… posilnenie svalstva a taktiež blahodarne pôsobí na spánok dieťaťa. Vedeli ste, že už viac ako 6 300 žiakov bratislavských základných škôl sa vďaka bezplatným kurzom naučilo plávať alebo zlepšilo svoje plavecké zručnosti? Kurz je súčasťou projektu občianskeho združenia SportInstitute a je integrovaný priamo v školách – bez ohľadu na sociálne zázemie detí.
Tento projekt nie je len o športe, ale aj o prevencii najtragickejšej nehody detí u vody – utopenia, ktorá je na Slovensku jednou z najčastejších príčin úmrtí detí.
Rastislav Bielik, výkonný riaditeľ Sportinstitute, prináša do tejto problematiky novú, hlbšiu a ľudskú perspektívu. Nejde len o techniku – ide o pochopenie strachu, motiváciu, duševnú pohodu a zdravý vzťah k pohybu.
Ako vzniká strach z vody u detí a rodičov – a prečo nefungujú tradičné motivácie typu „odmena“?
Strach vzniká neistotou a nedôverou či už v nejaké nové prostredie alebo v seba samého, svojim schopnostiam. Rovnaké to je aj u rodičov a tak isto aj u detí. Každý z nás má svoje vlastné strachy a postupným nadobudnutím sebadôvery dokážeme eliminovať ich účinky, osobne si myslím, že trvalo sa nedá strach odstrániť. Ja osobne som strach využíval ako prvok, ktorý ma dokázal nakopnúť či už pred pretekmi alebo pred dôležitými stretnutiami.
Odmena v tomto prípade je neúčinná, pretože nefunguje. Odmena je niečo, keď to dieťa alebo aj samotný dospelý je “lenivý” a chce sa tou odmenou motivovať. Pri strachu je skôr o tom, že dieťa alebo rodič to aj chce urobiť, ale tá strnulosť tela, blok v hlave ktorý vypína všetky zmysli, pohyby a pod je väčší a preto odmenou ho neodstránime. Odstránime ho malými a postupnými krokmi k nadobudnutiu sebadôvery.
Plávanie ako emocionálna a psychická výzva: prečo sa deti boja a ako im pomôcť získať sebadôveru.
Pre mnohé deti je vodné prostredie na začiatku neprirodzené. Vodu síce často majú rady, no len dovtedy, kým sa cítia bezpečne a majú nad situáciou kontrolu. Ak istota zmizne, objaví sa strach – a ten môže byť veľmi silný.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa deti vo vode boja, je zmena polohy tela. Vo vode sa totiž pohybujeme prevažne v horizontálnej polohe (v ľahu), čo je pre človeka neprirodzené. Väčšinu bežných činností vykonávame vo vertikálnej polohe – stojíme, chodíme, beháme, bicyklujeme. Pri pohybe sa opierame hlavne o dolné končatiny, ktoré nás posúvajú dopredu a dávajú nám pocit stability.
Vo vode je však situácia úplne iná. Dieťa zrazu nemá pevnú pôdu pod nohami, nevie sa „zachytiť“, a musí sa spoliehať na prácu horných končatín, dýchanie a schopnosť udržať telo na hladine. Práve tu vzniká neistota – dieťa má pocit, že stráca kontrolu nad vlastným telom.
V rámci nášho občianskeho združenia SportInstitute, kde sa zameriavame na prevenciu proti utopeniu u žiakov 1. stupňa ZŠ, je jednou z hlavných priorít práve odstraňovanie strachu z vody. Počas našich bezplatných výcvikov sme si všimli zaujímavý jav – deti sa pri páde do vody často správajú podobne ako človek v lavíne. Ak nečakane spadnú do vody, nevedia, kde je hladina, kde je dno, okamžite prepadnú panike, začnú chaoticky mávať rukami, nadýchnu sa vody a strach sa ešte viac prehĺbi. V najhoršom prípade môže dôjsť aj k tragédii.
Preto deti učíme predovšetkým tomu najdôležitejšiemu: zachovať pokoj. Vysvetľujeme im, že ich telo je prirodzene schopné nadnášať sa na hladine – podobne ako bójka. Telo síce môže na chvíľu klesnúť, no následne sa opäť začne nadnášať. Je to vďaka vzduchu (kyslíku) v pľúcach, ktorý funguje ako prirodzený „plavák“.
