Vytlačiť túto stránku

Nový právnický triler Bar U kohúta


Napísal Milan Buno, literárny publicista 01. december 2018

Preslávili ho trilery, v ktorých malí bojujú proti veľkým. David s Goliášom.  Z jeho kníh sa predalo ďaleko cez 300 miliónov výtlačkov a preložili ich do 42 jazykov. 
John Grisham.

A teraz prichádza jeho novinka Bar U kohúta. Neskúsení študenti práva stoja proti ostrieľanému podvodníkovi... Traja kamaráti Mark, Todd a Zola študujú na treťotriednej súkromnej právnickej škole, čaká ich posledný semester, promócia, potom advokátska skúška. Doteraz verili, že im škola zaručí dobre platenú prácu, aby rýchlo splatili horibilné študentské pôžičky. 

Po tragickej udalosti sú však nútení zamyslieť sa. Žiadna významná právnická firma nemá záujem o absolventov ich školy. Situácia na trhu práce je beznádejná. Keď sa trojica dozvie, že sa stali obeťami grandiózneho podvodu, zrodí sa v ich hlave plán, ale ak ho chcú uskutočniť, musia odísť zo školy. Šialenstvo? Možno. 

Trojica priateľov sa púšťa do zdanlivo nerovného boja s miliardárom Hindsom Rackleym. Ako sa skončí súboj Dávida s Goliášom?
Podarí sa trom neskúseným študentom podviesť ostrieľaného podvodníka?

Bar U kohúta je klasický právnický triler, ktoré máme od Johna Grishama tak radi. „Čítal som článok zo septembra 2014 v The Atlantic s názvom Podvod s právnickými školami, výsledok skvelej investigatívnej práce Paula Camposa. Keď som ho dočítal, vedel som, že mám inšpiráciu pre ďalší román,“spomína John Grisham na zrod nového trileru a pokračuje: 
„Ako vždy, aj tentoraz som sa pohral s realitou, najmä pokiaľ ide o právnické záležitosti. Zákony, súdne budovy, postupy, nariadenia, firmy, sudcovia a ich súdne siene, právnici a ich zvyky, to všetko som prispôsobil príbehu.“

Mark Twain povedal, že presúval celé štáty a mestá, ak to považoval za potrebné. Románopiscom je taká licencia povolená, alebo si ju jednoducho prisvoja. John Grisham to dokonale využil. 
A ako vždy, všetko si poctivo naštudoval – nechal sa sprevádzať po washingtonských uliciach, rukopis mu posudzoval špecialista na odškodné s encyklopedickými vedomosťami o práve. Zasvätili ho do tajov študentských pôžičiek... 

John Grisham

Je americký spisovateľ, autor mimoriadne úspešných trilerov z právnického a zo športového prostredia. Vyštudoval právo na Mississippskej univerzite, potom sa venoval advokátskej praxi a istý čas aj politike. Dve volebné obdobia bol členom mississippskej Snemovne reprezentantov. 
Právnická a politická prax mu poskytla množstvo tém na literárnu tvorbu. Jeho romány preložili do 42 jazykov, viaceré z nich sa stali základom pre filmové spracovanie. Vďaka vyše tristo miliónom predaných výtlačkov po celom svete patrí azda k najčítanejším a najúspešnejším spisovateľom súčasnosti. 

Začítajte sa do novinky Bar U kohúta:

