Slovo advent je odvodené od latinského adventus alebo príchod, čo naznačuje, že obdobie, ktoré teraz máme, je dobou očakávania na príchod Spasiteľa a osláv narodenia Ježiša Krista. na pohodové vianočné sviatky.
Na dedinách bol advent tajomný
Vo zvykoch, ktoré sa dodržiavali na všetkých, dominoval oheň a symboly prírody a zvierat. Oheň symbolizoval slnko a chránil pred zlými silami, pretože okolo zimného slnovratu je hranica medzi dvoma svetmi opäť tenká a zlé sily sa môžu pokúsiť dostať sa k ľuďom. S príchodom kresťanstva potom oheň predstavoval plameň sviečky a získal novú symboliku – zastupoval svetlo Božie, svetlo Kristovej lásky.
Jedným zo zvykov, ktoré sa týkali prírody, bolo ozdobenie stromu či kríkov vonku. Súčasná podoba sa začala presadzovať až v polovici 19. storočia, kedy na stromčeku viseli slamené ozdoby a sušené či čerstvé ovocie a zelenina. Zdobenie stromov v mrazivej zime je výrazom úcty k živej prírode a zároveň symbolizuje nádej na opätovný príchod jari.
Adventné vence
Symbolom adventu je adventný veniec, na ktorom prvú adventnú nedeľu zapaľujeme prvú sviečku. Vence sa ale dlho nepoužívali, stačila zelená vetvička, ktorá predstavovala schopnosť prírody prežiť krutú zimu.
Vence sa objavili až v 19. storočí a sú v tradičných farbách – zelenej a červenej. Zelená symbolizuje prírodu, červená potom krv Ježiša Krista preliatu za spásu sveta. Liturgická farba pre advent je fialová, a tak často mávajú sviece túto farbu, môžu byť aj červené alebo ružové. Dnes však už skôr podliehajú módnym trendom.
S adventom sa tiež spájalo množstvo prác, ktoré komunita vytvárala spoločne. Súviselo to aj s tým, že sa čoskoro stmievalo a ľuďom bolo lepšie spolu. Tiež ušetrili sviečky, keď sa zišli v jednej chalupe.
Prvá adventná nedeľa – železná
Na prvú adventnú nedeľu sa zapaľuje prvá svieca, ktorá symbolizuje prorokov, ktorí predpovedali narodenie Krista. Všeobecne však sviečka symbolizuje splnenie priania a je nádejou v lepšie časy. Tiež tradične rozsvecujeme svetielka na domoch a záhradách, ktoré oslavujú príchod Krista. V domácnostiach by zase nemala chýbať cezmína či brečtan, pretože tieto rastliny vyháňajú zlých duchov z ľudských príbytkov.
Do prvých adventných dní spadajú aj tradície, ktoré sa spájajú so sviatkom svätej Barbory. V tento deň dievčatá strúhali vetvičky z čerešní – takzvané barborky. Tie dávali do vázy: Ktoré dievčine vykvitla, tá mohla očakávať skorú svadbu. Inde zase dievčatá priniesli domov viac prútikov a pomenovali ich po chlapcoch, ktorí pripadali do úvahy ako ženíchovia. Ktorý z prútikov vykvitol, za neho sa malo dievča vydať.
Druhá adventná nedeľa - bronzová
Proti smeru hodinových ručičiek je čas zapáliť druhú sviecu, má fialovú farbu, hovorí sa jej betlehemská a symbolizuje lásku a Ježiškove jasličky.
Gazdinky v tomto týždni začínajú piecť vianočné pečivo, podľa tradície by mali mať deväť, skôr však 12 druhov (za každý mesiac v roku jeden).
Tretia adventná nedeľa – strieborná
Je čas na tretiu sviečku, ktorej sa hovorí pastierska. Pôvodne mala ružovú farbu, ktorá vyjadruje radosť z blížiaceho sa konca pôstneho obdobia. Aj advent má slávnostnejšiu podobu, pretože sa blíži oslava narodenia Pána. Pre mnohých ľudí je tiež symbolom priateľstva a vďaky za všetkých blízkych. Pre mnohé gazdinky bola strieborná nedeľa dňom dôkladného upratovania.
Počas tohto adventného týždňa obchádzali dediny Lucky, ktoré dobré deti obdarovávali a zlé strašili metlou, alebo rovno s dreveným nožom sa vyhrážali, že im rozpárajú brucho.
Štvrtá adventná nedeľa - zlatá
Do Vianoc zostáva už len pár dní a je čas na adventnom venci zapáliť poslednú sviečku. Pôvodne mala farbu fialovú, hovorilo sa jej anjelská a predstavovala mier a pokoj. Tento rok zlatá adventná nedeľa pripadá na 21. decembra, a tak je čas ešte Vianoce pekne nachystať.
Zdroj foto: Freepik