femme.sk: Mali ste od malička pozitívny vzťah k hudbe a k spevu?
Mathieu Matissyah: Keď som bol malý, najskôr ma priťahoval tanec (klasický i moderný) a asi vo veku 16 rokov som sa začal zaujímať o hudbu vďaka chlapčenským skupinám a popovej hudbe (Backstreet Boys – N´Sync - Britney Spears atď ...). Reálne som začal písať a skladať v osemnástich rokoch, keď som sa presťahoval na Martinik a tu som sa stretol s Nanom Nelzym, významným basgitaristom 70. a 80. rokov, ktorý hrával aj s Elvisom Presleym. Počas práce s Nanom v jeho štúdiu vo Fort de France (Martinik) som sa veľa naučil o nahrávaní, mixovaní a produkcii. V dvadsiatich som začal pracovať sám.
femme.sk: Mali ste nejakého speváka aj v rodine? Prečo ste sa rozhodli byť spevákom? Aký štýl hudby robíte?
Mathieu Matissyah: Nie, v mojej rodine nemáme umelcov, myslím, že ja som jediný. Každopádne, moja rodina bola vždy otvorená kultúre. Viete, ja som sa nerozhodol byť spevákom, ja som sa ním narodil.
Čo sa týka štýlu hudby, ktorý robím – nemám jeden štýl hudby, všetko závisí od mojej inšpirácie. V súčasnosti skladám skôr popovú hudbu, no môj predposledný album bol vo folkovom a keltskom štýle.
femme.sk: Ste Francúz, no zapustili ste korene aj tu na Záhorí, vďaka vašej krásnej záhoráčke. Čím Vás Záhorie očarilo? A nie len Záhorie. A čo Vám tu z Francúzska chýba? (gastronómia, mentalita, kultúra, zvyky... aké sú francúzske Vianoce? Aké máte zvyky na Halloween, Štedrý deň či Silvester? Povedzte nám niečo o Vašej rodnej zemi
Mathieu Matissyah: Z profesionálnych a umeleckých dôvodov žijem hlavne v Bratislave, ale je pravda, že do Senice prichádzam pravidelne už 5 rokov. Najprv som sa nechal zlákať kultúrnym rozdielom medzi krajinou s latinským pôvodom a slovanskou krajinou, ktorej jazyk je úplne odlišný. Napriek jazykovej bariére však niekedy stačí úsmev, potľapkanie po pleci a človek sa na Slovensku cíti vítaný.
Moja priateľka pochádza zo Senice a tu žije jej rodina, teraz je to už aj moja rodina. Vďaka tomu veľa voľného času trávim v Senici. Rád postupne objavujem región Záhoria, jeho hrady, napr. Branč alebo Plavecký hrad, ale aj Miléniový kríž, ktorý je veľmi pôsobivý. Nie je nič obohacujúcejšie ako objaviť inú kultúru. Ako prvýkrát, keď som prišiel k rodičom mojej priateľky. Hneď po príchode som bol pohostený pohárikom domácej slivovice, následne ďalší pohárik do druhej nohy a potom ešte jeden, aby som kráčal rovno. Časom som postupne ochutnal viaceré typické jedlá, nielen slovenské, ale aj záhorácke, najradšej mám kapustnicu a skalický trdelník (toto slovo stále neviem dobre vysloviť). Jedného dňa som dokonca objavil „francúzske zemiaky“, ktoré vôbec nie sú francúzske, náš recept je pomerne odlišný.
Zo začiatku ma veľmi prekvapovala rýchlosť, akou Slováci jedia. Keď Slováci dojedali dezert, ja som bol ešte stále len pri polievke. Ale časom a trénovaním som sa vypracoval, už dokážem byť prvý! Mimo týchto vtipných veci si však uvedomujem, že ľudia sú tu veľmi solidárni, úprimne milí a radi nezištne ponúknu pomoc.
Slovenské Vianoce sú dosť podobné tým francúzskym, máme vianočný stromček, oslavujeme narodenie Ježiška. Dekoráciou našej domácnosti bol okrem vianočného stromčeka aj Betlehem. Na začiatku decembra bol Betlehem ešte prázdny a každý deň sme doňho niečo pridávali – postavičky, zvieratká, a dvadsiateho piateho ráno sme do jasličiek pridali malého Ježiška. No darčeky nám vo Francúzsku nosí Père Noël, starší tučný pán s dlhou bielou bradou, odetý v červenom kabáte (jednoducho Santa Claus).
Tradičné vianočné jedlá sú však odlišné a závisia od jednotlivých regiónov Francúzska. Ako predjedlo mávame väčšinou foie gras (kačacia pečienka) alebo plody mora (ustrice, mušle, krevety, homár), hlavným jedlom býva morka na gaštanoch plnená kuracou pečienkou, prípadne kohút na víne, klasickým dezertom je Bûche de Noël (Vianočné poleno) - koláč alebo zmrzlina vo forme polena dreva.
Vo Francúzku rovnako oslavujeme Halloween na americký spôsob, avšak tento sviatok je v keltskej tradícii pohanským ľudovým sviatkom, s cieľom v strašidelnom prezlečení oslavovať mŕtvych tancom, spevom a ohňom.