Koniec roka priniesol zvyčajné sviatočné radovánky, aj keď v dome Frazierovcov nemali veľa dôvodov na radosť. Pani Frazierová ozdobila vianočný stromček, zabalila zopár lacných darčekov a upiekla koláčiky, o ktoré v skutočnosti nikto nestál, v kuchyni si ako vždy púšťala Luskáčika a pohmkávala, ako keby Vianoce boli veselé.
            Veselé však nebolo nič. Pán Frazier sa pred tromi rokmi odsťahoval, nikomu nechýbal a všetci ho nenávideli. Zakrátko sa nasťahoval k svojej mladej sekretárke, ako sa ukázalo neskôr, bola už tehotná. Pani Frazierová, odvrhnutá, ponížená, bez peňazí a v depresii robila, čo mohla. 
            Jej mladší syn Louie mal domáce väzenie, prepustili ho na kauciu, čakal ho ťažký rok, lebo ho obvinili z obchodovania s drogami. Ani sa nepokúsil kúpiť mame darček. Vyhovoril sa, že nemôže odísť z domu, lebo má na členku súdom nariadený monitorovací náramok. Aj tak nikto nečakal, že by sa Louie unúval nákupom darčekov. Vlani a predvlani mal členky voľné, ale nikomu nič nekúpil. 
            Starší syn Mark, študent práva, prišiel domov na sviatky, a hoci bol ešte chudobnejší ako jeho brat, kúpil matke parfum. V máji ho čakala promócia, v júli advokátske skúšky a do washingtonskej firmy mal nastúpiť od septembra, v mesiaci, na ktorý zhodou okolností naplánovali Louieho proces. Ten sa však nemohol konať z dvoch dôvodov. Po prvé, tajní z protidrogového ho prichytili pri predaji desiatich dávok cracku – mali to aj na videu – a po druhé, ani Louie, ani jeho matka si nemohli dovoliť slušného právnika, ktorý by sa ujal prípadu. A tak Louie a pani Frazierová celé sviatky trúsili poznámky, že by mal Mark dobrovoľne obhajovať svojho brata. Nebolo by jednoduchšie naťahovať celú záležitosť ešte pol roka, keď Marka prijmú do advokátskej komory – jednou nohou už je tam –, a len čo získa licenciu, bude preňho hračka nájsť nejakú procedurálnu chybu, o akých sa stále píše, a dosiahnuť stiahnutie obvinenia, či nie?
            Ich fantazmagórie boli dosť deravé, no Mark odmietol akúkoľvek debatu. Keď pochopil, že Louie má v pláne na Nový rok obsadiť pohovku najmenej na desať hodín a pozerať sedem pohárových zápasov za radom, Mark sa potichu vytratil a vybral sa ku kamarátovi. Vrátil sa v noci, a hoci mal v hlave, rozhodol sa ujsť. Vráti sa do Washingtonu a bude zabíjať čas v právnickej firme, kde sa čoskoro zamestná. Prednášky sa začnú až o dva týždne, ale po desiatich dňoch Louieho ustavičného šomrania a nariekania nad vlastnou neutešenou situáciou,  nehovoriac o Luskáčikovi, mal všetkého po krk a tešil sa na posledný semester v škole.
            Nastavil si budík na ôsmu a ráno pri káve vysvetlil mame, že ho potrebujú vo Washingtone. Prepáč, že odchádzam skôr, nerád ťa tu nechávam samu s tvojím zlým chlapcom, ale musím. Nie je na mne, aby som ho vychovával. Mám dosť vlastných problémov. 
            Najväčší predstavovalo auto, staručké Bronco, na ktorom jazdil už od strednej. Počítadlo najazdených kilometrov už dávno zamrzlo na čísle 299 200. Prvé v dlhom zozname súčiastok, čo treba súrne vymeniť, bolo palivové čerpadlo. Posledné dva roky sa mu darilo udržiavať v chode motor, prevodovku aj brzdy s pomocou pásky a kancelárskych sponiek,  ale s čerpadlom nemal také šťastie. Zatiaľ ako-tak fungovalo, lenže maximálna rýchlosť, ktorú Bronco dosiahlo, neprekročila sedemdesiatosem kilometrov za hodinu. Mark musel ísť po bočných cestách, aby ho na diaľnici nezmietli kamióny. Dvojhodinová jazda z Doveru do centra Washingtonu mu trvala dvakrát dlhšie.
            Aspoň mal viac času na rozmýšľanie o ostatných problémoch. Najmä o ťaživom dlhu. Prvú vysokú školu dokončil vďaka pôžičke šesťdesiattisíc dolárov. Otec, vtedy znova šťastne ženatý, bol takisto zadlžený a varoval ho pred ďalším štúdiom. „Dofrasa, chlapče, štyri roky vzdelávania, a máš na krku šesťdesiattisícovú dlžobu. Vykašli sa na to, skôr než sa to zhorší.“ Mark si myslel, že by bolo hlúpe dať na otcove finančné rady, a tak niekoľko rokov pracoval raz tu, raz tam, obsluhoval za barom, rozvážal pizzu, handrkoval sa s veriteľmi. Teraz si už nebol istý, kedy sa zrodil nápad ísť študovať právo, ale pamätal si rozhovor dvoch členov študentského bratstva, ktorí dumali o vážnych veciach a statočne popíjali. Mark bol vtedy za barom, podnik poloprázdny, a tí dvaja po štvrtej vodke s brusnicovým džúsom rozprávali dosť nahlas, takže ich počul aj ten, kto nechcel. Mark si z mnohých zaujímavých vecí, čo povedali, zapamätal dve: „Veľké právnické firmy vo Washingtone zamestnávajú ako na bežiacom páse,“ a „Nástupný plat je stopäťdesiattisíc ročne.“
