Vytlačiť túto stránku

ECB zvýšila úrokové sadzby. Dopad na slovenské hypotéky

Napísal Patrik Kindl, ekonóm Finaxu 12. jún 2026

ECB podľa očakávaní zvýšila kľúčové sadzby o 25 bázických bodov, keďže drahšie energie v dôsledku vojny na Blízkom východe opäť zvyšujú inflačné tlaky v eurozóne. Inflácia by sa k cieľu mala vrátiť až v druhej polovici roka 2027, pričom vyššie sadzby môžu postupne tlačiť nahor aj úroky na slovenských hypotékach.

magnific_percenta_26

Európska centrálna banka (ECB) dnes jednohlasne rozhodla o zvýšení kľúčových úrokových sadzieb o 25 bázických bodov, čo bolo v súlade s očakávaniami trhu. Depozitná sadzba tak vzrástla na 2,25 %. Hlavným dôvodom sprísňovania menovej politiky zostáva vojna na Blízkom východe a jej vplyv na ceny energií, ktoré ženú infláciu v eurozóne nad cieľ ECB.

Energetický šok zasiahne celý cenový reťazec

Prezidentka ECB Christine Lagardová na tlačovej konferencii zdôraznila, že vyššie ceny energií budú vytvárať inflačné tlaky počas leta 2026 a ich efekty pretrvajú aj v prvom polroku 2027, keď sa začnú prenášať do cien potravín, tovarov a služieb. Inflácia by sa mala vrátiť na cieľovú úroveň 2 % až v druhej polovici roku 2027, keď sa spomalí rast ďalších cenových kategórií. Zároveň platí, že firmy čelia rastúcim nákladom na vstupy, hoci rast miezd by sa mal počas roka znižovať.

Inflácia v eurozóne za máj 2026 dosiahla 3,2 %, pričom hlavným ťahúňom ostávajú ceny energií. Výhľad inflácie bol oproti marcovým projekciám upravený nahor. Celková inflácia by mala v roku 2026 dosiahnuť priemer 3,0 %, teda o 0,4 percentuálneho bodu viac, ako predpokladali marcové projekcie (2,6 %). V roku 2027 sa očakáva pokles na 2,3 % (revidované nahor z 2,0 %) a až v roku 2028 by mala inflácia klesnúť na cieľ ECB - 2,0 %. Dlhodobé inflačné očakávania zostávajú zakotvené na úrovni okolo 2 %.

Ekonomický rast brzdí vojnová neistota, rast HDP bude pomalší

Vojnový šok sa odráža aj na výhľade rastu. Eurozóna má v roku 2026 narásť len o 0,8 %, čo je pokles oproti marcovej projekcii (0,9 %), v roku 2027 o 1,2 % (marcová projekcia: 1,3 %) a v roku 2028 o 1,5 %. Domácnosti a firmy sa môžu stať opatrnejšími pri výdavkoch a investíciách, čo môže rast ďalej brzdiť. Riziko zhoršenia nálady na globálnych finančných trhoch by mohlo ďalej tlmiť dopyt.

Výhľad ostáva neistý, hlavným zdrojom rizík pre infláciu je práve vojna na Blízkom východe. Čím dlhšie sa ceny energií udržia na zvýšenej úrovni, tým viac to zasiahne ostatné ceny v produkčnom reťazci. Potenciálne sekundárne efekty cez mzdy alebo globálne dodávateľské reťazce by mohli infláciu ešte zvyšovať.

Dopad na slovenské hypotéky

Úrokové sadzby na hypotékach začali postupne stúpať už v apríli, v reakcii na rastúce ceny. Priemerná úroková sadzba na nových hypotékach s fixáciou 1 – 5 rokov dosiahla v apríli 2026 úroveň 3,46 %, čo predstavuje nárast o 0,10 percentuálneho bodu. Ide o prvý výraznejší pohyb nahor od júna 2024.

Dnešné zvýšenie sadzieb ECB bolo trhom očakávané a je tak už čiastočne premietnuté do výnosov dlhopisov, od ktorých sa hypotekárne sadzby odvíjajú. Výrazný skok nákladov na úver preto slovenské domácnosti nečaká. Možno však počítať s postupným a pozvoľným rastom úrokových sadzieb na hypotékach v nasledujúcich mesiacoch – najmä ak bude ECB v ďalšom sprísňovaní pokračovať alebo ak energetický šok pretrvá dlhšie, než trhy v súčasnosti predpokladajú.

Pre citácie: Patrik Kindl, ekonóm Finaxu

Ilustračné foto: Magnific

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy