Žena a ...Femme - ženská stránka internetuhttps://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a2024-03-29T12:46:39+00:00Joomla! - Open Source Content ManagementDámy, zvažujete kúpu nového PC? Vyskúšajte nového poskytovateľa na našom trhu2024-03-11T00:00:00+00:002024-03-11T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/21304-damy-zvazujete-kupu-noveho-pc-vyskusajte-noveho-poskytovatela-na-nasom-trhuMartina Baumann<div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/be4dc40b1051f1eba662e07861b8aec1_S.jpg" alt="Dámy, zvažujete kúpu nového PC? Vyskúšajte nového poskytovateľa na našom trhu" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Počítače z druhej ruky, ktoré prešli dôkladnou renováciou, začínajú byť v kurze. Navyše s menšou ekologickou stopou a za výhodnú cenu vážne konkurujú novým počítačom. Na slovenský trh vstupuje nový fintech poskytovateľ, vďaka ktorému môžete mať repasovaný PC v rovnakej kvalite ako nový.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/woman_busine_21.jpg" alt="woman_busine_21" /></p> <p>Spoločnosť Furbify, ktorá sa zaoberá renováciou notebookov z druhej ruky, spúšťa začiatkom apríla službu BNPL (Buy Now, Pay Later) s odloženou platbou, vďaka ktorej môžu zákazníci získať vybraný počítač okamžite. Vďaka službe ponúkanej spoločnosťou Furbify a jej fintech partnerom, spoločnosťou Instacash, dostupnej ako prvej na trhu s použitými notebookmi, je cieľom umožniť, aby si notebook mohlo za zlomok ceny kúpiť čím väčší počet spotrebiteľov. Neskrývaným cieľom spoločnosti Furbify pri spustení tejto služby je stať sa vážnym konkurentom predaja nových notebookov – zariadenia z druhej ruky ponúka v rovnakej kvalite ako nové výrobky, ale za nižšiu cenu. Okrem toho majú použité nástroje aj menšiu ekologickú stopu.</p> <p>Slovenská spoločnosť Furbify, popredný poskytovateľ na trhu použitých IT nástrojov v regióne strednej a východnej Európy, nadviazala spoluprácu s fintech spoločnosťou pre digitálne platobné riešenia InstaCash s cieľom sprístupniť svoje produkty na okamžitý nákup a na splátky. Po Maďarsku bude nová služba začiatkom apríla spustená aj na Slovensku. Podľa zakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti Furbify <b>Ákosa Keszeliho</b> je „<i>táto spolupráca ďalším vedomým krokom v našej stratégii rozvoja, aby sme zákazníkom ešte viac pomohli získať prístup k notebookom a iným IT zariadeniam, ktoré sú pre nás dôležité. Dúfame, že riešenie BNPL prispeje k ešte väčšiemu rozšíreniu renovovaných počítačových zariadení, čím sa môže dosiahnuť digitálna transformácia udržateľným spôsobom</i>."</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/repas_comp.jpg" alt="repas_comp" /></p> <p align="center"><b><i>S riešením InstaCash si môžete od spoločnosti Furbify vziať notebook v hodnote 500 eur už za 250 eur</i></b></p> <p>Služba, ktorá je k dispozícii maloobchodným zákazníkom, umožňuje kúpiť notebook v hodnote 500 eur len za 250 eur pomocou niekoľkých kliknutí na webe Furbify. Zvyšok kúpnej ceny je možné zaplatiť v piatich splátkach s 0 % úrokom, čo na základe uvedeného príkladu predstavuje 50 eur mesačne.</p> <p><b>Riešenie s odloženou platbou</b> (<i>BNPL</i>: <i>buy now, pay later</i>) predstavuje predovšetkým <b>pohodlie pre nakupujúcich</b>. Nemusíte mať celú sumu na kúpu požadovaného aktíva, ale môžete si ho kúpiť za zlomok ceny – bez akýchkoľvek úrokov alebo neskorších dodatočných poplatkov. Toto platobné riešenie, ktoré sa čoraz viac presadzuje aj v iných krajinách a v regiónoch, je obľúbené, pretože mnohým ľuďom umožňuje prístup napríklad k pracovným pomôckam tým, že pri kúpe zaplatia len polovicu ceny výrobku. <i>"Nie je potrebné sťahovať mobilnú aplikáciu, nie je potrebné otvárať si samostatný účet, nie je potrebné žiadať o kreditnú kartu, nepresmerujeme zákazníka z webovej stránky daného internetového obchodu na inú stránku a nie je potrebné poskytovať obrovské množstvo údajov</i>," vyzdvihuje výhody BNPL <b>Géza Bruzsa</b>, šéf spoločnosti Instacash.</p> <p><b>Ako sme na tom na Slovensku?</b></p> <p>Odhaduje sa, že <b>slovenský trh BNPL má relatívne nízku penetráciu na úrovni 1-2 %.</b> Súvisí to aj so zaostávajúcim e-obchodom na Slovensku v porovnaní so zvyškom regiónu. Jedným z hlavných dôvodov je používanie hotovosti a vysoké využívanie spôsobu doručenia na dobierku (<b>27 % všetkých výdavkov v elektronickom obchode</b> sa uskutočňuje týmto spôsobom). To je jeden z dôvodov, prečo hráči v oblasti elektronického obchodu a odborníci na trh BNPL považujú Slovensko za krajinu s významným trhovým potenciálom. Podľa spoločnosti Instacash je zavedenie BNPL pre internetové obchody a e-shopy na Slovensku prínosom, pretože ho možno implementovať s nízkymi nákladmi a zároveň obsahuje množstvo funkcií, ktoré priamo podporujú predaj a zvyšujú tržby.</p> <p>Šéf Furbify k <b>službe, ktorá je na slovenskom IT trhu uvedená ako prvá,</b> povedal: <i>"Je to atraktívna služba pre zákazníkov a nie sú v nej žiadne triky</i>.<i> V prípade každej splátkovej transakcii sa neplatia žiadne poplatky ani úroky. Proces podania žiadosti je 100 % digitálny, nevyžadujú sa žiadne dokumenty a trvá 7 minút.</i>"</p> <p>Spoločnosti Instacash a Furbify plánujú v budúcnosti zaviesť službu BNPL v niekoľkých krajinách regiónu, po Slovensku bude nasledovať Česká republika.</p> <p><b>Zdroj: Tlačová správa</b></p> <p><b>Informovala Martina Baumann</b></p></div><div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/be4dc40b1051f1eba662e07861b8aec1_S.jpg" alt="Dámy, zvažujete kúpu nového PC? Vyskúšajte nového poskytovateľa na našom trhu" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Počítače z druhej ruky, ktoré prešli dôkladnou renováciou, začínajú byť v kurze. Navyše s menšou ekologickou stopou a za výhodnú cenu vážne konkurujú novým počítačom. Na slovenský trh vstupuje nový fintech poskytovateľ, vďaka ktorému môžete mať repasovaný PC v rovnakej kvalite ako nový.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/woman_busine_21.jpg" alt="woman_busine_21" /></p> <p>Spoločnosť Furbify, ktorá sa zaoberá renováciou notebookov z druhej ruky, spúšťa začiatkom apríla službu BNPL (Buy Now, Pay Later) s odloženou platbou, vďaka ktorej môžu zákazníci získať vybraný počítač okamžite. Vďaka službe ponúkanej spoločnosťou Furbify a jej fintech partnerom, spoločnosťou Instacash, dostupnej ako prvej na trhu s použitými notebookmi, je cieľom umožniť, aby si notebook mohlo za zlomok ceny kúpiť čím väčší počet spotrebiteľov. Neskrývaným cieľom spoločnosti Furbify pri spustení tejto služby je stať sa vážnym konkurentom predaja nových notebookov – zariadenia z druhej ruky ponúka v rovnakej kvalite ako nové výrobky, ale za nižšiu cenu. Okrem toho majú použité nástroje aj menšiu ekologickú stopu.</p> <p>Slovenská spoločnosť Furbify, popredný poskytovateľ na trhu použitých IT nástrojov v regióne strednej a východnej Európy, nadviazala spoluprácu s fintech spoločnosťou pre digitálne platobné riešenia InstaCash s cieľom sprístupniť svoje produkty na okamžitý nákup a na splátky. Po Maďarsku bude nová služba začiatkom apríla spustená aj na Slovensku. Podľa zakladateľa a generálneho riaditeľa spoločnosti Furbify <b>Ákosa Keszeliho</b> je „<i>táto spolupráca ďalším vedomým krokom v našej stratégii rozvoja, aby sme zákazníkom ešte viac pomohli získať prístup k notebookom a iným IT zariadeniam, ktoré sú pre nás dôležité. Dúfame, že riešenie BNPL prispeje k ešte väčšiemu rozšíreniu renovovaných počítačových zariadení, čím sa môže dosiahnuť digitálna transformácia udržateľným spôsobom</i>."</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/repas_comp.jpg" alt="repas_comp" /></p> <p align="center"><b><i>S riešením InstaCash si môžete od spoločnosti Furbify vziať notebook v hodnote 500 eur už za 250 eur</i></b></p> <p>Služba, ktorá je k dispozícii maloobchodným zákazníkom, umožňuje kúpiť notebook v hodnote 500 eur len za 250 eur pomocou niekoľkých kliknutí na webe Furbify. Zvyšok kúpnej ceny je možné zaplatiť v piatich splátkach s 0 % úrokom, čo na základe uvedeného príkladu predstavuje 50 eur mesačne.</p> <p><b>Riešenie s odloženou platbou</b> (<i>BNPL</i>: <i>buy now, pay later</i>) predstavuje predovšetkým <b>pohodlie pre nakupujúcich</b>. Nemusíte mať celú sumu na kúpu požadovaného aktíva, ale môžete si ho kúpiť za zlomok ceny – bez akýchkoľvek úrokov alebo neskorších dodatočných poplatkov. Toto platobné riešenie, ktoré sa čoraz viac presadzuje aj v iných krajinách a v regiónoch, je obľúbené, pretože mnohým ľuďom umožňuje prístup napríklad k pracovným pomôckam tým, že pri kúpe zaplatia len polovicu ceny výrobku. <i>"Nie je potrebné sťahovať mobilnú aplikáciu, nie je potrebné otvárať si samostatný účet, nie je potrebné žiadať o kreditnú kartu, nepresmerujeme zákazníka z webovej stránky daného internetového obchodu na inú stránku a nie je potrebné poskytovať obrovské množstvo údajov</i>," vyzdvihuje výhody BNPL <b>Géza Bruzsa</b>, šéf spoločnosti Instacash.</p> <p><b>Ako sme na tom na Slovensku?</b></p> <p>Odhaduje sa, že <b>slovenský trh BNPL má relatívne nízku penetráciu na úrovni 1-2 %.</b> Súvisí to aj so zaostávajúcim e-obchodom na Slovensku v porovnaní so zvyškom regiónu. Jedným z hlavných dôvodov je používanie hotovosti a vysoké využívanie spôsobu doručenia na dobierku (<b>27 % všetkých výdavkov v elektronickom obchode</b> sa uskutočňuje týmto spôsobom). To je jeden z dôvodov, prečo hráči v oblasti elektronického obchodu a odborníci na trh BNPL považujú Slovensko za krajinu s významným trhovým potenciálom. Podľa spoločnosti Instacash je zavedenie BNPL pre internetové obchody a e-shopy na Slovensku prínosom, pretože ho možno implementovať s nízkymi nákladmi a zároveň obsahuje množstvo funkcií, ktoré priamo podporujú predaj a zvyšujú tržby.