Vytlačiť túto stránku

Kultový román 60-tych rokov Nylonový mesiac...

Napísal Ikar, Lucia Čarná 08. september 2019

... vychádza v edícii Zlatým písmom.  Príbeh Vandy a Andreja bol sfilmovaný a kniha patrí dodnes k najvýraznejším dielam zlatého veku slovenskej literatúry. Jaroslava Blažková vniesla do slovenskej prózy 60-tych rokov nový dych, svieže, mladistvé videnie sveta. 

S novým cítením prichádza i nové vyjadrovanie, civilný, hovorový jazyk zbavený purizmu a literárnych klišé. Odvažuje sa hovoriť o svojom súkromí, i o veciach, ktoré boli dovtedy tabu. Prezrádza svoje tajomstvá, pocity dovtedy v literatúre utajované, a robí to kultivovane, na svoju dobu odvážne. Román Nylonový mesiac bol vo svojej dobe pozitívne prijatý kritikou aj čitateľmi. Mladí ľudia ocenili jeho aktuálnosť aj autentický spôsob rozprávania o vzťahoch bez nánosov angažovanosti a dobových klišé. 

O čom je kniha Nylonový mesiac: 
Príbeh o osudovej láske, ktorá nemusí byť vždy opätovaná tak intenzívne, ako by sme túžili. Trochu nezrelý  architekt Andrej je v pohodlnom vzťahu s obetavou Drahou, no chýba mu vášeň. Stretne zmyslenú Vandu, ktorej správanie sa vymyká akýmkoľvek pravidlám. Tam, kde vkročí spôsobí rozruch a všetci muži po nej doslova prahnú. Medzi osudovou ženou Vandou a Andrejom preskočí iskra. Ani jeden si nie je istý, či sú ich vzájomné city pravdivé, ale ich náklonnosť, vyústi do Andrejovho rozchodu s Drahou. Po čase však Vandina voľná myseľ a životná dravosť začína Andreja desiť a obaja si pomaly uvedomujú, že ich láska možno nedokáže prekonať všetko. Vandina nezávislosť a mierna zahľadenosť do seba nakoniec víťazia. Len nylonový mesiac, ktorý svieti na oblohe, je svedkom ich pochybností.

Viac o knihe na: https://www.bux.sk/knihy/431073-nylonovy-mesiac.html

Ukážka z knihy Nylonový mesiac: 

Už vedela, odkiaľ vyrástol jej nepokoj. Andrej bol príjemný, chvíle osamote boli intímne a búrlivé, ich vzťah sa vyvíjal logicky. Všetko, ako čakala. Všetko zodpovedalo jej predstavám. A ona potrebovala neočakávanosť. Ako soľ. Túžila po šialených scénach, v ktorých by bolo treba hneď konať, a bez šablóny. Zaujímali ju výnimočnosti, ľudia s neobyčajnými vlastnosťami a ľudské súkromie s tajomstvami.
Raz jej povedal: „Stavil by som sa, že si v detstve pozerala cez kľúčové dierky!“ Neuvedomil si, že tento sklon nezmizol, iba prerástol v čosi ako stály smäd.
Mrzuto pozorovala, ako sa jeho láska zosolídňuje, ako sa o ňu trasie a vyhýba sa pochabostiam.
Dohováral jej: „Nesmieš byť taká nepoddajná. Buď i trochu slabá a sladká, aby som ťa mohol chrániť. Muži radi zápasia, ale neznášajú prehru.“
,Je mi fuk, čo majú radi muži. Zaujíma ma, čo mám rada ja!“