            Zakrátko stretol priateľa, ktorý bol v prvom ročníku Právnickej školy Foggy Bottom vo Washingtone, ten nadšene rozprával o svojich plánoch – čo najrýchlejšie skončiť školu a zamestnať sa vo veľkej firme za dobrý plat. Federáli priam zasypávajú študentov pôžičkami, každý má na ňu nárok, jasné, po promócii mu zostane na krku obrovský dlh, ale nič, čo by nedokázal splatiť do piatich rokov. Priateľ považoval za správne „investovať do seba“, ak bude vďaka dlhu slušne zarábať.
            Mark skočil na návnadu a začal sa pripravovať na prijímací test. Získal iba 146 bodov, ale prijímaciu komisiu Právnickej školy Foggy Bottom to vonkoncom nevzrušovalo. Ani jeho nie práve najpôsobivejší priemerný prospech z predchádzajúcich škôl. PŠFB ho prijala s otvoreným náručím. Žiadosť o študentskú pôžičku mu schválili promptne. Každý rok previedli z ministerstva školstva šesťdesiatpäťtisíc dolárov do Foggy Bottom. A teraz, keď mu zostával iba jeden semester, Mark čelil nepríjemnej skutočnosti, že bude promovať s dlhom dvestošesťdesiatšesťtisíc dolárov vrátane úrokov.
            Ďalší problém: zamestnanie. Ukázalo sa, že trh práce nie je taký čulý, ako sa povrávalo. Ani živý, ako tvrdili náborové brožúrky PŠFB a ich takmer podvodnícke webové stránky. Absolventi prestížnych právnických fakúlt ešte vždy nachádzali prácu za závideniahodné platy. Lenže Právnická škola Foggy Bottom nepatrila medzi najprestížnejšie. Markovi sa podarilo votrieť do stredne veľkej právnickej firmy, ktorá sa špecializovala na „vzťahy s vládou“, presnejšie lobovanie. Nástupný plat mu ešte neurčili, vedenie firmy sa malo stretnúť začiatkom januára, aby rokovalo o ziskoch za uplynulý rok a upravilo platové podmienky. O niekoľko mesiacov Marka čakal vážny rozhovor s „finančným poradcom“ o reštrukturalizácii svojho študentského dlhu a spôsobe splácania. Poradca už vyjadril isté znepokojenie, keďže Mark netušil, koľko bude zarábať. Aj Marka to trápilo, nehovoriac o skutočnosti, že nedôveroval ani jednému človeku z tej právnickej firmy. Snažil sa oklamať sám seba, no v hĺbke duše vedel, že nemá nič isté.
            A bola tu ešte advokátska skúška. Vzhľadom na veľký záujem bola washingtonská verzia prijímacieho testu jedna z najnáročnejších v Amerike a absolventi PŠFB v ňom prepadávali v znepokojujúcich počtoch. Na rozdiel od absolventov prestížnych škôl. Vlani prešlo deväťdesiatjeden percent absolventov Georgetownskej univerzity a osemdesiatdeväť percent z Univerzity Georgea Washingtona, zatiaľ čo PŠFB sa mohla pochváliť iba úbohými päťdesiatimi šiestimi percentami. Mark vedel, že ak chce uspieť, musí sa začať pripravovať už teraz, začiatkom januára, a ležať v knihách šesť mesiacov bez prestávky.
Ibaže na to nemal dosť energie, najmä v studenom, pochmúrnom a depresívnom zimnom období. Občas vnímal svoj dlh ako betónový kváder, čo nosí na chrbte. Chôdza ho  namáhala. Usmievať sa bolo nad jeho sily. Žil v chudobe a jeho budúcnosť, aj keby sa zamestnal, nevyzerala ružovo. A to patril k tým šťastnejším. Väčšina spolužiakov mala pôžičky, ale žiadnu nádej na prácu. Spomenul si, že už v prvom ročníku počul šomranie, s každým semestrom nálada na škole klesala a podozrenia narastali. Situácia na trhu práce sa zhoršovala. Všetci sa hanbili za výsledky advokátskych skúšok. Pôžičky sa kopili. Teraz, v treťom záverečnom ročníku, nebolo nezvyčajné počuť študentov, ako sa hádajú s profesormi. Dekan nevystrčil nos z kancelárie. Blogeri húfne útočili na školu nepríjemnými otázkami: „Ide o podvod?“ „Naleteli sme?“ „Kam sa podeli peniaze?“
            Takmer každý, koho Mark poznal, bol presvedčený, že PŠFB je (1) podradná právnická škola, lebo (2) priveľa sľubuje, (3) žiada priveľa peňazí, (4) podporuje zadlženosť a súčasne (5) prijíma veľa priemerných študentov, ktorí do sa nehodia na štúdium práva, a (6) buď nie sú dostatočne pripravení na advokátsku skúšku, alebo (7) sú príliš hlúpi, aby ju úspešne zložili.
            Povrávalo sa, že počet prihlášok na PŠFB klesol o polovicu. Bez štátnej podpory a súkromných dotácií to nevyhnutne vyvolá bolestivé znižovanie nákladov a zlá právnická fakulta bude ešte horšia. Marka Fraziera a jeho kamarátov to netrápilo. Vydržia ešte štyri mesiace, s radosťou vypadnú a už nikdy sa tam nevrátia.