</p> <p>Šéf Furbify k <b>službe, ktorá je na slovenskom IT trhu uvedená ako prvá,</b> povedal: <i>"Je to atraktívna služba pre zákazníkov a nie sú v nej žiadne triky</i>.<i> V prípade každej splátkovej transakcii sa neplatia žiadne poplatky ani úroky. Proces podania žiadosti je 100 % digitálny, nevyžadujú sa žiadne dokumenty a trvá 7 minút.</i>"</p> <p>Spoločnosti Instacash a Furbify plánujú v budúcnosti zaviesť službu BNPL v niekoľkých krajinách regiónu, po Slovensku bude nasledovať Česká republika.</p> <p><b>Zdroj: Tlačová správa</b></p> <p><b>Informovala Martina Baumann</b></p></div>Kto? Veď MY ŽENY...2024-03-08T00:00:00+00:002024-03-08T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/21297-kto-ved-my-zenyKristína Chudá<div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/56585ce2a5ae9fd76d31a8fcabd3cd72_S.jpg" alt="Kto? Veď MY ŽENY..." /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Mnohí stále považujú MDŽ za socialistický prežitok. Spájajú si ho s karafiátmi, politickou agendou a lacnými úsmevmi politikov. Tento sviatok bol dlhé roky zneužívaný pre potreby režimu a ideológie. História Medzinárodného dňa žien je ale úplne iná...</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/freepik_0803_23.jpg" alt="freepik_0803_23" style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" /></p> <p style="text-align: center;"><em>Zdroj foto: Freepik</em></p> <p>Preto sa v našich končinách MDŽ spájal s dňom, keď ženy zväčša oslavovali doma pri deťoch, politici ich za to velebili na tribúnach a muži to všetko zapíjali s priateľmi v krčme. Skutočnosť a história Medzinárodného dňa žien je ale úplne iná a s komunizmom nemá vôbec nič spoločné.</p> <p><b>KEDY BOL STANOVENÝ PRESNÝ DÁTUM TOHTO SVIATKU?</b></p> <p>23. februára 1917 sa v Petrohrade konala veľká demonštrácia žien proti svetovej vojne. Tá potom viedla k abdikácii cára a oficiálnemu uznaniu volebného práva ženám. Toto dátum juliánskeho kalendára pripadá na 8. marec v kalendári gregoriánskom, preto bol sviatok oficiálne vyhlásený na tento deň.</p> <p><b>PÁR FAKTOV O MDŽ</b></p> <p>- Začalo to v New Yorku v roku 1908</p> <p>- 40 000 žien začalo boj za rovnoprávnosť</p> <p>- Bojovali za právo žien voliť (trvalo to 107 rokov, ako posledná krajina dala právo voliť ženám Saudská Arábia v roku 2015)</p> <p>- Bojovali za 8 hodinový pracovný čas</p> <p>- Bojovali za lepšie pracovné podmienky</p> <p>- Bojovali za ženy a dcéry a začali boj, ktorý trval dlho</p> <p><b>A ako osláviť Medzinárodný deň žien?</b></p> <p><b>Doprajte si deň voľna</b></p> <p>Predstavte si, že napríklad v takej Číne dostanú 8. marca všetky ženy voľno. Muži musia pracovať ďalej a uctiť si svoje drahé polovičky! Tohto roku vyšiel Deň žien na stredu, takže voľný deň sa žiaľ nekoná. Ale nezúfajte! Rodine oznámte, že žiadne upratovanie, varenie, pranie a žehlenie sa z vašej strany na Deň žien nekoná. Nechajte ich, nech vám ukážu, aká ste pre nich dôležitá a nech sa o vás tentoraz pre zmenu postarajú oni. Vy robte to, čo vás baví. Choďte na dobrý film, dajte si ľahkú prechádzku, vyjdite si na pohárik vína alebo kávy s kamarátkou, prípadne skočte na obľúbené jedlo, alebo si doprajte dobrý kúpeľ so zaujímavým časopisom.</p> <p><b>Uctite si dôležité ženy vo vašom živote</b></p> <p>Spomeňte si na dôležité ženy vo vašom živote. Kto vás najviac ovplyvnil či ukázal správnu cestu? Tento deň sa nesie v znamení silných žien, bez ktorých by sme tu dnes neboli. Ak máte to šťastie a takúto ženu ešte stále vo svojom živote máte, vyjadrite jej vďaku.</p> <p>Či už to bude večerným posedením s kamarátkami, alebo príjemným večerom so svojimi blízkymi, oslávme to. Práva, ktoré dnes ženy majú, považujeme za samozrejmé. Ale boj ešte nie je na konci. Stále tieto práva neplatia všade a my by sme mali byť rady, že ich už máme. Tak si aspoň pripomeňme, čo vlastne môžeme a začnime byť na tieto práva hrdé. Či už je to právo učiť sa, voliť, chodiť von, povedať svoj názor, právo rozhodnúť sa a právo pracovať, či nepracovať. Sú to naše práva a buďme na ne pyšné. Trvalo dlho ich vybojovať.</p> <hr /> <p><a href="https://www.goodgoodgood.co/articles/how-to-celebrate-international-womens-day">https://www.goodgoodgood.co/articles/how-to-celebrate-international-womens-day</a></p></div><div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/56585ce2a5ae9fd76d31a8fcabd3cd72_S.jpg" alt="Kto? Veď MY ŽENY..." /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Mnohí stále považujú MDŽ za socialistický prežitok. Spájajú si ho s karafiátmi, politickou agendou a lacnými úsmevmi politikov. Tento sviatok bol dlhé roky zneužívaný pre potreby režimu a ideológie. História Medzinárodného dňa žien je ale úplne iná...</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/freepik_0803_23.jpg" alt="freepik_0803_23" style="display: block; margin-left: auto; margin-right: auto;" /></p> <p style="text-align: center;"><em>Zdroj foto: Freepik</em></p> <p>Preto sa v našich končinách MDŽ spájal s dňom, keď ženy zväčša oslavovali doma pri deťoch, politici ich za to velebili na tribúnach a muži to všetko zapíjali s priateľmi v krčme. Skutočnosť a história Medzinárodného dňa žien je ale úplne iná a s komunizmom nemá vôbec nič spoločné.</p> <p><b>KEDY BOL STANOVENÝ PRESNÝ DÁTUM TOHTO SVIATKU?</b></p> <p>23. februára 1917 sa v Petrohrade konala veľká demonštrácia žien proti svetovej vojne. Tá potom viedla k abdikácii cára a oficiálnemu uznaniu volebného práva ženám. Toto dátum juliánskeho kalendára pripadá na 8. marec v kalendári gregoriánskom, preto bol sviatok oficiálne vyhlásený na tento deň.</p> <p><b>PÁR FAKTOV O MDŽ</b></p> <p>- Začalo to v New Yorku v roku 1908</p> <p>- 40 000 žien začalo boj za rovnoprávnosť</p> <p>- Bojovali za právo žien voliť (trvalo to 107 rokov, ako posledná krajina dala právo voliť ženám Saudská Arábia v roku 2015)</p> <p>- Bojovali za 8 hodinový pracovný čas</p> <p>- Bojovali za lepšie pracovné podmienky</p> <p>- Bojovali za ženy a dcéry a začali boj, ktorý trval dlho</p> <p><b>A ako osláviť Medzinárodný deň žien?</b></p> <p><b>Doprajte si deň voľna</b></p> <p>Predstavte si, že napríklad v takej Číne dostanú 8. marca všetky ženy voľno. Muži musia pracovať ďalej a uctiť si svoje drahé polovičky! Tohto roku vyšiel Deň žien na stredu, takže voľný deň sa žiaľ nekoná. Ale nezúfajte! Rodine oznámte, že žiadne upratovanie, varenie, pranie a žehlenie sa z vašej strany na Deň žien nekoná. Nechajte ich, nech vám ukážu, aká ste pre nich dôležitá a nech sa o vás tentoraz pre zmenu postarajú oni. Vy robte to, čo vás baví. Choďte na dobrý film, dajte si ľahkú prechádzku, vyjdite si na pohárik vína alebo kávy s kamarátkou, prípadne skočte na obľúbené jedlo, alebo si doprajte dobrý kúpeľ so zaujímavým časopisom.</p> <p><b>Uctite si dôležité ženy vo vašom živote</b></p> <p>Spomeňte si na dôležité ženy vo vašom živote. Kto vás najviac ovplyvnil či ukázal správnu cestu? Tento deň sa nesie v znamení silných žien, bez ktorých by sme tu dnes neboli. Ak máte to šťastie a takúto ženu ešte stále vo svojom živote máte, vyjadrite jej vďaku.</p> <p>Či už to bude večerným posedením s kamarátkami, alebo príjemným večerom so svojimi blízkymi, oslávme to. Práva, ktoré dnes ženy majú, považujeme za samozrejmé. Ale boj ešte nie je na konci. Stále tieto práva neplatia všade a my by sme mali byť rady, že ich už máme. Tak si aspoň pripomeňme, čo vlastne môžeme a začnime byť na tieto práva hrdé. Či už je to právo učiť sa, voliť, chodiť von, povedať svoj názor, právo rozhodnúť sa a právo pracovať, či nepracovať. Sú to naše práva a buďme na ne pyšné. Trvalo dlho ich vybojovať.</p> <hr /> <p><a href="https://www.goodgoodgood.co/articles/how-to-celebrate-international-womens-day">https://www.goodgoodgood.co/articles/how-to-celebrate-international-womens-day</a></p></div>Prehľad letného oblečenia pre kozmetičky2024-02-19T00:00:00+00:002024-02-19T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/21211-prehlad-letneho-oblecenia-pre-kozmetickyKČ<div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/d23f9808b7c2cf22c11d189e0e9bc080_S.jpg" alt="Prehľad letného oblečenia pre kozmetičky" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p class="Telo">Vzhľad je životne dôležitý pre takmer každú ženu. Existuje však veľa pochybností o pracovnom oblečenie pre kozmetičky, pretože by mali vyzerať profesionálne a zároveň žensky.<i> </i>Vzhľad je životne dôležitý pre takmer každú ženu. </p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/adobestock_kozmeticka_24.jpg" alt="adobestock_kozmeticka_24" /></p> <p class="Telo">Vzhľad je životne dôležitý pre takmer každú ženu. Existuje však veľa pochybností o <b>pracovnom oblečenie pre kozmetičky</b>, pretože by mali vyzerať profesionálne a zároveň žensky. Perfektným riešením pre ženy, ktoré vykonávajú kozmetické procedúry, je farebné lekárske oblečenie, pretože kombinuje estetické a praktické hodnoty. Náš e-shop ponúka množstvo noviniek na leto a mnoho ďalších, ktoré možno úspešne vybrať do práce. Pozývame vás na čítanie a prezeranie si našich návrhov!</p> <p class="Nadpis2"><strong>Ako by mali vyzerať pracovné odevy pre kozmetičky?</strong></p> <p class="Telo">Práca v profesii kozmetológov prebieha za rôznych podmienok. Používanie kozmetiky a liekov vytvára riziko farbenie odevov, a preto je tak dôležité, aby oblečenie kozmetičiek alebo zamestnancov wellness kliník bolo praktické, tj. ľahko udržateľné. Rovnako dôležité je, aby <a href="https://www.uniformshop.sk/kozmeticky-salon">oblečenie pre kozmetičky</a> zdôrazňovalo postavu, ale tiež aby bolo doplnené ďalšími zipsy alebo vreckami, ktoré uľahčia každodenné plnenie povinností. Tiež stojí za to venovať pozornosť materiálu, aby absorboval vlhkosť a poskytoval antibakteriálne vlastnosti.