Presne takouto atmosférou dýcha pútnické miesto pri Horskom parku – Lurdská jaskyňa, ktorú nechala z kameňolomu postaviť grófka Szapáry. Každý deň sem chodia desiatky ľudí zapáliť sviečku. Pomodliť sa, vzdať hold Panne Márií, poďakovať sa, ale aj poprosiť ju o zdravie, uzdravenie a šťastie blízkych.
Takmer 4300 kamenných tabúľ lemujú Lurdskú jaskyňu pri novom kostole Márie Snežnej pri Horskom parku. Prvé sú z rokov 1896, 1898 a 1899, všetky s nemeckým nápisom. Tabule v rôznych svetových jazykoch a od mnohých ľudí z rôznych kútov sveta sú pamiatkou a poďakovaním za uzdravenie svojich najbližších. Sú históriou, ale aj pamiatkou a spomienkou na mnohé osudy ľudí, ktorí toto bratislavské pútnické miesto navštívili. A to od konca 19. storočia.
Kým tu vybudovali jaskyňu v dnešnej podobe, bol tu kameňolom, z ktorého sa v roku 1824 ťažil kameň na stavbu kaplnky, kde dnes už stojí nový kostol. V roku 1892 sa bratislavská grófka Gabriela Szapáryrozhodla zmeniť podobu kameňolomu. Za pomoci veriacich ho nechala upraviť na jaskyňu, podľa vzoru jaskyne v Lurdách. V skale dala vysekať otvor pre sochu Panny Márie Lurdskej. Prvú sochu jaskyni darovali robotníčky z bratislavskej textilnej továrne.
Posvätili ju presne 15. septembra 1892 za obrovskej účasti veriacich z Bratislavy a okolia. Slávnostný sprievod v ten deň, v ktorom sa niesla posvätená socha Panny Márie, išiel z Dómu sv. Martina. Pôvodná socha bola vyrobená zo sádry. Vplyv poveternostných podmienok a boje počas druhej svetovej vojny, zapríčinili poškodenie sochy Panny Márie Lurdskej. Nahradili ju novou, ktorú z carrarského mramoru vytesal slovenský akademický sochárFraňo Gibala. Novú sochu posvätili v čase leteckých náletov nad Bratislavou. Okolo desať tisíc veriacich sa tu modlili a prosili o Božiu pomoc. Lurdská jaskyňa prežila aj počas socializmu, ktorý príliš nebol naklonený veriacim. Dodnes je to miesto, kde nájdete pokoj.
Sándorove schody k jaskyni
Grófka sa v roku 1910 opäť rozhodla investovať do jaskyne, aby lepšie sprístupnila toto pútnické miesto veriacim. Na mestskej rade svoju investíciu podmienila tým, že schody by mali niesť meno jej milovaného zosnulého syna. Mesto s tým súhlasilo a preto kamenné schody nesú názov Sándorove schody.
Kostol Panny Márie Snežnej
Celý príbeh tohto miesta sa začal veľkou morovou epidémiou v roku 1713. V tom čase sa na kalvársky vrch pri Horskom parku presťahovalo niekoľko prešporských rodín. Medzi nimi to bola aj rodina Jána Lauermana. Za záchranu svojej rodiny sľúbil postaviť dve kaplnky. Menšiu kaplnku sv. Petrana severovýchodnom svahu Kalvárie a väčšiu, zasvätenú Panne Márii Snežnej, na Hlbokej ceste, ktorá bola postavená priamo nad kameňolom. Kaplnka za tie roky prešla niekoľkými prestavbami. V roku 1943 na jej mieste postavili kostol, ktorý tam stojí dodnes. Koncom 50 – tych rokov 20. storočia socialistický režim odstránil vežu, aby nebola vyššia ako vtedajšia dominanta Bratislavy – Slavín. Dodnes kostol nemá vežu.
