femme: Ako je to s tým šťastím?
Marek Cina: Čestne prehlasujem, že za to, že sa dnes živím grafikou a knižnou ilustráciou môžu najmä ženy, ktoré v školskom veku rozpoznali nadanie, venovali sa mi s plným nasadením, povzbudzovali ma a v pravej chvíli poradili, aký odbor by pre mňa bol najvhodnejší. A, samozrejme, ako ženy väčšinou, nemýlili sa. Prvá bola moja pani učiteľka na základnej škole, ktorá mame odporučila, aby ma zapísala na ZUŠku. V tom čase tam práve nastúpila Miriam Kavuličová Tomašiaková, čerstvá absolventka reštaurátorstva maľby v Poľsku a skúšala s nami všeličo netradičné. Pod jej vplyvom som sa začal orientovať na maľbu a aj počas štúdia na košickej „Šupke“ u profesorky Noémi Ráczovej som sa viac, menej orientoval týmto smerom. V odbore propagačného výtvarníctva sme sa však naučili veľa užitočného a ja som vždy rád kreslil, preto mi poradila, aby som sa prihlásil na Katedru grafiky do ateliéru voľnej tvorby a ilustrácie na VŠVU. Dovtedy som si myslel, že pôjdem študovať maľbu, respektíve reštaurátorstvo maľby do Banskej Bystrice, ona mi však povedala, že ak nechcem celý život iba dotvárať prácu iných, nech si zvolím iný odbor.
femme: Kreslíte, ilustrujete, ale „propagačné výtvarníctvo“ tiež zapustilo korene...
Marek Cina: Vždy sa mi páčili krásne urobené, ručne viazané knihy, teraz som si vyrobil skicár so zlatým orezom v koženej väzbe zo starej bundy, tiež sa už nejaký čas venujem tvorbe tzv. pop up knižiek. Ich výroba je nákladná, preto sa u nás nevyrábajú a na trhu sa takmer nevyskytujú. Písmomaliarska zručnosť by sa mi tiež niekedy zišla a v poslednej dobe skladám cyklus drobných objektov. Ide vlastne o recykláciu, alebo „transformáciu“ a v tom má určite prsty moje stredoškolské vzdelanie. A z tejto relaxačnej záležitosti pomaly vzniká výstavná kolekcia.
femme: Pop up knihy na pultoch často nevidieť, starší si ich pamätajú skôr ako knižky pre najmenších, ale zdá sa, že by o ne mohol byť záujem. Vy sám ste autorom dvoch vydarených kúskov...
Marek Cina: Prvý vydarený kus je „Horror“ a druhou moja absolventská práca „Fámy“ od Petra Janečka. V obidvoch prípadoch došlo k manželstvu medzi ilustráciou a kresleným humorom a najmä v prvej menovanej, ktorá neobsahuje text, je dej podaný výlučne pop up spôsobom, teda prostredníctvom nalepených papierových kúskov, ktoré pri otáčaní stránok vystupujú z pôdorysu do výšky. Rozmýšľam, ako by som mohol túto knižku namnožiť a posunúť ju tak do predaja a vychádza mi, že skladačka typu „urob si sám“ by mohla byť z hľadiska výroby a predaja asi najvhodnejšia. Aj by si ľudia urobili knižku, niečo sa naučili a zároveň si oddýchli od inej práce.
https://www.femme.sk/index.php/dizajn/item/7955-mal-som-stastie-na-zeny?print=1&start=20&tmpl=component#sigProId6d609588ee
femme: Čo to vlastne pop up kniha je a aká je jej história?
Marek Cina: Pop up knižka je vlastne priestorové leporelo či mechanická knižka. Z najbežnejších prvkov sa v nej využívajú napríklad otáčací kruh s výrezovým okienkom (wheel), prekladačky (flaps), rôzne za sebou zoradené plány tak, ako ich poznáme zo scény bábkového divadla (tunel book), výjavy, ktoré sa otvárajú v plánoch po otvorení a zafixovaní listov v pravom uhle (multiple layers) alebo tenké špirály prilepené k protiľahlým stranám, posunom sa vysúvajúce do priestoru (spider web). K najstarším typom patria aj tzv. paper doll books s obliekacími postavičkami dievčat aj chlapcov a pravdepodobne z tohto zdroja pochádza aj „obliekacia vystrihovačka“, ktorú z detstva pozná hádam každý.
História týchto kníh siaha až 700 rokov dozadu, keď benediktínsky mních Mathew Paris vytvoril v roku 1250 mapu púte z Anglie do Svätej zeme a Jeruzalema ako bohato ilustrovaný text so záložkami v rohoch. Do 18. storočia sa však mechanizmy, ako ich poznáme dnes, vlastne nevyskytovali, väčšinou sa jednalo o „prekladačky“ a doplňujúce prvky. Priaznivá doba pre tento druh kníh nastala s príchodom priemyselnej revolúcie, keď sa zmenil spôsob organizovania práce strednej triedy, ktorá mala viac času venovať sa deťom a takéto knižky sa za začali tvoriť najmä ako náučná a zábavná literatúra pre deti. Odvtedy sa striedajú obdobia záujmu a zvýšenej výroby pop up kníh s obdobiami menej priaznivými, ale cieľovou skupinou už nie sú len deti, ale vlastne všetci, ktorí vedia oceniť knihy, pri ktorých tvorbe prichádza k slovu nielen výtvarník a remeselník, ale aj „papierový inžinier“ ako technický člen výrobného týmu.
femme: Narodiť sa so zmyslom pre humor je ako poznať jeden jazyk navyše. Celá vaša tvorba je ním poznačená. Okrem toho ste objavili prvok roztomilosti a nevinnosti...
Marek Cina: Keď som sa raz hlboko zamyslel, zistil som, že množstvo výtvarníkov sa snaží riešiť samé vážne témy. V zásade proti tomu nič nemám, každý má svoju cestu, ale prečo neponúknuť aj niečo, čo nerieši filozofické záležitosti? Tak som si povedal, že nezaškodí trochu jednoduchosti a čo už je nevinnejšie, ako keď si malí chlapci čmárajú do zošitov kresby autíčok. Tak vzniká súbor „Prokrastinačná strojovňa“, v ktorom portrétujem staré typy „náklaďákov“, Ávií, bagrov.... Ale v tomto smere je vďačná aj taká zákazka ako boli ilustrácie pre knihu aforizmov „Bodaj bi“ Tomáša Uleja alebo kniha „Darca“ od Lois Lowry.