</p> <p class="Telo"><strong>Najdôležitejšie vlastnosti pracovného oblečenia pre kozmetičky a zamestnancov salónov SPA:</strong></p> <p class="Telo">• dobrý strih,</p> <p class="Telo">• vyznačenie so zaujímavým dizajnom,</p> <p class="Telo">• priedušné látky,</p> <p class="Telo">• ľahko udržateľné v čistote,</p> <p class="Telo">• ľahké žehlenie.</p> <p class="Telo">Aké odevy by ste si teda mali vybrať do práce, aby ste spojili pohodlie s módnym vzhľadom? Pozývame vás na krátku ukážku lekárskych uniform pre kozmetičky!</p> <p class="Nadpis2"><strong>1. Lekárske šaty do práce</strong></p> <p class="Telo"><b>Šaty pre kozmetičky</b> dostupné v našej ponuke sú živým dôkazom, že pracovné odevy nemusí byť nevýrazné. Šaty sú považované za jeden z najženskejšie odevov a tie, ktoré sú k dispozícii v našej ponuke, majú moderný, krásny strih a zaujímavé farby. Každý model je vyrobený z vysoko kvalitných tkanín, ktoré skvele vyzerajú a navyše poskytujú plný komfort pri nosení.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/1_19224.jpg" alt="1_19224" /></p> <p class="Telo" align="center">Pozri na: <a href="https://www.uniformshop.sk/saty-1">Zdravotnícke šaty</a></p> <p class="Nadpis2"><strong>2. Tuniky ako súčasť súpravy</strong></p> <p class="Telo">Súprava skladajúca sa z tuniky a sukne alebo nohavíc je spôsob, ako vytvárať outfit, ktorý kombinuje rôzne strihy a farby. Táto tunika pre kozmetičky dobre zdôrazňuje pas. Zapínanie na patentky je veľmi pohodlné a zároveň je nepochybnou ozdobou oblečenie. Jedinou otázkou je, aké farby zvoliť? Biela je stále nesmrteľná, ale zaujímavé môže byť farebné spojenie tuniky s farbami spoločnosti, v ktorej pracujete (logo, webové stránky, reklamné materiály). V našom internetovom obchode môžete kúpiť kozmetické haleny v rôznych farbách, s vreckami alebo bez nich, s okrúhlym výstrihom alebo so stojatým golierom.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/2_19224.jpg" alt="2_19224" /></p> <p class="Nadpis2"><strong>3. Pohodlné lekárske zástery na leto</strong></p> <p class="Telo">V lekárskych a dermatologických profesiách sú stále v móde zástery. Okrem tých nesmrteľných bielych si môžete kúpiť farebné, na viazanie alebo na zapínanie. Ďalším rozlišovacím znakom takýchto <b>záster pre kozmetičky</b> môže byť tlačené logo salóne alebo dokonca jeho názov. Vďaka tomuto jednoduchému marketingovému postupu môžete na svojich zákazníkov urobiť dobrý prvý dojem a vyniknúť pred konkurenciou. Zástery sú považované za formálne oblečenie, ktoré bude klásť dôraz na profesionálny vzhľad a pomôže vybudovať dobrý vzťah s klientom.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/3_19224.jpg" alt="3_19224" /></p> <p class="Nadpis2"><strong>4. Lekárske sukne</strong></p> <p class="Telo">Lekárske sukne, ktoré možno kombinovať s obyčajnými alebo vzorovanými lekárskymi blúzami alebo krátkymi tunikami na gombíky, budú dobre fungovať v práci kozmetičky alebo tiež lekára. Ponúkame ako priliehavejšiemu sukne (s gumičkou a viazaním v páse), tak aj trochu voľnejšie (na zips s gombíkom).</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/4_19224.jpg" alt="4_19224" /></p> <p class="Nadpis2"><strong>5. Doplnky</strong></p> <p class="Telo">Čert väzí v detaile, takže doplnky sú rovnako dôležité ako základná oblečenie. V našom internetovom obchode si môžete kúpiť zdravotné tašky, batohy a organizéry, ktoré sú ideálne do práce. Vo vhodnej taške alebo batohu môžete nosiť základné jednorazové materiály, kozmetiku nebo <b>oblečenie do salonu</b> a organizér možno použiť ako vhodné miesto pre uloženie drobných, praktických zdravotníckych potrieb. Sieťka a priehradky dostupné v závislosti od modelu určite výrazne uľahčí organizáciu práce. Vďaka vysoko kvalitným materiálom a zaujímavému dizajnu budú také doplnky dobrým pomocníkom v práci.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/5_19224.jpg" alt="5_19224" /></p> <p class="Telo"><i>Zdroj foto (hlavný): Studio Romantic / adobestock.com</i></p> <p class="Telo"><i>Zdroj foto: vlastné / uniformshop.sk</i></p></div><div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/d23f9808b7c2cf22c11d189e0e9bc080_S.jpg" alt="Prehľad letného oblečenia pre kozmetičky" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p class="Telo">Vzhľad je životne dôležitý pre takmer každú ženu. Existuje však veľa pochybností o pracovnom oblečenie pre kozmetičky, pretože by mali vyzerať profesionálne a zároveň žensky.<i> </i>Vzhľad je životne dôležitý pre takmer každú ženu. </p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/adobestock_kozmeticka_24.jpg" alt="adobestock_kozmeticka_24" /></p> <p class="Telo">Vzhľad je životne dôležitý pre takmer každú ženu. Existuje však veľa pochybností o <b>pracovnom oblečenie pre kozmetičky</b>, pretože by mali vyzerať profesionálne a zároveň žensky. Perfektným riešením pre ženy, ktoré vykonávajú kozmetické procedúry, je farebné lekárske oblečenie, pretože kombinuje estetické a praktické hodnoty. Náš e-shop ponúka množstvo noviniek na leto a mnoho ďalších, ktoré možno úspešne vybrať do práce. Pozývame vás na čítanie a prezeranie si našich návrhov!</p> <p class="Nadpis2"><strong>Ako by mali vyzerať pracovné odevy pre kozmetičky?</strong></p> <p class="Telo">Práca v profesii kozmetológov prebieha za rôznych podmienok. Používanie kozmetiky a liekov vytvára riziko farbenie odevov, a preto je tak dôležité, aby oblečenie kozmetičiek alebo zamestnancov wellness kliník bolo praktické, tj. ľahko udržateľné. Rovnako dôležité je, aby <a href="https://www.uniformshop.sk/kozmeticky-salon">oblečenie pre kozmetičky</a> zdôrazňovalo postavu, ale tiež aby bolo doplnené ďalšími zipsy alebo vreckami, ktoré uľahčia každodenné plnenie povinností. Tiež stojí za to venovať pozornosť materiálu, aby absorboval vlhkosť a poskytoval antibakteriálne vlastnosti.</p> <p class="Telo"><strong>Najdôležitejšie vlastnosti pracovného oblečenia pre kozmetičky a zamestnancov salónov SPA:</strong></p> <p class="Telo">• dobrý strih,</p> <p class="Telo">• vyznačenie so zaujímavým dizajnom,</p> <p class="Telo">• priedušné látky,</p> <p class="Telo">• ľahko udržateľné v čistote,</p> <p class="Telo">• ľahké žehlenie.</p> <p class="Telo">Aké odevy by ste si teda mali vybrať do práce, aby ste spojili pohodlie s módnym vzhľadom? Pozývame vás na krátku ukážku lekárskych uniform pre kozmetičky!</p> <p class="Nadpis2"><strong>1. Lekárske šaty do práce</strong></p> <p class="Telo"><b>Šaty pre kozmetičky</b> dostupné v našej ponuke sú živým dôkazom, že pracovné odevy nemusí byť nevýrazné. Šaty sú považované za jeden z najženskejšie odevov a tie, ktoré sú k dispozícii v našej ponuke, majú moderný, krásny strih a zaujímavé farby. Každý model je vyrobený z vysoko kvalitných tkanín, ktoré skvele vyzerajú a navyše poskytujú plný komfort pri nosení.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/1_19224.jpg" alt="1_19224" /></p> <p class="Telo" align="center">Pozri na: <a href="https://www.uniformshop.sk/saty-1">Zdravotnícke šaty</a></p> <p class="Nadpis2"><strong>2. Tuniky ako súčasť súpravy</strong></p> <p class="Telo">Súprava skladajúca sa z tuniky a sukne alebo nohavíc je spôsob, ako vytvárať outfit, ktorý kombinuje rôzne strihy a farby. Táto tunika pre kozmetičky dobre zdôrazňuje pas. Zapínanie na patentky je veľmi pohodlné a zároveň je nepochybnou ozdobou oblečenie. Jedinou otázkou je, aké farby zvoliť? Biela je stále nesmrteľná, ale zaujímavé môže byť farebné spojenie tuniky s farbami spoločnosti, v ktorej pracujete (logo, webové stránky, reklamné materiály). V našom internetovom obchode môžete kúpiť kozmetické haleny v rôznych farbách, s vreckami alebo bez nich, s okrúhlym výstrihom alebo so stojatým golierom.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/2_19224.jpg" alt="2_19224" /></p> <p class="Nadpis2"><strong>3. Pohodlné lekárske zástery na leto</strong></p> <p class="Telo">V lekárskych a dermatologických profesiách sú stále v móde zástery. Okrem tých nesmrteľných bielych si môžete kúpiť farebné, na viazanie alebo na zapínanie. Ďalším rozlišovacím znakom takýchto <b>záster pre kozmetičky</b> môže byť tlačené logo salóne alebo dokonca jeho názov. Vďaka tomuto jednoduchému marketingovému postupu môžete na svojich zákazníkov urobiť dobrý prvý dojem a vyniknúť pred konkurenciou. Zástery sú považované za formálne oblečenie, ktoré bude klásť dôraz na profesionálny vzhľad a pomôže vybudovať dobrý vzťah s klientom.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/3_19224.jpg" alt="3_19224" /></p> <p class="Nadpis2"><strong>4. Lekárske sukne</strong></p> <p class="Telo">Lekárske sukne, ktoré možno kombinovať s obyčajnými alebo vzorovanými lekárskymi blúzami alebo krátkymi tunikami na gombíky, budú dobre fungovať v práci kozmetičky alebo tiež lekára. Ponúkame ako priliehavejšiemu sukne (s gumičkou a viazaním v páse), tak aj trochu voľnejšie (na zips s gombíkom).</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/4_19224.jpg" alt="4_19224" /></p> <p class="Nadpis2"><strong>5. Doplnky</strong></p> <p class="Telo">Čert väzí v detaile, takže doplnky sú rovnako dôležité ako základná oblečenie. V našom internetovom obchode si môžete kúpiť zdravotné tašky, batohy a organizéry, ktoré sú ideálne do práce. Vo vhodnej taške alebo batohu môžete nosiť základné jednorazové materiály, kozmetiku nebo <b>oblečenie do salonu</b> a organizér možno použiť ako vhodné miesto pre uloženie drobných, praktických zdravotníckych potrieb. Sieťka a priehradky dostupné v závislosti od modelu určite výrazne uľahčí organizáciu práce. Vďaka vysoko kvalitným materiálom a zaujímavému dizajnu budú také doplnky dobrým pomocníkom v práci.