Ostatné činnosti a oblasti nie sú pre workoholikov porovnateľným potešením.
Podľa odborníkov sa za workoholikov väčšinou považujú ľudia, ktorí v skutočnosti takto "postihnutí" nie sú; ide o ľudí, ktorí majú potrebu zdôrazniť svoju výkonnosť a iniciatívu, ktorí cítia potrebu štylizovať sa do tejto pózy... Praví workoholici vo svojej pracovnej zanietenosti nevidia nič nezvyčajné a vyžadujú rovnaké pracovné nasadenie (na úkor všetkého ostatného) aj od svojho okolia. Nepripúšťajú fakt, že svojim správaním komplikujú život svojej rodine a ničia si vzťahy s okolím.
Aj keď sa workoholizmus zatiaľ nekategorizuje ako choroba, ale ako životný štýl, symptómy hovoria jasne: závislosť na určitej činnosti, zhoršujúci sa psychický stav a medziľudské vzťahy, a na to nadväzujúce zdravotné problémy; to všetko nemá s nevinnosťou životného štýlu nič spoločné a v skutočnosti ide o neoficiálne stanovenú diagnózu.
Workoholika charakterizuje:
- Neochota priznať sebe a okoliu svoju závislosť od práce.
- Popieranie psychických a fyzických ťažkostí.
- Schopnosť pracovať denne 15 hodín, víkendy nevynímajúc.
- Pocit nenahraditeľnosti, prejavy podráždenosti a zlosti (ak okolie nepodáva rovnaký výkon) a nepríjemné "abstinenčné" prejavy pri vysadení z práce.
- Zanedbávanie rodiny, priateľov, záujmov... a neschopnosť tešiť sa z iných než pracovných aktivít.
- Neschopnosť relaxovať, uvoľniť sa, odkloniť myšlienky od práce.
- Smerovanie k výkonu pri každej činnosti.
Pozor! Zistilo sa, že pre väčšinu workoholikov je práca vlastne únikom. Zvyčajne iba v nej a prostredníctvom nej môžu vládnuť sebe alebo okoliu. Mimo práce bývajú workoholici veľmi často neistí, s pocitmi menejcennosti, bezmocnosti a úzkosti.
Príčiny workoholizmu môžu byť teda rôzne, no dôsledky bývajú rovnaké: psychické a fyzické problémy, osamelosť, neobľúbenosť...
Tip: Dva prvé ozdravné kroky pre workoholikov.
1. Uvedomenie si svojej závislosti.
2. Spolupráca s odborníkom a prijatie relaxačných cvičení, ktoré rozširujú obzor záujmov a odpútavajú od práce, výkonov a povinností.
