V Rímskej ríši sa na konci 3. storočia n.l. šírilo kresťanstvo a dotklo sa aj rodiny cisára Diokleciána. Cisár pôvodným menom Diokles a celým menom Gaius Aurelius Valerius Diocletianus sa narodil približne v roku 243 a umrel asi v roku 313. Na cisársky trón nastúpil v roku 284 a jeho manželka i dcéra vyznávali kresťanskú vieru. Jeho presvedčenie viery však inklinovalo k pôvodným kultom rímskych bohov, ktoré bol rozhodnutý obnoviť. Predpokladá sa, že za jeho radikalizáciou voči kresťanom stál jeho spoluvládca Galerius (250/260-311).
V priebehu krátkeho času dvoch rokov (303) necháva spísať štyri edikty na prenasledovanie kresťanov. Prvý z nich zakazuje kresťanské kulty a zhromažďovanie. Prostredníctvom ďalších skonfiškoval kresťanský majetok, nakázal ničiť kresťanské chrámy a obmedzoval ich osobnú slobodu. Tretí edikt ponúka beztrestnosť duchovným v prípade, že budú ochotní obetovať cisárovi alebo štátom uznávaným pohanským bohom. Posledný z nich, ktorý historici nazývajú krvavý, priamo nariaďoval kresťanom povinné obety pohanským bohom.Tí čo tak nekonali, boli odsúdení na smrť.
Cisár sa priam vyžíval v rafinovaných spôsoboch, ako kresťanov zmrzačiť alebo ich pripraviť o život. Kresťanom z Alexandrie nechával odrezať nosy, uši a odseknúť ruky, či ďalšie časti tela. Práve preto mnohí veriaci radšej volili dobrovoľnú smrť. Cisár Dioklecián pravidelne posielal kresťanov do arény, kde sa rozzúrené šelmy vrhali na svoju obeť, alebo im tam lámali kosti a na záver ich zahrdúsili. Podľa biskupa Eusébia z Caesarea (265-cca.340), dochádza v rokoch 303-305 len v Egypte, ktorý je v tej dobe súčasťou Rímskej ríše, k masovým popravám 10 až 100 kresťanov denne.
Napriek protikresťanským náladám a čistkám v celom spektre spoločnosti a spoločenského zradenia, príklon ku kresťanstvu neupadá. V roku 305 tvorí už desať percent všetkých obyvateľov ríše, čo je približne päť až sedem miliónov ľudí.
Čiastočne utrpenie kresťanov ukončila jeho choroba v roku 305. Dioklecián sa vzdáva trónu a odchádza do Splitu. Tam si vybudoval veľkolepý palác plný luxusu, ktorý mal súžiť aj na ochranu a obranu pred kresťanmi. Po zbytok jeho života až do jeho skonu, prežíval obrovský strachom pred pomstou kresťanov.