Mark býval v osemdesiatročnom päťpodlažnom bytovom dome, ktorý očividne pustol, ale nízke nájomné stále priťahovalo študentov z Univerzity Georgea Washingtona aj z PŠFB. Kedysi ho volali Cooperov dom, no po troch desaťročiach bujarého študentského života sa ustálila prezývka Coop. Keďže výťahy skoro nikdy nefungovali, Mark vyšiel pešo na druhé poschodie a vstúpil do svojho skromne zariadeného bytu s rozlohou štyridsaťšesť metrov štvorcových, čo ho stál osemsto dolárov mesačne. Po poslednej skúške pred sviatkami ktovie prečo upratal, a keď teraz zapálil svetlo, potešilo ho, že je tam poriadok. Prečo by nebol? Majiteľ do bytu nikdy nechodil. Mark sa vybalil. Zrazu ho zarazilo ticho. V dome s tenkými stenami plnom študentov býval vždy pekelný rámus. Rádiá, televízory, hádky, kanadské žartíky, partie pokeru, bitky, gitary, dokonca aj trombón, na ktorom hral blázon z tretieho, až sa budova otriasala v základoch. Dnes nie. Všetci boli doma, užívali si sviatky, na chodbách vládlo hrobové ticho.

8617 komentárov

  • Komentár Narkologicheskii stacionar_btMa %AM, %31 %433 %2026 %09:%aug napísal Narkologicheskii stacionar_btMa

    Никто в нашей семье не думал, что мы столкнёмся с этим. Но после развода он начал пить всё больше и больше. Но всё было бесполезно — он не слышал нас. Тогда мы начали искать клинику, где его могли бы принять. Наркологический стационар — то, что вернуло брата к жизни. И через месяц мы увидели результат. Он вышел из клиники совершенно другим человеком. Всё прошло анонимно. Всё было прозрачно и честно. И я знаю, что это благодаря стационару. лечение наркозависимости стационар [url=https://alkogolizm.narkologicheskij-staczionar-moskva-guj.ru]лечение наркозависимости стационар[/url] По ссылке — подробная информация для районов. Промедление может стоить слишком дорого. Не бойтесь просить о помощи — это первый шаг к выздоровлению!

  • Komentár Psihiatr na dom_mvMr %AM, %31 %418 %2026 %09:%aug napísal Psihiatr na dom_mvMr

    Когда он перестал узнавать родных, а ночи превратились в кошмар. Мы не могли его уговорить, а состояние ухудшалось. И действительно, приехал. Спокойный, внимательный, без лишней суеты. консультация на дому — это было идеальное решение. Объяснил, что делать дальше и как справляться с приступами. Анонимно, без лишней бюрократии. Теперь дедушка спокойнее, ночи стали нормальными. психотерапевт на дом москва [url=https://psikhiatr-na-dom-v-moskve-dzf.ru]https://psikhiatr-na-dom-v-moskve-dzf.ru[/url] Сохраните, поделитесь, не потеряйте для Москвы. Это просто, безопасно и действительно работает.