Postupne deti vedieme k tomu, aby si na vodu zvykli krok po kroku:
• učíme ich ponárať hlavu pod vodu bez stresu,
• nacvičujeme správne dýchanie,
• budujeme istotu v splývaní a polohe tela (streamline),
• a u slabších plavcov sa snažíme dosiahnuť, aby dokázali plávať aj bez pomôcok, pretože práve to im dá najväčšiu sebadôveru.
Ak má dieťa výrazný strach z vody, je dôležité začať úplne od základov – pokojne aj doma, napríklad vo vani. Dieťa si môže zvykať na vodu postupne: najskôr len pri kúpaní, potom jemné ponáranie tváre a hlavy. Následne je vhodné prejsť do bazéna, ideálne najskôr do plytkej časti, kde dieťa dočiahne. Dôležitý moment je napríklad aj jednoduché cvičenie – zodvihnúť predmet z dna, čo dieťa prirodzene prinúti ponoriť sa a zistiť, že to zvládne.
Rodičia môžu využívať pomôcky ako slíže či plavecké dosky, no odporúčame najmä také, ktoré dieťa musí aktívne držať a ovládať, nie také, ktoré ho pasívne nadnášajú. Dieťa sa tak učí kontrolovať vlastné telo a získať istotu v pohybe.
A najlepšie je, keď sa deti dostanú do rúk skúseným trénerom a odborníkom – pri správnom vedení sa strach odbúrava rýchlejšie, bezpečnejšie a deti si vytvoria pozitívny vzťah k vode aj k plávaniu.
Ako ovplyvňuje pohyb sebavedomie detí a ich vzťah k ďalšiemu športu.
Pohyb výrazne ovplyvňuje sebavedomie detí, pretože im umožňuje prirodzene spoznávať svoje telo, schopnosti a postupne vidieť vlastný pokrok. Keď dieťa pravidelne športuje alebo sa hýbe, začína si všímať, že veci, ktoré mu kedysi nešli (napríklad preskočiť prekážku, udržať rovnováhu, trafiť loptu či zabehnúť určitú vzdialenosť), sa časom zlepšujú. Práve tento pocit zlepšovania je veľmi dôležitý – dieťa si začne viac veriť a získava pocit, že „dokážem to“.
Pohyb zároveň učí deti aj psychickej odolnosti. Pri športe sa totiž prirodzene stretávajú s výzvami, niekedy aj s neúspechom, ale postupne zisťujú, že keď sa nevzdajú a skúšajú ďalej, dokážu prekážku prekonať. To posilňuje ich vnútornú motiváciu, vytrvalosť a schopnosť zvládať stres. Okrem toho pohyb podporuje aj dobrú náladu, pretože pri fyzickej aktivite sa uvoľňujú hormóny šťastia (napríklad endorfíny), čo pomáha deťom cítiť sa spokojnejšie a sebaistejšie.
Tento pozitívny vplyv sa potom prenáša aj na ich vzťah k ďalšiemu športu a pohybu v budúcnosti. Deti, ktoré majú so športom dobrú skúsenosť, sa pohybu nevyhýbajú, ale naopak – majú chuť skúšať nové aktivity, učiť sa nové zručnosti a zapájať sa do športových hier či tréningov.
Ak má dieťa dobrého trénera a správne nastavený program, cíti sa bezpečne, motivovane a prijato. Práve na to sa zameriava aj SportInstitute, kde sa kladie dôraz na rozvoj detí primerane ich veku, schopnostiam a individuálnemu tempu. Deti sa tu učia základné pohybové zručnosti hravou formou, čím získavajú pozitívne skúsenosti a budujú si sebavedomie bez zbytočného stresu. SportInstitute tak pomáha deťom nielen zlepšovať kondíciu a koordináciu, ale najmä vytvárať pozitívny vzťah k športu, ktorý ich môže sprevádzať aj v ďalších rokoch.
Zdroj foto: Freepik, SportInstitute