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/5_19224.jpg" alt="5_19224" /></p> <p class="Telo"><i>Zdroj foto (hlavný): Studio Romantic / adobestock.com</i></p> <p class="Telo"><i>Zdroj foto: vlastné / uniformshop.sk</i></p></div>7 tipov, ako zatočiť so stresom2024-02-06T00:00:00+00:002024-02-06T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/21163-7-tipov-ako-zatocit-so-stresomKristína Chudá<div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/3339e5f40edb174a84d8da5236defeb9_S.jpg" alt="7 tipov, ako zatočiť so stresom" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Ráno vstanete do práce a už ste v strese z toho, že nestíhate, že vonku prší, že niekto „múdry“ zaparkoval tesne vedľa vás a nemôžete sa dostať do auta? Stres je do značnej miery užitočným spoločníkom na ceste k úspechu, krátkodobo dokonca prínosný, ale všetkého veľa škodí.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/happy_work_1200x800.jpg" alt="happy_work_1200x800" /></p> <p>Stres vo veľkom množstve je moderný zabijak ľudstva. Dá sa proti nemu účinne bojovať? Áno a prinášame vám pár tipov, ako s ním zatočiť. Ako si teda korigovať zdravú hladinu stresu? Ste v kancelárii a potrebujete sa rýchlo zbaviť stresu?</p> <p><b>1. Vydýchajte to</b></p> <p>Nie nadarmo sa hovorí „Hlboký nádych a výdych“. Hlboký nádych s predĺženým výdychom môžete praktizovať okamžite. Pomáha upokojiť myseľ a tiež aj nervový systém. Čím sústredenejšie dýchate, tým menej venujete myšlienky tomu, čo vás ešte pred pár minútami trápilo. Sústredenie na hlboký nádych a dlhý výdych človeka vracia do súladu s prírodou. V strese totiž vždy dýchate zrýchlene, rozmýšľate skratkovito a je väčšia pravdepodobnosť, že urobíte chybu. S hlbokým dýchaním sa vám vracia rozvaha a nadhľad.</p> <p><b>2. Spev</b></p> <p>Milujete hudbu? Je to liek. Neviete spievať? Nevadí! Hoci vás môže stresovať predstava vlastného spevu, spievajte. Nielenže sa sústredíte na niečo iné ako problém, ale hlavne spevom prirodzene predlžujete výdych, čo upokojuje. Spev sám o sebe je zdravý, navodzuje príjemné pocity a náladu. Umožňuje, aby sme sa sami na sebe zasmiali. Ste v kancelárii a chcete spievať? Ak nemáte „spolubývajúceho“, dá sa spievať aj kancelárii. Samozrejme, že nie árie, ale takých Sokolov určite dáte. A ak máte v kancelárii „spolubývajúceho“, nič iné vám neostáva, len sa vyspievať cestou autom z práce alebo osamote vo výťahu.</p> <p><b>3. Vodou proti stresu</b></p> <p>Telo je z troch štvrtín vodou. Keď hladina vody v tele klesne len o dve percentá, znižuje sa tak schopnosť vykonávať jednoduché matematické úlohy a rozhodovanie vám dá tiež zabrať. Nervy sú "suchšie" a stres či napätie na ne ľahšie brnká. Veľakrát sa stačí len sa napiť. Niekomu stačí po ruke pohárik vody a automaticky pije, iný potrebuje mobilnú aplikáciu, ktorá stráži pitný režim a niekto si na PET fľašu kreslí čiary s časovými intervalmi (zvyčajne dvojhodinovými), aby pil a pil a pil.</p> <p><b>4. Fotografie</b></p> <p>Myslíte, že prečo dali do inteligentných telefónov fotoaparáty? Áno, kedykoľvek ste pod tlakom, otvorte galériu fotiek. Už len pohľad na svojich blízkych, spomienka na veselú príhodu začne meniť váš pocit a vracia vám energiu. Je to spôsob, ako sa na niečo tešiť, prečo sa s úlohou poponáhľať, dokončiť ju čo najlepšie, ako vieme, aby sme sa následne mohli stopercentne venovať tým, ktorí na nás hľadia z fotografie.</p> <p><b>5. Smiech</b></p> <p>Je to liek všetkých liekov. Stiahnutie lícnych svalov aktivuje v tele chemický proces, ktorý zdvihne hladinu hormónov šťastia. Veľakrát stačí maličkosť - vnímať konkrétne zvuky (tóny) alebo vône a spustí sa úsmev na tvári. Smiech má proste anitidepresívne účinky.</p> <p><b>6. Pohybujúce sa fraktály</b></p> <p>Čo môže viac ukľudniť ako pohybujúce sa fraktály, ktoré opakujú svoje pomalé a identické. Výskumy ukazujú, že pri pohľade na fraktálne vzory, ako sú oceánske vlny, snehové vločky alebo dokonca vír v maľbe, dochádza k upokojujúcim účinkom v mozgu. Keď máte minútku čas, nájdite si takýto fraktál a o 10 minút budete v pohode.</p> <p><b>7. Prečítajte si knihu</b></p> <p>Ste v práci a kancelárii je samá odborná literatúra. A máte chuť na poriadnu detektívku? Našťastie máte internet, ktorý je ozaj plný e-kníh. Stačí si len vyhľadať a môžete sa ponoriť do čítania, ktoré odbúrava stres. "Niektorí ľudia majú veľkú úľavu pri čítaní alebo sa tomu povie biblioterapia," povedal doktor Muskin. Podľa štúdie publikovanej v Explore: The Journal of Science and Healing, ľudia, ktorí používali biblioterapiu, zmiernili svoj vnímaný stres, úzkosť a zlepšili kvalitu života.</p> <hr /> <p><a href="https://www.everydayhealth.com/news/weird-ways-beat-stress/#01">https://www.everydayhealth.com/news/weird-ways-beat-stress/#01</a></p> <p><a href="https://www.businessleaders.cz/2018/07/7-zabijaku-stresu-aneb-jak-ucinne-bojovat-se-stresovymi-situacemi/">https://www.businessleaders.cz/2018/07/7-zabijaku-stresu-aneb-jak-ucinne-bojovat-se-stresovymi-situacemi/</a></p></div><div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/3339e5f40edb174a84d8da5236defeb9_S.jpg" alt="7 tipov, ako zatočiť so stresom" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Ráno vstanete do práce a už ste v strese z toho, že nestíhate, že vonku prší, že niekto „múdry“ zaparkoval tesne vedľa vás a nemôžete sa dostať do auta? Stres je do značnej miery užitočným spoločníkom na ceste k úspechu, krátkodobo dokonca prínosný, ale všetkého veľa škodí.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/happy_work_1200x800.jpg" alt="happy_work_1200x800" /></p> <p>Stres vo veľkom množstve je moderný zabijak ľudstva. Dá sa proti nemu účinne bojovať? Áno a prinášame vám pár tipov, ako s ním zatočiť. Ako si teda korigovať zdravú hladinu stresu? Ste v kancelárii a potrebujete sa rýchlo zbaviť stresu?</p> <p><b>1. Vydýchajte to</b></p> <p>Nie nadarmo sa hovorí „Hlboký nádych a výdych“. Hlboký nádych s predĺženým výdychom môžete praktizovať okamžite. Pomáha upokojiť myseľ a tiež aj nervový systém. Čím sústredenejšie dýchate, tým menej venujete myšlienky tomu, čo vás ešte pred pár minútami trápilo. Sústredenie na hlboký nádych a dlhý výdych človeka vracia do súladu s prírodou. V strese totiž vždy dýchate zrýchlene, rozmýšľate skratkovito a je väčšia pravdepodobnosť, že urobíte chybu. S hlbokým dýchaním sa vám vracia rozvaha a nadhľad.</p> <p><b>2. Spev</b></p> <p>Milujete hudbu? Je to liek. Neviete spievať? Nevadí! Hoci vás môže stresovať predstava vlastného spevu, spievajte. Nielenže sa sústredíte na niečo iné ako problém, ale hlavne spevom prirodzene predlžujete výdych, čo upokojuje. Spev sám o sebe je zdravý, navodzuje príjemné pocity a náladu. Umožňuje, aby sme sa sami na sebe zasmiali. Ste v kancelárii a chcete spievať? Ak nemáte „spolubývajúceho“, dá sa spievať aj kancelárii. Samozrejme, že nie árie, ale takých Sokolov určite dáte. A ak máte v kancelárii „spolubývajúceho“, nič iné vám neostáva, len sa vyspievať cestou autom z práce alebo osamote vo výťahu.</p> <p><b>3. Vodou proti stresu</b></p> <p>Telo je z troch štvrtín vodou. Keď hladina vody v tele klesne len o dve percentá, znižuje sa tak schopnosť vykonávať jednoduché matematické úlohy a rozhodovanie vám dá tiež zabrať. Nervy sú "suchšie" a stres či napätie na ne ľahšie brnká. Veľakrát sa stačí len sa napiť. Niekomu stačí po ruke pohárik vody a automaticky pije, iný potrebuje mobilnú aplikáciu, ktorá stráži pitný režim a niekto si na PET fľašu kreslí čiary s časovými intervalmi (zvyčajne dvojhodinovými), aby pil a pil a pil.</p> <p><b>4. Fotografie</b></p> <p>Myslíte, že prečo dali do inteligentných telefónov fotoaparáty? Áno, kedykoľvek ste pod tlakom, otvorte galériu fotiek. Už len pohľad na svojich blízkych, spomienka na veselú príhodu začne meniť váš pocit a vracia vám energiu. Je to spôsob, ako sa na niečo tešiť, prečo sa s úlohou poponáhľať, dokončiť ju čo najlepšie, ako vieme, aby sme sa následne mohli stopercentne venovať tým, ktorí na nás hľadia z fotografie.</p> <p><b>5. Smiech</b></p> <p>Je to liek všetkých liekov. Stiahnutie lícnych svalov aktivuje v tele chemický proces, ktorý zdvihne hladinu hormónov šťastia. Veľakrát stačí maličkosť - vnímať konkrétne zvuky (tóny) alebo vône a spustí sa úsmev na tvári. Smiech má proste anitidepresívne účinky.</p> <p><b>6. Pohybujúce sa fraktály</b></p> <p>Čo môže viac ukľudniť ako pohybujúce sa fraktály, ktoré opakujú svoje pomalé a identické. Výskumy ukazujú, že pri pohľade na fraktálne vzory, ako sú oceánske vlny, snehové vločky alebo dokonca vír v maľbe, dochádza k upokojujúcim účinkom v mozgu. Keď máte minútku čas, nájdite si takýto fraktál a o 10 minút budete v pohode.</p> <p><b>7. Prečítajte si knihu</b></p> <p>Ste v práci a kancelárii je samá odborná literatúra. A máte chuť na poriadnu detektívku? Našťastie máte internet, ktorý je ozaj plný e-kníh. Stačí si len vyhľadať a môžete sa ponoriť do čítania, ktoré odbúrava stres. "Niektorí ľudia majú veľkú úľavu pri čítaní alebo sa tomu povie biblioterapia," povedal doktor Muskin. Podľa štúdie publikovanej v Explore: The Journal of Science and Healing, ľudia, ktorí používali biblioterapiu, zmiernili svoj vnímaný stres, úzkosť a zlepšili kvalitu života.</p> <hr /> <p><a href="https://www.everydayhealth.com/news/weird-ways-beat-stress/#01">https://www.everydayhealth.com/news/weird-ways-beat-stress/#01</a></p> <p><a href="https://www.businessleaders.cz/2018/07/7-zabijaku-stresu-aneb-jak-ucinne-bojovat-se-stresovymi-situacemi/">https://www.businessleaders.cz/2018/07/7-zabijaku-stresu-aneb-jak-ucinne-bojovat-se-stresovymi-situacemi/</a></p></div>Nerovné vzťahy2024-02-12T00:00:00+00:002024-02-12T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/21141-nerovne-vztahyfemme<div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/8bb5453dcf6bf1650d3cc909b056819a_S.jpg" alt="Nerovné vzťahy" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Medzi také určite patria milenecké vzťahy s veľkým vekovým rozdielom, keď láska na roky nehľadí... Vekovo nerovné páry nie sú len trendom posledného storočia. História nám ponúka aj milenecké páry, kedy je žena staršia od muža. Zväčša je to však naopak...