  • Komentár Narkologicheskaya klinika_ejkt %AM, %31 %415 %2026 %08:%aug napísal Narkologicheskaya klinika_ejkt

    Но алкоголь забирал его день за днём, и мы теряли надежду. А потом просто ушёл в запой и перестал выходить из дома. Но везде нас встречали либо равнодушием, либо огромными ценами. Наркологическая клиника — то, что вернуло брата к жизни. Он работал с психологом, посещал групповые занятия. Мы снова узнавали в нём того брата, которого любили. И это помогло сохранить его репутацию и достоинство. Никаких скрытых платежей. Он работает, общается с нами, строит планы на будущее. центр лечения алкоголизма [url=https://alkogolizm.narkologicheskaya-klinika-v-spb14.ru]https://alkogolizm.narkologicheskaya-klinika-v-spb14.ru[/url] По ссылке — подробная информация для северной столицы. Помощь есть, и она рядом. Сделайте первый шаг к выздоровлению уже сегодня — он может изменить всё!

  • Komentár Reabilitacionnii centr dlya narkozavisimih_szei %AM, %31 %410 %2026 %08:%aug napísal Reabilitacionnii centr dlya narkozavisimih_szei

    Но каждый раз она срывалась, убегала, снова искала дозу. Семья рушилась на глазах, а я ничего не мог сделать. Пока один из знакомых не сказал: «Вези её в Нижний Новгород, там есть реабилитационный центр». профессиональная реабилитация — это было наше последнее решение, и оно оказалось верным. Работала с психологами, училась жить без наркотиков, восстанавливала отношения с семьёй. Мы снова вместе, и я знаю — это благодаря центру. клиники для наркозависимых [url=https://alkogolizm.reabilitaczionnyj-czentr-nizhniy-novgorod.ru]клиники для наркозависимых[/url] По ссылке — подробная информация для области. Если зависимость коснулась вашей семьи — не ждите, действуйте сейчас!

  • Komentár Reabilitacionnii centr dlya narkozavisimih_adol %AM, %31 %407 %2026 %08:%aug napísal Reabilitacionnii centr dlya narkozavisimih_adol

    Когда близкий человек оказывается в зависимости — единственный выход — профессиональная помощь. Он потерял работу, друзей, смысл жизни. Но он срывался снова и снова. И это был лучший выбор в нашей жизни. профессиональная помощь в стационаре — здесь возвращают человека в семью и в общество. Через три месяца он вышел другим человеком. Мы благодарны врачам и персоналу за их труд. реабилитация наркозависимых в нижнем новгороде [url=https://reabilitaczionnyj-czentr-nizhniy-novgorod.ru]https://reabilitaczionnyj-czentr-nizhniy-novgorod.ru[/url] Сохраните, поделитесь, не потеряйте для НН. Если вы столкнулись с зависимостью в своей семье — не бойтесь обращаться за помощью. Первый шаг к выздоровлению — признать проблему и обратиться к профессионалам

  • Komentár Vivod iz zapoya_ilSi %AM, %31 %405 %2026 %08:%aug napísal Vivod iz zapoya_ilSi

    Когда я увидел, как мой брат лежит на диване, не двигаясь. А он не хотел, он просто лежал и молчал. Позвонил, объяснил ситуацию, и мне сказали: «Приедем через час». выезд нарколога в Красноярске — это вернуло брата к жизни. Врач приехал, осмотрел его. Анонимно, без учёта, без лишних вопросов. лечение запоя на дому [url=https://vyvod-iz-zapoya-v-krasnoyarske.ru]лечение запоя на дому[/url] Сохраните, поделитесь, не потеряйте для области. Если ваш близкий в запое — не ждите. Вывод из запоя — это реальность, и она работает!

  • Komentár Narkologicheskaya klinika_iiSt %AM, %31 %399 %2026 %08:%aug napísal Narkologicheskaya klinika_iiSt

    Ты понимаешь, что это болезнь, а не недостаток характера. Но очень быстро алкоголь полностью завладел его жизнью. Я боялась, что он умрёт прямо у меня на руках. Это было нелегко, но это был единственный выход. круглосуточная помощь в Санкт-Петербурге — это было единственное правильное решение. Капельницы, психотерапия, работа с психологом. Мы снова были семьёй. Никаких учётов, никаких справок. Цена была адекватной, и мы не пожалели ни копейки. Сейчас муж не пьёт уже два года. наркологическая клиника в санкт-петербурге [url=https://zapoy.narkologicheskaya-klinika-sankt-peterburg014.ru]наркологическая клиника в санкт-петербурге[/url] Сохраните, поделитесь, не потеряйте для северной столицы. Звоните, узнавайте, действуйте. Верните близкого человека к жизни — начните с одного звонка!

