- Nie je však pravda, že sa tieto ťažkosti objavujú predovšetkým v staršom veku. Aj bábätká a malé deti pociťujú pri zmene počasia zvláštny nepokoj, v dôsledku čoho viac plačú, nechcú spať a jesť. Väčšie deti a adolescenti bývajú vplyvom frontálnych zmien zasa nesústredení, nervózní a u mnohých sa objavujú aj bolesti hlavy.
- V strednom veku je citlivosť na počasie veľmi individuálna, v priemere však pri zmenách počasia trpia častejšie ženy ako muži. Objavuje sa u nich únava, nervozita, poruchy spánku, zhoršuje sa im krvný obeh, pociťujú slabosť, bolí ich hlava a podliehajú depresii.
- Mužov "ničia" zmeny počasia najčastejšie v starobe. S pribúdajúcim vekom sa u nich zvýrazňujú viaceré klimatické príznaky: bolesti hlavy, celková nevoľnosť, prerušovaný spánok, triaška a bolesť na miestach dávnych zranení.
- Niekomu pri frontálnych zmenách počasia pomôže trocha kávy, niekomu pohár vína, inému spánok. Univerzálny recept ako sa vyhnúť nepríjemným pocitom "z počasia" však neexistuje. Keď napokon vyjde slnko, oteplí sa a svet pôsobí rozosmiato, väčšina ľudí výrazne pookreje; dokonca aj infarktov je menej ako inokedy. Slnko totiž (do určitej miery) chráni aj pred infarktom, pretože pod vplyvom slnečných lúčov produkuje organizmus viac vitamínu D, a ten má schopnosť potlačiť infarktózny stav. Navyše, v teplom počasí sa krv nezráža tak rýchlo ako v zime, čím sa znižuje možnosť upchatia vencovitých ciev srdca. "Protiinfarktózne" pôsobí aj dostatok pohybu, ktorý majú ľudia najmä v lete, pri peknom počasí.