</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><b>Päťdesiatpäť ročný rozdiel</b></p> <p>Majster poézie <b>Johann Wolfgang Goethe</b>našiel svoju lásku v 72. rokoch a jeho vyvolenú prirovnával ku gréckej bohyni Iris. Stala sa ňou mladučká urodzená <b>Ulrika von Levetzow</b>(17), s ktorou sa stretol počas letnej sezóny v Mariánskych Lázňach. Ulrika vôbec netušila s kým má tú česť, preto aj ich stretnutie bolo veľmi otvorené a bez rozpakov. Goethe očarený jej krásou, mladosťou a nevinnosťou neodolal a venoval jej báseň Aiolské harfy. Jeho dvorenie vyvrcholilo v sprostredkovanú ponuku na sobáš. Mladá Ulrika, však mala rozhľadenú matku, ktorá nechcela svoje dcéry nútiť do svadby.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Valentin/1_ulrika_geothe_24.jpg" alt="1_ulrika_geothe_24" /></p> <p>Preto táto láska zostala len platonická a pretrvávala len bohatá korešpondencia medzi Johannom a Ulrikou. Po jeho smrti, mladá Ulrika odmietala mnoho nápadníkov, nikdy nebola zasnúbená a ani sa nevydala. O ich „láske“ kolovali rôzne „overené pravdy“ a stala sa inšpiráciou pre romány...<br />Preto sa Ulrika von Levetzow rozhodla na sklonku života, vo veku 96 rokov vydať krátke pamäte, v ktorých potvrdila, že išlo len o nežné priateľstvo z jej strany.</p> <p><b>Dvadsaťdeväť ročný rozdiel</b></p> <p>Náruživý milenec <b>Benito Mussolini</b>(1883-1945), bol známy tým, že mal mnoho mileniek. Na vrchole svojej moci ženatý Benito stretáva mladú, krásnu a oddanú <b>Claru Petacciovú</b>(1912-1945), ktorá ho milovala, ale súčasne aj nenávidela pre jeho nevery a žiarlivosť. Prežila s ním trinásť rokov, ktoré podrobne zaznamenávala do svojich denníkov. Denníky sa zachovali vďaka jej dôverníčke barónke <i>Riny Cervisovej</i>, ktorá ich dostala do úschovy od Clary začiatkom roka 1945, keď už bol výsledok vojny patrný. V roku 1950 ich karabiniéri našli pri náhodnej prehliadke záhrady, preto podrobné informácie o ich mileneckom vzťahu ale aj politických názoroch Mussoliniho, postupne vyplávali na povrch. Mussolini opovrhoval Francúzmi a zo srdca nenávidel Židov. Rozčuľovali ho tvrdenia, že napodobňuje Hitlera, ale ináč na vodcu nedal dopustiť, pretože ho obdivoval.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Valentin/2_clara_benito_24.jpg" alt="2_clara_benito_24" /></p> <p>Počas ich mileneckého vzťahu Clare zariadil súkromný apartmán u seba v rímskom Palazzo Venezia, denne jej dvakrát telefonoval a zároveň nechával sledovať jej návštevy... Z jej osobných zápiskov sa dozvedáme, ako si Mussolini užíval náhodné milenky, ona však musela byť verná.</p> <p>Ich milenecký vzťah prešiel rôznymi obdobiami, načas mala zákaz vstupu k Benitovi, keď sa prevalili finančné podvody jej rodiny. Neskôr keď vyhlásil Taliansku sociálnu republiku, sa Mussolini nasťahoval do Saló u Gardského jezera, kde obnovili milenecký vzťah. Proti tomu zakročila manželka Rachel Mussolini a Clara sa odsťahovala pár kilometrov od miesta jej milenca. Definitívne ich vzťah skončil zároveň aj s ich životom. Pri úteku z Talianska v apríli 1945 ich chytili partizáni a Mussolini bol zatknutý. Clara Petacciová si vyžiadala stáť po boku Benita. Ich poprava sa uskutočnila 28. apríla 1945 a nasledujúci deň ich mŕtve telá viseli dole hlavou na nosníkoch rozbombardovanej čerpacej stanice Esso na Piazzale Loreto v Miláně. </p> <p><b>Dvadsať ročný rozdiel</b></p> <p>Známa francúzska šansoniérka <b>Edith Piaf</b>(47), svoju poslednú veľkú lásku prežije v období, keď jej diagnostikovali rakovinu pečene. Do života jej vstúpil o dvadsať rokov mladší grécky kaderník <b>Théophanis Lamboukas</b>(27), ktorý chcel u nej brať hodiny spevu. Stretnutie týchto dvoch osôb zdá sa bolo osudové, pretože v ťažkom životnom období Edith Piaf našla novú motiváciu do života. Dáva mu umelecké meno Sarapo, čo v preklade z gréčtiny znamená - milujem ťa. Ich milenecký vzťah uzavrú sobášom v roku 1962. Onedlho na to Piaf skončila v nemocnici, kde sa o ňu Theo oddane staral až do posledných dní. Ich manželstvo trvalo len rok a dva dni... To, že nebolo z rozumu, ale z lásky svedčí aj fakt, že Theo miesto majetku zdedil len dlhy, ktoré splácal do svojej predčasnej smrti v roku 1970.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Valentin/3_piaf_sarapo_24.jpg" alt="3_piaf_sarapo_24" /></p> <p><strong> Zdroj foto: Wikipedia</strong></p></div><div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/8bb5453dcf6bf1650d3cc909b056819a_S.jpg" alt="Nerovné vzťahy" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Medzi také určite patria milenecké vzťahy s veľkým vekovým rozdielom, keď láska na roky nehľadí... Vekovo nerovné páry nie sú len trendom posledného storočia. História nám ponúka aj milenecké páry, kedy je žena staršia od muža. Zväčša je to však naopak...</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><b>Päťdesiatpäť ročný rozdiel</b></p> <p>Majster poézie <b>Johann Wolfgang Goethe</b>našiel svoju lásku v 72. rokoch a jeho vyvolenú prirovnával ku gréckej bohyni Iris. Stala sa ňou mladučká urodzená <b>Ulrika von Levetzow</b>(17), s ktorou sa stretol počas letnej sezóny v Mariánskych Lázňach. Ulrika vôbec netušila s kým má tú česť, preto aj ich stretnutie bolo veľmi otvorené a bez rozpakov. Goethe očarený jej krásou, mladosťou a nevinnosťou neodolal a venoval jej báseň Aiolské harfy. Jeho dvorenie vyvrcholilo v sprostredkovanú ponuku na sobáš. Mladá Ulrika, však mala rozhľadenú matku, ktorá nechcela svoje dcéry nútiť do svadby.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Valentin/1_ulrika_geothe_24.jpg" alt="1_ulrika_geothe_24" /></p> <p>Preto táto láska zostala len platonická a pretrvávala len bohatá korešpondencia medzi Johannom a Ulrikou. Po jeho smrti, mladá Ulrika odmietala mnoho nápadníkov, nikdy nebola zasnúbená a ani sa nevydala. O ich „láske“ kolovali rôzne „overené pravdy“ a stala sa inšpiráciou pre romány...<br />Preto sa Ulrika von Levetzow rozhodla na sklonku života, vo veku 96 rokov vydať krátke pamäte, v ktorých potvrdila, že išlo len o nežné priateľstvo z jej strany.</p> <p><b>Dvadsaťdeväť ročný rozdiel</b></p> <p>Náruživý milenec <b>Benito Mussolini</b>(1883-1945), bol známy tým, že mal mnoho mileniek. Na vrchole svojej moci ženatý Benito stretáva mladú, krásnu a oddanú <b>Claru Petacciovú</b>(1912-1945), ktorá ho milovala, ale súčasne aj nenávidela pre jeho nevery a žiarlivosť. Prežila s ním trinásť rokov, ktoré podrobne zaznamenávala do svojich denníkov. Denníky sa zachovali vďaka jej dôverníčke barónke <i>Riny Cervisovej</i>, ktorá ich dostala do úschovy od Clary začiatkom roka 1945, keď už bol výsledok vojny patrný. V roku 1950 ich karabiniéri našli pri náhodnej prehliadke záhrady, preto podrobné informácie o ich mileneckom vzťahu ale aj politických názoroch Mussoliniho, postupne vyplávali na povrch. Mussolini opovrhoval Francúzmi a zo srdca nenávidel Židov. Rozčuľovali ho tvrdenia, že napodobňuje Hitlera, ale ináč na vodcu nedal dopustiť, pretože ho obdivoval.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Valentin/2_clara_benito_24.jpg" alt="2_clara_benito_24" /></p> <p>Počas ich mileneckého vzťahu Clare zariadil súkromný apartmán u seba v rímskom Palazzo Venezia, denne jej dvakrát telefonoval a zároveň nechával sledovať jej návštevy... Z jej osobných zápiskov sa dozvedáme, ako si Mussolini užíval náhodné milenky, ona však musela byť verná.</p> <p>Ich milenecký vzťah prešiel rôznymi obdobiami, načas mala zákaz vstupu k Benitovi, keď sa prevalili finančné podvody jej rodiny. Neskôr keď vyhlásil Taliansku sociálnu republiku, sa Mussolini nasťahoval do Saló u Gardského jezera, kde obnovili milenecký vzťah. Proti tomu zakročila manželka Rachel Mussolini a Clara sa odsťahovala pár kilometrov od miesta jej milenca. Definitívne ich vzťah skončil zároveň aj s ich životom. Pri úteku z Talianska v apríli 1945 ich chytili partizáni a Mussolini bol zatknutý. Clara Petacciová si vyžiadala stáť po boku Benita. Ich poprava sa uskutočnila 28. apríla 1945 a nasledujúci deň ich mŕtve telá viseli dole hlavou na nosníkoch rozbombardovanej čerpacej stanice Esso na Piazzale Loreto v Miláně. </p> <p><b>Dvadsať ročný rozdiel</b></p> <p>Známa francúzska šansoniérka <b>Edith Piaf</b>(47), svoju poslednú veľkú lásku prežije v období, keď jej diagnostikovali rakovinu pečene. Do života jej vstúpil o dvadsať rokov mladší grécky kaderník <b>Théophanis Lamboukas</b>(27), ktorý chcel u nej brať hodiny spevu. Stretnutie týchto dvoch osôb zdá sa bolo osudové, pretože v ťažkom životnom období Edith Piaf našla novú motiváciu do života. Dáva mu umelecké meno Sarapo, čo v preklade z gréčtiny znamená - milujem ťa. Ich milenecký vzťah uzavrú sobášom v roku 1962. Onedlho na to Piaf skončila v nemocnici, kde sa o ňu Theo oddane staral až do posledných dní. Ich manželstvo trvalo len rok a dva dni... To, že nebolo z rozumu, ale z lásky svedčí aj fakt, že Theo miesto majetku zdedil len dlhy, ktoré splácal do svojej predčasnej smrti v roku 1970.