Keď hovorím o keltčine, rád by som upresnil, že región, z ktorého pochádzam, je presne súčasťou keltských krajín s keltskou kultúrou a vlastným jazykom (bretónčina), ktorý sa dodnes vyučuje na školách. Región Bretónska je známy a uznávaný svojou keltskou hudbou a regionálnymi gastronomickými špecialitami ako sú palacinky, kouign amann (maslový koláč) a cíder (jablčné víno), veľa jedál sa pripravuje so slaným maslom. Blízkosť pobrežia a podnebie robia z Bretónska región bohatý na morské plody (kraby, kôrovce, mäkkýše) a ryby.
V oblasti Bretónska sa nachádza najväčší komplex menhírov a megalitických stavieb v Európe (približne 1200). Na území Veľkej Británie a Francúzska až po Španielsku stranu sa ich zachovalo približne 10 tisíc z pôvodných 50 tisíc, ktoré dotvárali krajinu. Tieto záhadné “kamene” boli postavené pred asi 4000 rokmi pred Kristom! Aby záhad v tomto regióne nebolo málo, práve tu sa nachádza magický les čarodejníka Merlina, poprepletaný príbehmi s kráľom Artušom. Fantastické morské plody, chované po celej dĺžke pobrežia, výborné palacinky, mieste remeselnícke pivá, maslo, slaný karamel a írsky nádych krajiny, zafarbenej do kamenných stavieb, zelených vlhkých pláni a bielych ovečiek pasúcich sa pozdĺž polí. Až 60 % obyvateľstva naďalej žije na farmách, majú vlastný jazyk, vlajku, zvyky a pomenovania. Krajina v krajine ako žiadna iná.
femme.sk: Máte aj svoju kapelu? A názov?
Mathieu Matissyah: Moju umeleckú činnosti je možné sledovať pod mojím menom Matissyah, pod týmto menom ma Vaši čitatelia môžu nájsť aj na Facebooku alebo Instagrame. Tu na Slovensku zatiaľ nemám hudobníkov, keďže som nemal možnosť vystupovať naživo a viac sa zameriavam na produkciu.
femme.sk: Text a hudbu si píšete sám? Ak áno, kde čerpáte inšpiráciu?
Mathieu Matissyah: Som skladateľom a producentom vlastných piesní. Inšpirácie ku mne prichádzajú z mojich dobrodružstiev, výletov, stretnutí a zážitkov. Moje slová sú vždy ozvenou mojich pocitov a emócií. Pokiaľ ide o hudbu, je to celkom iné. Rád sa hrám, vymýšľam, tvorím, inovujem, rozvíjam svoje projekty, a následne k hudbe pridávam svoje slová.
femme.sk: Akú hudbu počúvate? A kto je Vašim vzorom zo sveta hudby?
Mathieu Matissyah: Rád počúvam popovú hudbu všeobecne. Povedzme, že je to štýl hudby, ktorý počúvam spontánne. Zároveň ma to ťahá k hudbe electro, retrowave a 80.- 90.roky. Tiež ma veľmi baví filmová hudba, viac klasická a epická.
Ak by som mal pomenovať 5 mien, ktoré ma inšpirovali a ovplyvnili, tak sú to napríklad Max Martin (švédsky producent), Jacques Brel, Serge Gainsbourg, Yann Tiersen a Depeche Mode. Tu na Slovensku sa mi veľmi páči hudba a osobnosť Zuzany Smatanovej.
femme.sk: Pustíte si niekedy svoje pesničky napr. pri bežných domácich prácach?
Mathieu Matissyah: Áno, priznávam, že svoje piesne počúvam často, pretože veľa skladám. Takže počúvam, počúvam a znova počúvam. Aj keď upratujem. Ale vo všeobecnosti platí, že keď pracujem alebo som doma, hudbu veľmi nepočúvam, pretože mám rád ticho a potrebujem ho.
femme.sk: Spomeniete si na nejakú vtipnú historku zo sveta hudby?
Mathieu Matissyah: V čase, keď som ešte žil vo Francúzsku, stretávali sme sa s mojou skupinou na skúškach niekoľkokrát za týždeň. Často sa nám stalo, že sme rozložili a zapojili nástroje, a išli sme si dať pohárik vína. Z jedného pohárika boli dva, tri, k tomu salám, chlebík, paštéta… A zabudli sme, že sme vlastne prišli skúšať. Domov sme sa však vrátili veľmi, veľmi spokojní.
femme.sk: Ako relaxujete?
Mathieu Matissyah: Rád cvičím aspoň trikrát do týždňa. Chodím na turistiku, rád cestujem, fotím, pozerám filmy... No myseľ kreatívneho človeka nikdy skutočne neodpočíva, vždy má čo robiť, vymýšľať a to je tiež obohacujúce.
femme.sk: Aký je Váš sen vo svete hudby?
Mathieu Matissyah: Pokiaľ ide o moje priania v oblasti hudby tu na Slovensku - chcel by som byť schopný ďalej rozvíjať projekt, na ktorom momentálne pracujem, ale tiež mať možnosť komponovať pre iných slovenských umelcov. Bolo by to fantastické.
Zdroj foto: archív Mathieu Matissyah, femme
