinových proporcií" poriadne ďaleko. Obočie v nerovnakej výške, zahnutý nos či asymetrický úsmev dávajú týmto tváram nezameniteľnosť a podnecujú "výtvarnú sympatiu". Počítačom simulované alebo plastickým chirurgom vymodelované tváre blížiace sa ku kánonickej dokonalosti, nevyvolávajú nič. Najmodernejšia plastická chirurgia sa preto snaží robiť zákroky s "prirodzeným efektom" - napríklad pri tvárovom liftingu zachováva niektoré drobné vrásky a ani nosy už nemení podľa jednej "mustry dokonalosti", ako to bolo ešte donedávna zvykom.
Túžba po dokonalej tvári je teda prekonaná - vizuálne, aj psychologicky. Precízna symetria a neprirodzená mladosť trúbia na ústup. Do popredia záujmu sa dostáva osobitosť, neopakovateľnosť, príťažlivosť akcentovaná vnútorným obsahom. Niektorí odborníci tvrdia, že to predvídali: človek sa unavil. Svet plný silikónu a vizuálnych trikov zatúžil po niečom inom, po niečom, čo sa nedá získať za peniaze...