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/Valentin/3_piaf_sarapo_24.jpg" alt="3_piaf_sarapo_24" /></p> <p><strong> Zdroj foto: Wikipedia</strong></p></div>Rozhovor s prvou československou vizážistkou a jednou zo zakladateliek Dermacolu2023-12-25T06:37:11+00:002023-12-25T06:37:11+00:00https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/20965-rozhovor-s-prvou-ceskoslovenskou-vizazistkou-a-jednou-zo-zakladateliek-dermacolufemme<div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/eb9ff8f4d6591fee482db189a8a9790c_S.jpg" alt="Rozhovor s prvou československou vizážistkou a jednou zo zakladateliek Dermacolu" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Oľga Knoblochová zomrela v noci na Štedrý deň vo veku 90. rokov v kruhu svojich najbližších a pri tejto smutnej príležitosti prínášame rozhovor, ktorý sa uskutočnil pred deviatimi rokmi. Pri našom stretnutí sme si uvedomili, že takto vyzerá pravá dáma.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/olga_knoblochova_dermacol_1223.jpg" alt="olga_knoblochova_dermacol_1223" /></p> <p class="itemTitle"><strong>Pracujúca matka a babička - Olga Knoblochová</strong></p> <p>Vyžaruje z nej energia, na druhej strane pokoj, ktorý sa snúbi s osobnou vyrovnanosťou. Príjemne vás prekvapí jej nenútená komunikácia a nesmieme zabudnúť ani na decentný humor.<br />Jej optimistický postoj k životu súvisí určite s pekným detstvom a s prácou, ktorá každú ženu povznáša. Napriek dvom manželstvám, trom deťom, siedmim vnúčatám a dvom pravnukom, stále pracuje v odbore, s ktorým začala pred päťdesiatimi šiestimi rokmi.</p> <p>Po maturite nastúpila do novootvoreného Ústavu kozmetiky (ÚK), v ktorom pracovala od jeho založenia v roku 1958. Popri školení nových kozmetičiek mala na starosti aj propagáciu a osvetu medzi verejnosťou. Ďalším dôležitým medzníkom v jej pracovnom živote bol rok 1966. Stála pri zrode novej značky Dermacol, a začala sa viac orientovať na dekoratívnu kozmetiku aj v spolupráci s Filmovými štúdiami Barrandov (FSB) a ich laboratóriom pre filmové líčidlá.</p> <p>V päťdesiatich siedmich rokoch sa rozhodla založiť Inštitút profesionálnej kozmetiky (IPK), v ktorom sa venovala školeniu a rekvalifikácii budúcich kozmetičiek. Zároveň v tomto roku (1990) bola založená Únia kozmetičiek, na čele ktorej stála ako prezidentka až do roku 2011 a stále je jej čestnou členkou.</p> <p>{gallery}fem_images/pr_new/olgaknoblochova2023_gallery_pr{/gallery}</p> <p><strong>femme: Vo vašom živote sa objavili traja životný partneri, napriek tomu ste boli nútená zavčasu vychovávať deti sama a zároveň pracovať. Kde ste brali silu na rodinu a prácu?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Manželstvo je veľký záväzok, možno preto sa mu dnešné ženy vyhýbajú. Žijú s priateľom a deti majú polovičnú rodinu. Nerozumiem tomu. Vydávala som sa po maturite, narodil sa mi prvý syn a všetko bolo krásne. Až do doby, než išiel môj muž na vojnu. Kamaráti, alkohol, spoločnosť a bol koniec šťastia. Moje druhé manželstvo sa skončilo zásahom svokry, ktorá mala po dlhej dobe vytúženého syna a neuniesla, že on má ženu, ktorá mu dala dve krásne deti a navyše bola úspešná v práci. Môj muž toto bohužiaľ neustál, požiadal o rozvod a prerušil akékoľvek kontakty nielen so mnou, ale na svoju škodu aj s deťmi. Nepoznal ich narodeniny, Vianoce... posielal iba alimenty a o deti sa inak nezaujímal. Vyrastali so mnou a mojimi rodičmi, ktorí mi veľa pomáhali. Žiadna striedavá starostlivosť, ako je dnes bežné. Možno to bolo pre deti lepšie... pre mňa však náročnejšie. Prázdniny deti trávili s babičkou a dedom v našej chalúpke v južných Čechách, no moji rodičia bohužiaľ zomreli skôr ako deťom začala puberta. Vzhľadom na moje pracovné vyťaženie a časté cestovanie museli deti prevziať zodpovednosť a naučiť sa samostatnosti. Dni prázdnin v chalúpke často trávili spolu s kamarátmi, čo bolo vykúpené mojím upratovaním... ale hlavne, že som to prežila.</p> <p>Mojím tretím partnerom bol báječný muž – Ing. Jiří Hanzelka, cestovateľ a spisovateľ. Vynahradili sme si všetko krásne až v starobe. Škoda, že choroby tak neúprosne ukončili krásne šťastie. </p> <p><strong>femme: So životnými skúsenosťami, ktoré máte dnes, riešili by ste najdôležitejšie osobné rozhodnutia inak?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Bola som vychovaná v krásnej rodine - otec vojenský pilot, učiteľ lietania a mamička - absolventka vtedajšej školy pre ženské povolania. Obaja mali výtvarné cítenie a hodnoty, ktoré nám trom deťom odovzdali.</p> <p>Vojna nás ale odviala z Prahy do Kardašovi Řečice, kde sme mali domček pre letný oddych. Vojna nás naučila šetriť, byť skromnými a zodpovednými, pomáhať jeden druhému. Mala som rada školu, deti, športy a nakoniec krásnu prácu v Ústave lekárskej kozmetiky a po založení aj vo firme Dermacol.</p> <p><strong>femme: Kto a čo vás najviac „držal nad vodou“ v ťažkých dobách?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Osobné rozhodnutie beriem veľmi vážne, ale nepodľahla som. Mala som ponuku do Londýna do veľmi krásneho kozmetického zariadenia. Odchod aj so všetkými deťmi. Moji rodičia boli však starí, potrebovala som im vrátiť ich pomoc pri výchove detí, a preto som ponuku odmietla. Bolo to v čase minulého režimu, deti mohli mať možno lepšiu budúcnosť, ale mne to nedalo a život musel ísť ďalej.</p> <p>A čo ma držalo nad vodou?</p> <p>Od malička som bola stále v pohybe, nie som lenivá a mám rada pohodu. Plánujem si svoj čas, viem, čo kedy budem robiť . Nikdy som nepotrebovala spať dlhšie ako 6 hodín, to mi stačilo. Preto som mohla robiť viac vecí naraz a myslím, že úspešne.</p> <p>V mojej profesii som spolupracovala s televíziou, rozhlasom a časopismi. Písala som a dodnes píšem odborné knižky a učebnice pre budúce kozmetičky. Moja dcéra Isabella je od mladosti ich spoluautorkou.</p> <p>Nad vodou aj v ťažších chvíľach ma asi držal fakt, že som mala prácu, ktorá ma uspokojovala aj tým, že som pomáhala druhým ženám zvyšovať ich sebavedomie a pomáhať s estetickými problémami. Dodnes mi moje bývalé pacientky volajú a spomínajú aj ďakujú. Je to príjemné.</p> <p><strong>femme: Dnešná uponáhľaná doba nepraje veľmi zamestnaným matkám s viacerými deťmi, či matkám samoživiteľkám. Čo by ste im poradili, aby vždy zostali dobre naladené ako Vy?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Máte pravdu, ale ani vtedy to nebolo jednoduché. Dnešná generácia to má lepšie aspoň v základných veciach, ako sú jednorazové plienky, jednoduchšie nákupy, keď v nákupných centrách zoženiete všetko pod jednou strechou a autom si to odveziete až domov... My sme pracovali aj v sobotu a behali od obchodu k obchodu, aby sme väčšinou v radoch vystáli ovocie, mäso a oblečenie. Neboli umývačky riadu, automatické práčky len začínali... ale každá doba má to svoje. Zase si myslím, že sme žili viac v pokoji a harmónii, bez stresov a antidepresív.</p> <p>Pre každú dobu ale platí, že žena by mala rozdávať radosť a krásu, byť šťastná a pohodová mama. Najhoršie je, keď sa začne ľutovať . To potom nestíha nič, ani samu seba. Od rána mať nervy, pretože vstávame na poslednú chvíľu? Nie je lepšie vstať prvá, upraviť sa, urobiť raňajky a ostatných budiť s úsmevom? Všetci budú mať hneď krajší deň. No a potom je dôležité naučiť si robiť radosť i drobnosťami, vedieť pochváliť, poďakovať, usmiať sa.</p> <p><strong>femme:Máte blízky osobný vzťah s dcérou ako aj pracovný, páči sa vám stále vzájomne spolupracovať ?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Áno, s dcérou Isabellou máme veľmi blízky vzťah, a to aj pracovný. Vyrastala v kozmetickej atmosfére, vstrebávala informácie aj estetiku. Čo napokon všetky moje deti, teda aj synovia Jirka a Milan. Mám výborné deti, sedem vnúčat a zatiaľ dvoch pravnukov. Všetky moje deti sa o seba vedia dobre postarať.</p> <p>Dcéra Isabella je spoluautorkou väčšiny mojich kníh a učebníc, teraz máme pripravený rukopis ďalšej a už sa tešíme, keď vyjde. Nebude to len návod, ako sa o seba starať, ale roky zbierané skúsenosti a tak trochu psychológie zrelších žien... príbehy, rozprávanie.</p> <p>Isabella študovala balet od prípravky Národného divadla v Prahe a konzervatórium, tam získala nielen estetické vnímanie a lásku k pohybu a hudbe (dnes sa okrem kozmetického odbore venuje výučbe malých baletiek). Po vyštudovaní ekonómie a práci na právnom oddelení zamerala svoj život predsa len na kozmetiku a všetky predošlé skúsenosti úročí pri podnikaní v tomto krásnom odbore. V súčasnej dobe nielen v Prahe a po celej republike, ale najmä v južných Čechách, kde teraz s rodinou žije. Sama má tri deti (27, 18 a 10), kopu zvierat, lásku ku kozmetike a pohybu. Rada sa obklopuje deťmi a mladými ľuďmi, neprežíva starnutie. Život berie s nadhľadom a s humorom, čo asi zdedila po mne. </p> <p><strong>femme: Čo vás v minulosti vedelo potešiť a pobaviť v živote? Zmenilo sa niečo odvtedy?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Veľa vecí v živote ma dokázalo pobaviť a rozosmiať. Najčastejšie v rodine, keď boli deti ešte malé; išli sme spolu električkou a syn hovorí: „Maminka, tá pani by potrebovala vytrhať obočie, vyzerá ako chlap“. Alebo: „Tá pani má divné očné tiene, povedz jej niečo...“ Deti povedia všetko bezprostredne, preto som vždy uznala ich pravdu s úsmevom.</p> <p><strong>femme: Napíšte, aké profesionálne plány ešte máte a čo by ste si v osobnom živote ešte chceli splniť?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Mám šťastie, že som v mojom veku (81) zdravá a nezaoberám sa tým, čo by ma malo bolieť. Stále som v pohybe. Kde nie je dobrá nálada, snažím sa ju navodiť. Mám okolo seba rada pekné veci a pohodu. Robiť si vrásky z vrások nie je dobré. Mladé ženy sa čoraz viac skôr zaoberajú strachom zo starnutia... prečo? Každé obdobie v živote je niečím krásne a odôvodnené. Mali by sme si ho užívať, nie prežívať. <strong>„Starnúť nie je umenie, umenie je to zniesť,“</strong> povedal Goethe.</p> <p>Ďakujeme za rozhovor.