Vytlačiť túto stránku

V čom a kam sa chodilo k vode za socializmu

Napísal Kristína Chudá 27. júl 2025

Za čias totality síce nebolo cestovanie k moru samozrejmosťou, ale kto mal šťastie alebo správne známosti, mohol sa pozrieť napríklad do Bulharska alebo Juhoslávie. Väčšina z nás si však leto užívala pri rybníkoch, riekach, jazerách či na verejných kúpaliskách vo vtedajšom Československu.

Vlastný bazén na záhrade bol vzácnosť, napriek tomu boli chvíle pri vode plnej radosti – ženy chytali bronz v bikinách a deti vyvádzali bez mobilov. Zaspomínajte s nami na bezstarostné letné roky! Pokiaľ sa niekomu podarilo vyraziť k moru, žiadna veľká exotika to rozhodne nebola. Cestovať išlo, a aj to len zložito, prevažne do spriatelených krajín východného bloku. Tí šťastnejší sa tak pozreli do Bulharska, bývalej Juhoslávie alebo napríklad do PoľskaNemeckej demokratickej republiky (NDR). Zvyšok národa dúfal, že získa ozdravný pobyt cez zamestnávateľa, alebo zbalil stan a vyrazil s rodinou do niektorého z československých kempov. Hotel sa len tak „zabukovať“ nedal – všetko sa riešilo cez podnikové rekreácie či ROH

Juhoslávia alebo Balaton boli skrátka pre tých šťastnejších. O to nadšene vítali slovenských dovolenkárov kempy a táborisko, ktorých bolo po republike ako nasiate. Najväčší záujem bol v horúcich rokoch samozrejme o tie, ktoré sa nachádzali čo najbližšie pri vode. K najvyhľadávanejším rekreačným strediskom, kde boli chaty, bungalovy, stany či karavany na kempovanie patrila vodná nádrž Duchonka v Československu. Medzi ďalšie najobľúbenejšie destinácie patrili jednoznačne Máchovo jazero či Počúvadlo, ktoré počas leta praskali vo švíkoch.

duchonka_retro

Duchonka

O ochladenie vo vode bol veľký záujem aj počas víkendov, keď ľudia vyrážali na výlety či na chaty so záhradkou. To pravé osvieženie v tom čase ponúkali nielen mestské kúpaliská, ale aj rybníky a jazerá, kde vtedy ešte nehrozili zdravotné problémy.

Rodinky na pláž prichádzali s plnou výbavou vrátane slnečníkov, skladacích ležadiel (tzv. ruské/poľné postele) a obrích tašiek s desiatami, tí šťastnejší aj s látkovými ležadlami určenými do vody. Šťastlivci, ktorí zostávali v okolitých kempoch, sa potom po večeroch schádzali pri ohňoch, opekali špekáčiky a spievali trampské pesničky. Po zotmení sa niektorí osmelili aj na nočné kúpanie.

To často prebiehalo takzvane na Adama a Evu alebo bez plaviek, cez deň ale táborníci vzorne plávací úbor dodržiavali. Ženy však zďaleka nemali na výber z nespočetných druhov bikín a jednodielnych plaviek najrôznejších strihov, museli sa uspokojiť s obmedzenou ponukou československých obchodov.  Tie šťastnejšie si išli kúpiť moderné plavky do Maďarska. Dvojdielne plavky ale už existovali, zatiaľ čo páni exhibovali v adamkách čiže elastických plavkách slipového strihu.