A je tu ešte čosi: i keď sa ľudia venujú bylinkárstvu a ľudovej mágii celkom bežne, je to práve Agáta, ktorej meno sa dostane do uší človeka, ktorý sa chce pred vrchnosťou blysnúť úspešným lovom na čarodejnice.
Známa slovenská autorka a finalistka súťaže Anasoft litera Denisa Fulmeková siahla tentokrát po príbehu prvej upálenej čarodejnice v Prešporku a knihu pomenovala podľa hlavnej hrdinky Agáta. Síce sa príbeh odohral ešte v ranom novoveku, ale jeho silu a aktuálnosť neoslabili ani storočia, ktoré ho delia od súčasnosti.
Ako sama hovorí s príbehom Agáty sa stretla v roku 2002 „...keď sa vtedajší študenti religionistiky podujali osadiť jej pamätnú tabuľu a ja som o tom písala článok. Vtedy to bolo presne štyristo rokov od jej upálenia a prekvapilo ma, že to zasa nie je až tak dávno. K téme som sa potom vrátila v podstate náhodou. Na posedení s kamarátkou na to akosi prišla reč a ona sa na druhý deň vybrala k tej tabuli s ružou. No položila ju už iba do prázdneho výrezu na chodníku, lebo umelecký reliéf tam už jednoducho nebol. Napokon sa táto moja priateľka pričinila o to, že dnes je na Hurbanovom námestí aspoň jeho replika. Pomedzi to sme sa o Agáte opakovane zhovárali a ja som zatúžila nielen spoznať jej osud detailnejšie, ale ho aj spracovať knižne.“
Aby dokázala autorka tému dobre uchopiť, najprv si musela podrobnejšie naštudovať problematiku procesov s čarodejnicami, vo svete i u nás. Okrem prednášky na túto tému konzultovala Denisa Fulmeková aj s odborníkmi na históriu a religionistiku.
Procesy s čarodejnicami sú už síce dávnou minulosťou, ale ženy sa za svoje práva musia biť aj v dnešných časoch a autorka nepopiera určitú aktuálnosť príbehu o Agáte. „Ponoriť sa do obdobia raného novoveku bolo pre mňa ohromne zaujímavé. Musela som si tiež naštudovať reálie o tejto etape dejín a zároveň nestrácať zo zreteľa fakt, že idem napísať príbeh, ktorý je svojím spôsobom stále aktuálny.“
A čo bolo na písaní tejto knihy pre autorku najťažšie? „Najťažšie je pripravovať sa na písanie – zbierať materiál, triediť ho, dopĺňať a nájsť v sebe odhodlanie, že sa mi to podarí.“
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a vychádza vo Vydavateľstve SLOVART.
https://www.femme.sk/index.php/volny-cas/kniha/item/15147-viete-ako-sa-volala-prva-upalena-bosorka-na-uzemi-slovenska#sigProIdf84693dc8a
O autorke
Denisa Fulmeková debutovala pod pseudonymom Mina Murrayová s knižkou poviedok Tak čo teda? (2001). Vydala zbierku poézie Som takmer preč (2004) a spolu s Petrom Macsovszkym napísala Klebetromán (2004) o živote bratislavskej bohémy. V roku 2007 jej vyšla próza Dve čiarky nádeje a v roku 2008 jej voľné pokračovanie Jedy.
Nasledovali romány Topánky z papiera (2009), Čakáreň (2010), Materská (2012), poviedková kniha Posledná polnoc v Pivonke (2013) a opäť romány Štrikovaní frajeri (2015), Konvália (2016, finalistka Anasoft litera 2017), Doktor Mráz (2018) a najnovšia Agáta (2020). Vydala tiež príručku Tarot, 78 krokov k tvorivejšiemu životu (2008) a publikovala v literárnych antológiách doma (Sex po slovensky, 2004) i v zahraničí (Evropský fejeton, Brno 2004, výber poviedok európskych autorov Life in European Cities, Soul 2009). V knihách Magická sila bylín a Magická sila sviatkov sa venuje aj ezoterickej tematike. V roku 2019 napísala svoju prvú detskú knihu Ňuňo.