</p> <p> Zdroj foto: Oľga Knoblochová - Dermacol, Petr Novotný, archív Dermacol</p></div><div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/eb9ff8f4d6591fee482db189a8a9790c_S.jpg" alt="Rozhovor s prvou československou vizážistkou a jednou zo zakladateliek Dermacolu" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Oľga Knoblochová zomrela v noci na Štedrý deň vo veku 90. rokov v kruhu svojich najbližších a pri tejto smutnej príležitosti prínášame rozhovor, ktorý sa uskutočnil pred deviatimi rokmi. Pri našom stretnutí sme si uvedomili, že takto vyzerá pravá dáma.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/olga_knoblochova_dermacol_1223.jpg" alt="olga_knoblochova_dermacol_1223" /></p> <p class="itemTitle"><strong>Pracujúca matka a babička - Olga Knoblochová</strong></p> <p>Vyžaruje z nej energia, na druhej strane pokoj, ktorý sa snúbi s osobnou vyrovnanosťou. Príjemne vás prekvapí jej nenútená komunikácia a nesmieme zabudnúť ani na decentný humor.<br />Jej optimistický postoj k životu súvisí určite s pekným detstvom a s prácou, ktorá každú ženu povznáša. Napriek dvom manželstvám, trom deťom, siedmim vnúčatám a dvom pravnukom, stále pracuje v odbore, s ktorým začala pred päťdesiatimi šiestimi rokmi.</p> <p>Po maturite nastúpila do novootvoreného Ústavu kozmetiky (ÚK), v ktorom pracovala od jeho založenia v roku 1958. Popri školení nových kozmetičiek mala na starosti aj propagáciu a osvetu medzi verejnosťou. Ďalším dôležitým medzníkom v jej pracovnom živote bol rok 1966. Stála pri zrode novej značky Dermacol, a začala sa viac orientovať na dekoratívnu kozmetiku aj v spolupráci s Filmovými štúdiami Barrandov (FSB) a ich laboratóriom pre filmové líčidlá.</p> <p>V päťdesiatich siedmich rokoch sa rozhodla založiť Inštitút profesionálnej kozmetiky (IPK), v ktorom sa venovala školeniu a rekvalifikácii budúcich kozmetičiek. Zároveň v tomto roku (1990) bola založená Únia kozmetičiek, na čele ktorej stála ako prezidentka až do roku 2011 a stále je jej čestnou členkou.</p> <p>{gallery}fem_images/pr_new/olgaknoblochova2023_gallery_pr{/gallery}</p> <p><strong>femme: Vo vašom živote sa objavili traja životný partneri, napriek tomu ste boli nútená zavčasu vychovávať deti sama a zároveň pracovať. Kde ste brali silu na rodinu a prácu?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Manželstvo je veľký záväzok, možno preto sa mu dnešné ženy vyhýbajú. Žijú s priateľom a deti majú polovičnú rodinu. Nerozumiem tomu. Vydávala som sa po maturite, narodil sa mi prvý syn a všetko bolo krásne. Až do doby, než išiel môj muž na vojnu. Kamaráti, alkohol, spoločnosť a bol koniec šťastia. Moje druhé manželstvo sa skončilo zásahom svokry, ktorá mala po dlhej dobe vytúženého syna a neuniesla, že on má ženu, ktorá mu dala dve krásne deti a navyše bola úspešná v práci. Môj muž toto bohužiaľ neustál, požiadal o rozvod a prerušil akékoľvek kontakty nielen so mnou, ale na svoju škodu aj s deťmi. Nepoznal ich narodeniny, Vianoce... posielal iba alimenty a o deti sa inak nezaujímal. Vyrastali so mnou a mojimi rodičmi, ktorí mi veľa pomáhali. Žiadna striedavá starostlivosť, ako je dnes bežné. Možno to bolo pre deti lepšie... pre mňa však náročnejšie. Prázdniny deti trávili s babičkou a dedom v našej chalúpke v južných Čechách, no moji rodičia bohužiaľ zomreli skôr ako deťom začala puberta. Vzhľadom na moje pracovné vyťaženie a časté cestovanie museli deti prevziať zodpovednosť a naučiť sa samostatnosti. Dni prázdnin v chalúpke často trávili spolu s kamarátmi, čo bolo vykúpené mojím upratovaním... ale hlavne, že som to prežila.</p> <p>Mojím tretím partnerom bol báječný muž – Ing. Jiří Hanzelka, cestovateľ a spisovateľ. Vynahradili sme si všetko krásne až v starobe. Škoda, že choroby tak neúprosne ukončili krásne šťastie. </p> <p><strong>femme: So životnými skúsenosťami, ktoré máte dnes, riešili by ste najdôležitejšie osobné rozhodnutia inak?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Bola som vychovaná v krásnej rodine - otec vojenský pilot, učiteľ lietania a mamička - absolventka vtedajšej školy pre ženské povolania. Obaja mali výtvarné cítenie a hodnoty, ktoré nám trom deťom odovzdali.</p> <p>Vojna nás ale odviala z Prahy do Kardašovi Řečice, kde sme mali domček pre letný oddych. Vojna nás naučila šetriť, byť skromnými a zodpovednými, pomáhať jeden druhému. Mala som rada školu, deti, športy a nakoniec krásnu prácu v Ústave lekárskej kozmetiky a po založení aj vo firme Dermacol.</p> <p><strong>femme: Kto a čo vás najviac „držal nad vodou“ v ťažkých dobách?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Osobné rozhodnutie beriem veľmi vážne, ale nepodľahla som. Mala som ponuku do Londýna do veľmi krásneho kozmetického zariadenia. Odchod aj so všetkými deťmi. Moji rodičia boli však starí, potrebovala som im vrátiť ich pomoc pri výchove detí, a preto som ponuku odmietla. Bolo to v čase minulého režimu, deti mohli mať možno lepšiu budúcnosť, ale mne to nedalo a život musel ísť ďalej.</p> <p>A čo ma držalo nad vodou?</p> <p>Od malička som bola stále v pohybe, nie som lenivá a mám rada pohodu. Plánujem si svoj čas, viem, čo kedy budem robiť . Nikdy som nepotrebovala spať dlhšie ako 6 hodín, to mi stačilo. Preto som mohla robiť viac vecí naraz a myslím, že úspešne.</p> <p>V mojej profesii som spolupracovala s televíziou, rozhlasom a časopismi. Písala som a dodnes píšem odborné knižky a učebnice pre budúce kozmetičky. Moja dcéra Isabella je od mladosti ich spoluautorkou.</p> <p>Nad vodou aj v ťažších chvíľach ma asi držal fakt, že som mala prácu, ktorá ma uspokojovala aj tým, že som pomáhala druhým ženám zvyšovať ich sebavedomie a pomáhať s estetickými problémami. Dodnes mi moje bývalé pacientky volajú a spomínajú aj ďakujú. Je to príjemné.</p> <p><strong>femme: Dnešná uponáhľaná doba nepraje veľmi zamestnaným matkám s viacerými deťmi, či matkám samoživiteľkám. Čo by ste im poradili, aby vždy zostali dobre naladené ako Vy?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Máte pravdu, ale ani vtedy to nebolo jednoduché. Dnešná generácia to má lepšie aspoň v základných veciach, ako sú jednorazové plienky, jednoduchšie nákupy, keď v nákupných centrách zoženiete všetko pod jednou strechou a autom si to odveziete až domov... My sme pracovali aj v sobotu a behali od obchodu k obchodu, aby sme väčšinou v radoch vystáli ovocie, mäso a oblečenie. Neboli umývačky riadu, automatické práčky len začínali... ale každá doba má to svoje. Zase si myslím, že sme žili viac v pokoji a harmónii, bez stresov a antidepresív.</p> <p>Pre každú dobu ale platí, že žena by mala rozdávať radosť a krásu, byť šťastná a pohodová mama. Najhoršie je, keď sa začne ľutovať . To potom nestíha nič, ani samu seba. Od rána mať nervy, pretože vstávame na poslednú chvíľu? Nie je lepšie vstať prvá, upraviť sa, urobiť raňajky a ostatných budiť s úsmevom? Všetci budú mať hneď krajší deň. No a potom je dôležité naučiť si robiť radosť i drobnosťami, vedieť pochváliť, poďakovať, usmiať sa.</p> <p><strong>femme:Máte blízky osobný vzťah s dcérou ako aj pracovný, páči sa vám stále vzájomne spolupracovať ?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Áno, s dcérou Isabellou máme veľmi blízky vzťah, a to aj pracovný. Vyrastala v kozmetickej atmosfére, vstrebávala informácie aj estetiku. Čo napokon všetky moje deti, teda aj synovia Jirka a Milan. Mám výborné deti, sedem vnúčat a zatiaľ dvoch pravnukov. Všetky moje deti sa o seba vedia dobre postarať.</p> <p>Dcéra Isabella je spoluautorkou väčšiny mojich kníh a učebníc, teraz máme pripravený rukopis ďalšej a už sa tešíme, keď vyjde. Nebude to len návod, ako sa o seba starať, ale roky zbierané skúsenosti a tak trochu psychológie zrelších žien... príbehy, rozprávanie.</p> <p>Isabella študovala balet od prípravky Národného divadla v Prahe a konzervatórium, tam získala nielen estetické vnímanie a lásku k pohybu a hudbe (dnes sa okrem kozmetického odbore venuje výučbe malých baletiek). Po vyštudovaní ekonómie a práci na právnom oddelení zamerala svoj život predsa len na kozmetiku a všetky predošlé skúsenosti úročí pri podnikaní v tomto krásnom odbore. V súčasnej dobe nielen v Prahe a po celej republike, ale najmä v južných Čechách, kde teraz s rodinou žije. Sama má tri deti (27, 18 a 10), kopu zvierat, lásku ku kozmetike a pohybu. Rada sa obklopuje deťmi a mladými ľuďmi, neprežíva starnutie. Život berie s nadhľadom a s humorom, čo asi zdedila po mne. </p> <p><strong>femme: Čo vás v minulosti vedelo potešiť a pobaviť v živote? Zmenilo sa niečo odvtedy?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Veľa vecí v živote ma dokázalo pobaviť a rozosmiať. Najčastejšie v rodine, keď boli deti ešte malé; išli sme spolu električkou a syn hovorí: „Maminka, tá pani by potrebovala vytrhať obočie, vyzerá ako chlap“. Alebo: „Tá pani má divné očné tiene, povedz jej niečo...“ Deti povedia všetko bezprostredne, preto som vždy uznala ich pravdu s úsmevom.</p> <p><strong>femme: Napíšte, aké profesionálne plány ešte máte a čo by ste si v osobnom živote ešte chceli splniť?</strong></p> <p><strong>Olga Knoblochová:</strong> Mám šťastie, že som v mojom veku (81) zdravá a nezaoberám sa tým, čo by ma malo bolieť. Stále som v pohybe. Kde nie je dobrá nálada, snažím sa ju navodiť. Mám okolo seba rada pekné veci a pohodu. Robiť si vrásky z vrások nie je dobré. Mladé ženy sa čoraz viac skôr zaoberajú strachom zo starnutia... prečo? Každé obdobie v živote je niečím krásne a odôvodnené. Mali by sme si ho užívať, nie prežívať. <strong>„Starnúť nie je umenie, umenie je to zniesť,“</strong> povedal Goethe.</p> <p>Ďakujeme za rozhovor.