  • Komentár Narkologicheskii stacionar_oyMr %AM, %31 %396 %2026 %08:%aug napísal Narkologicheskii stacionar_oyMr

    Когда ты видишь, как твой близкий человек буквально угасает на глазах, и ничего не можешь с этим сделать — это страшнее любой физической боли. Так было с моим отцом — он пил всё больше и больше, пока мы не перестали узнавать его. Он перестал выходить из дома, забросил любимое хобби, перестал разговаривать с нами по душам. Мы жили в постоянном страхе: что будет завтра?. Мы перепробовали всё, что только могли придумать — и кодирование, и народные средства, и уговоры. Но алкоголь каждый раз оказывался сильнее, и мы снова скатывались на дно. В какой-то момент мы поняли, что нужно что-то менять кардинально. И мы нашли решение — стационар, где отцу могли бы помочь профессионалы. Наркологический стационар — это то, что вернуло отца к нормальной жизни. Его положили в палату, где за ним наблюдали 24 часа в сутки. Врачи провели полную детоксикацию организма, назначили курс психотерапии. Он начал посещать групповые занятия, где общался с другими пациентами, переживающими то же самое. Мы видели, как он меняется день ото дня, и это давало нам надежду. Через месяц он вышел из клиники — трезвым, осознанным, с новыми планами на жизнь. Теперь он снова работает, общается с внуками, улыбается, а мы наконец-то перестали бояться за его жизнь. Вся процедура прошла анонимно — никаких учётов, никаких отметок в карте, никаких лишних вопросов от соседей или коллег. Цена оказалась абсолютно оправданной — мы заплатили за результат, а не за обещания. Никаких скрытых платежей, всё честно и по-человечески. стационар наркологический [url=https://alkogolizm.narkologicheskij-staczionar-moskva-eby.ru]https://alkogolizm.narkologicheskij-staczionar-moskva-eby.ru[/url] Там все контакты и подробности о стационаре для нашего города. Если ваша семья столкнулась с похожей бедой — не опускайте руки. Профессиональная помощь существует, и она действительно работает. Не бойтесь сделать этот шаг — он может вернуть вам близкого человека. Удачи вам и вашему родному человеку на пути к выздоровлению!

  • Komentár Narkologicheskaya klinika_xqKi %AM, %31 %396 %2026 %08:%aug napísal Narkologicheskaya klinika_xqKi

    Мы думали, что справимся сами. Мы не узнавали его — он стал агрессивным, апатичным. Где не просто «кодируют», а лечат комплексно. круглосуточный стационар в Санкт-Петербурге — то, что вернуло его к жизни. И через месяц мы увидели результат. Снова начал улыбаться, говорить о будущем. Никто из соседей и коллег не узнал. Мы заплатили за результат, а не за обещания. И я знаю, что это благодаря клинике. клиника лечения алкоголизма [url=https://zapoy.narkologicheskaya-klinika-sankt-peterburg14.ru]клиника лечения алкоголизма[/url] Сохраните, поделитесь, не потеряйте для нашего города. Промедление может стоить слишком дорого. Начните путь к выздоровлению уже сегодня — ваш близкий заслуживает второго шанса!

  • Komentár Reabilitacionnii centr dlya narkozavisimih_gtOi %AM, %31 %395 %2026 %08:%aug napísal Reabilitacionnii centr dlya narkozavisimih_gtOi

    Мы просто не знали, как ему помочь. Мы перепробовали всё — уговоры, скандалы, таблетки. Это было единственное, что реально сработало. Реабилитационный центр для наркозависимых — здесь вернули брата к жизни. Мы снова вместе, и я знаю, что это благодаря центру. ребцентр нижний новгород [url=https://zapoy.reabilitaczionnyj-czentr-nizhniy-novgorod.ru]https://zapoy.reabilitaczionnyj-czentr-nizhniy-novgorod.ru[/url] Это может спасти жизнь для нашего города. Сделайте первый шаг к выздоровлению уже сегодня. Помощь есть, и она рядом!

Ladiaca konzola systému Joomla!

Sedenie

Informácie o profile

Využitie pamäte

Databázové dotazy