AI v terapii? Mladí ľudia ju skúšajú, ale nedôverujú jej.

... ale na hlbšiu prácu s emóciami a vzťahmi je pre väčšinu ľudí stále nezastupiteľný ľudský kontakt. K týmto záverom dospela v prieskume platforma Hedepy, ktorá sa dlhodobo venuje online terapiám. Výskumu sa zúčastnilo takmer 400 respondentov zo Slovenska a Česka, ktorí sa zaujímajú o duševné zdravie.

„Umelá inteligencia predstavuje zásadný technologický pokrok a nachádza si svoje miesto aj v oblasti duševného zdravia. O to dôležitejšie je však pristupovať k jej používaniu s rozvahou a  rešpektom. Je nevyhnutné premýšľať o tom, kde môže byť skutočne prospešná, a kde by mohla naopak uškodiť. Terapia je citlivá disciplína, ktorá neznesie bezhlavé experimentovanie, čo dokazujú aj tragické prípady spojené s využívaním AI v zahraničí,“ hovorí Lukáš Krčil, CEO a spoluzakladateľ online terapeutickej platformy Hedepy.

Tri štvrtiny mladých ľudí už AI pri duševnom zdraví vyskúšali alebo zvažujú jej využitie

Približne 76 % najmladšej vekovej skupiny do 24 rokov uviedlo, že má s AI terapiou priamu skúsenosť alebo o nej aspoň uvažuje. 24 % ju pravidelne využíva, ďalších 37 % ju vyskúšalo a 15 % o nej aspoň uvažuje. Zároveň si však viac ako polovica z nich (53,7 %) myslí, že ľudský terapeut je a bude aj v budúcnosti nenahraditeľný. Medzi hlavné výhrady voči AI patrí nedostatok empatie, neschopnosť pochopiť hlbšie problémy a riziko nesprávnej interpretácie.

„Záujem (nielen) mladej generácie o AI terapiu poukazuje na potrebu dostupnejšej starostlivosti o duševné zdravie. V Hedepy dlhodobo veríme, že technológie môžu pomôcť riešiť tento problém, a to vrátane AI. Práve umelá inteligencia má obrovský potenciál sprístupniť starostlivosť všetkým bez rozdielu, čo je aj naša dlhodobá vízia. Na druhej strane však pevne stojíme za tým, že žiadna technológia by nemala nahradiť ľudských odborníkov tam, kde je potrebné riešiť zdravotné problémy. Budúcnosť vidíme v inteligentnom prepájaní, teda vo chvíľach, keď AI pomôže rýchlejšie nájsť vhodného terapeuta alebo pri úvodných konzultáciách,“ hovorí Lukáš Krčil.

Na druhej strane respondenti oceňujú cenovú dostupnosť a okamžitú pomoc. Výhodou umelej inteligencie je, že dokáže poskytnúť podporu nepretržite a bez čakania, a to aj vtedy, keď nie je k dispozícii ľudský terapeut. Preto je vhodná aj ako podpora medzi sedeniami, môže s používateľom vykonávať rôzne cvičenia alebo nárazovo poskytnúť jednoduché odporúčania. Práve jednoduché odporúčania sú oblasť, v ktorej má AI najväčšiu dôveru naprieč vekovými skupinami, najviac však u najmladších. Naopak, na dlhodobú terapiu je podľa väčšiny respondentov úplne nedôveryhodná.

Staršia generácia tápa – nedôveruje a nemá informácie

U ľudí nad 55 rokov dominuje opatrnosť a konzervatívny prístup. Väčšina tejto skupiny nemá s AI žiadne skúsenosti a často im chýbajú informácie o tom, ako táto technológia funguje a aké riziká môže priniesť. Je zaujímavé, že práve ľudia nad 55 rokov nevnímajú riziko nesprávnej interpretácie alebo ohrozenia súkromia ako problém, čo môže naznačovať skôr informačnú bariéru než bariéru postoja.

AI ako pomocník, nie náhrada. Klienti chcú možnosť voľby

Prieskum ukázal aj ďalšie dôležité dáta – len 3 % respondentov vo všetkých vekových skupinách uviedlo, že úplne dôverujú umelej inteligencii. Viac ako 60 % všetkých respondentov je voči umelej inteligencii neutrálnych alebo nedôverčivých. Aj tu však existuje generačný rozdiel. Mladší ľudia sú otvorenejší, hoci stále zdržanlivejší.

Celkovo prieskum potvrdzuje, že AI je v oblasti duševného zdravia stále vnímaná skôr ako zaujímavý nástroj než ako samostatné riešenie. Jej dôveryhodnosť je výrazne nižšia ako dôveryhodnosť tradičnej terapie vedenej odborníkom. Budúcnosť preto pravdepodobne nespočíva v nahradení terapeuta algoritmom, ale v inteligentnom doplnení starostlivosti tam, kde človek momentálne nie je po ruke.

• 01 01
• 02 02
• 03 03
• 04 04
•  

O prieskume

Prieskum sa uskutočnil na jar 2025 medzi 380 respondentmi zo Slovenska a Česka, ktorí majú skúsenosti s terapiou alebo o nej uvažujú.

Zdroj foto: Freepik