</p> <p> Zdroj foto: Oľga Knoblochová - Dermacol, Petr Novotný, archív Dermacol</p></div>India sa navždy votrela do života Boženy Volkovej2023-12-05T00:00:00+00:002023-12-05T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/20859-india-sa-navzdy-votrela-do-zivota-bozeny-volkovejfemme<div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/45fb7d688f7fe08116a77c2f42cca5f0_S.jpg" alt="India sa navždy votrela do života Boženy Volkovej" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Bývalá letuška, tlmočníčka a prekladateľka, neskôr jedna z prvých Sloveniek, ktorá založila firmu Hosstese Int., v ktorej sa venovala vzdelávaniu hostesiek, letušiek, podnikateľov, diplomatov a tak sa aj stala odborníčkou na protokol.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/bozena_volkova_40_11_23.jpg" alt="bozena_volkova_40_11_23" /></p> <p>Je manželkou bývalého slovenského veľvyslanca v Indii <i>Ladislava Volka</i>, kde roky aktívne a na úrovni reprezentovala našu krajinu. Dnes je už na dôchodku, ale vôbec neodpočíva. Stále je aktívna. O čom svedčí slávnostný večer pri príležitosti 40. výročia založenia <a href="http://www.indiaklub.sk/" target="_blank" rel="noopener noreferrer">India Klubu</a>, ktorý organizovala v bratislavskom Primaciálnom paláci a my sme ju pri tejto príležitosti vyspovedali.</p> <p><b><i>femme:</i></b><b> Máte za sebou veľmi zaujímavú kariéru. Začínali ste ako letuška. Za socializmu sa tam len ťažko dalo dostať. Prečo práve letuška zvíťazila nad ostatnými povolaniami? Túžba cestovať do iných krajín?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Už od detstva som túžila poznávať všetko nové. Nové miesta, nových ľudí. Mala som veľký záber, veľa som čítala. Zaujímala ma história, filozofia, literatúra i matematika, ale i umenie a hudba, cudzie jazyky.... Vyštudovala som nadstavbu cestovného ruchu, ktorá bola jedinečná. Keď som ju ukončila, vedela som slušne nemecky, trochu rusky aj anglicky a z francúzštiny som mala už štátnice v Prahe. Dvoje dlhé prázdniny som strávila vo Francúzsku ako aupairka vo viacerých slušných rodinách. Tá posledná bola rodina letušky, ktorá ma nabádala pracovať pre aerolínie. Keďže na univerzitu ma neprijali, lebo známa pani profesorka mi odkázala, že sa už francúzštinou môžem živiť.</p> <p>Nejakú dobu som pracovala v Bratislave v istom úrade, ale popri tom som tlmočila, prekladala a urobila som si skúšky snáď u všetkých cestovných kancelárii, i skúšky sprievodcu po Bratislave. Stále mi to nestačilo a moji kolegovia to vedeli a prihlásili ma na konkurz letušiek do Prahy. Veľmi som netušila do čoho idem, ale veľký svet a veľkomestá ma vždy priťahovali.</p> <p><b><i>femme:</i></b><b> V minulosti boli častejšie letecké havárie, nemali ste strach z lietania, alebo ste zažili nebezpečné situácie?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Vôbec som o tom takto nerozmýšľala. Dlho nie. Lákali ma diaľky, nové miesta, nové výzvy a som zvyknutá pracovať naplno. Už v prvých rokoch môjho lietania sa ale stalo niekoľko leteckých havárii, kde zahynuli i ľudia, ktorých som poznala.</p> <p>Veľmi ťažko som niesla, keď padlo lietadlo (28.7. 1976) na Zlatých pieskoch v Bratislave. Nielen vďaka osudu ma kapitán Rosa do toho lietadla nezobral, ale zahynul v ňom dobrý kamarát Michal zo Senca, s ktorým sme spolu chodili do kurzu stewardov a s ostatnými kolegami spoznávali Prahu. Ja som ho videla krátko pred odletom lietadla... </p> <p>Mne sa nič nemôže stať, o tom som bola vždy presvedčená. Zažila som párkrát, v našom ČSA slengu, tzv. „perné chvíle“, ale nič hrozné sa našťastie nestalo. Asi najhroznejšie pre mňa bolo, keď mi pred očami na letisku v Bukurešti zomrel starší Američan a nedalo sa mu pomôcť, lebo vojaci nepustili k nemu lekárku včas. A strach z lietania? To mali po čase mnohí z nás. Ale bolo to tabu, o tom sme nehovorili, iba sme to na kolegoch poznali. Keď to prišlo na mňa, našťastie, som bola práve čerstvo vydatá a podarilo sa mi ísť skoro na materskú.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Ako sme v úvode spomínali, za manžela máte bývalého slovenského veľvyslanca v Indii Ladislava Volka. Kde ste sa s ním zoznámili?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Naše prvé stretnutie bolo osudové, hoci také vôbec najskôr nevyzeralo. Stretli sme sa v Karlových Varoch, v hoteli PUP na filmovom festivale, na polnočnej španielskej recepcii. Dodnes je môj manžel aktívny ako filmový novinár a publicista a občas ma zoberie do sveta, na nejaký filmový festival, kde býva porotcom.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Po skočení kariéry stewardky a lietania ste sa začali venovať...</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> V 40-tke som musela skončiť s lietaním, taký bol vtedy vnútropodnikový predpis a odišla som do tzv. výsluhového dôchodku. Keď som premýšľala čo ďalej, po pár mesiacoch mi zavolali úplne cudzí ľudia, bolo to v roku 1990 a pozvali ma na pohovor. Boli to zástupcovia Únie vysokoškolákov a ponúkli mi úžasnú prácu. Chceli, aby som si založila agentúru pre hostesky a spolupracovala s nimi na projekte, vybudovať moderné kongresové centrum. Najskôr som si šikovné dievčatá musela sama nájsť a vyškoliť.</p> <p>Veľmi skoro, ešte počas prvého kurzu, koncom roka 1990 sa o moju prácu začali zaujímať rodičia hostesiek a už o pár mesiacov ma pozývali do firiem aj na ministerstvá školiť slušné správanie i protokol. Myslím, že prvé školenie som robila pre Národnú banku Slovenska.</p> <p>Mojimi kurzami prešli za 10 rokov stovky podnikateľov či podnikateliek z celého Slovenska, sekretárok, manažérov i vedúcich úradníkov viacerých ministerstiev, diplomatov, ale i najvyšších úradníkov NR SR či prezidentskej kancelárie. Školila som v angličtine a v češtine, aj novinárov pre Európsku komisiu, riaditeľov a manažérov tatranských interhotelov i manažérov v Čechách... Bolo to náročné, ale veľmi zaujímavé obdobie.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Mali ste rozbehnutú firmu a sľubnú kariéru školiteľky, napriek tomu ste sa rozhodli nasledovať manžela do zahraničia a pokračovať v práci?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Keď som mala firmu dobre naštartovanú, vyhral manžel konkurz na československom ministerstve zahraničia do diplomatických služieb. Pár týždňov sa zaúčal v Prahe a vyslali ho do Varšavy ako riaditeľa Československého kultúrneho strediska vo Varšave. Tam sme boli necelé štyri roky, aj v dobe delenia republiky. Ja som sa snažila firmu udržať, pomerne často som cestovala domov a horko ťažko sa mi to podarilo.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Kedy ste odišli do Indie?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Keď som sa opäť rozbehla, pán minister vyslal manžela do Indie. <i>„Veď keď robíte ten India klub...“</i> . Vybral nám zaujímavý a príznačný dátum: 11.11.1999. Podľa eneagramu (psychologická typológia rozdeľujúca osobnosti do deviatich, navzájom prepojených typov), je jednotka dominantná/šéf/ a číslo 9 je naplnenie. Celkom to sedelo. Bola to doba, keď počítače ešte len začínali. V tej dobe som mávala stĺpček skoro vo všetkých novinách a časopisoch, tak som si hovorila, že budem naďalej publikovať a písať z Indie...</p> <p>Neodchádzalo sa mi ľahko. Myslela som si, že Indiu poznám a nevedela som si tam predstaviť náš život. Tiež som vedela, že musím zanechať firmu a že moja kariéra skončila. Rozhodla som sa pracovať zo všetkých síl pre manžela a pomáhať mu v jeho kariére i v poslaní, tak ako on roky robil všetko pre to, aby som ja mohla lietať.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Podeľte sa s nami o skúsenosti zo všedného aj spoločenského života v Indii.</b> <b>Ako ste ako Európanka a manželka diplomata vnímali život žien v Indii ...</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Vzhľadom k tomu, že som už Indiu poznala z čias svojich pobytov v Bombayi ako členka posádky ČSA, zhruba som vedela do čoho ideme. Veľa som o tom všetkom premýšľala, a tak som manželovi navrhla, že v Indii nebudeme nič a nikoho posudzovať či odsudzovať, pokiaľ nebudeme všetko poznať. Náš nový uhol pohľadu nám otvoril nielen oči, ale i srdcia Indov a tak sme tam vďaka nášmu novému prístupu, zažili hádam najkrajšie a najplodnejšie obdobie v našom živote. Na stravu som si dlho zvykala, zvlášť na tie pachy. Ale nákupy čerstvého ovocia a zeleniny na trhu boli mojou pasiou a prakticky som sa stala vegetariánkou.</p> <p><i>Indické ženy?</i> To je kapitola na celú knihu. Dodnes žijú, hlavne na vidieku, ľudia tradičným spôsobom života. Spoločnosť je rozdelená a život máte daný podľa toho, do akej spoločnosti sa narodíte. Ja som, samozrejme žila na najvyššej možnej úrovni, v najvyššej spoločnosti, medzi vysoko postavenými a vzdelanými ľuďmi, ale samozrejme, že ma zaujímalo ako žijú naši indickí zamestnanci, či bežní ľudia.</p> <p>Svojim spôsobom, síce menej nápadne, ale spoločnosť je takto rozvrstvená i u nás. V časoch, keď sme tam prišli, diplomat a veľvyslanec zvlášť, boli vysoko vážené osoby. A tak som bola takmer okamžite pozvaná do niekoľkých medzinárodných dámskych klubov a mala som česť byť v nich i prezidentkou. Napríklad som bola prvá a jediná prezidentka z neanglicky hovoriacej krajiny v <i>Delhi Commonwelth Women´s Asociation</i>, teda prestížnej charitatívnej organizácie žien, ktoré pochádzali z krajín britskej koruny, tak ako India, teda z krajín, kde sa rozpráva anglicky. Táto organizácia, tieto dámy z charitatívnych bazárov a iných aktivít nazbierali peniaze, za ktoré kúpili najskôr na predmestí pôdu, postavili malú budovu, ktorú dodnes zväčšujú, budujú, prikupujú pozemky a nadstavujú poschodia.</p> <p>Najskôr tu bola iba malá ambulancia lekárov, ktorí sem dobrovoľne a zadarmo chodili liečiť chudobných z okolia. Za mojich čias prezidentky, tu otváral najslávnejší indický chirurg operačný sál. Dnes je tu i škola aj špeciálna trieda pre hendikepované deti. Dolu v hale je obrovská tabuľa s menami všetkých prezidentiek i s krajinou pôvodu. Moje meno a Slovensko sú na tabuli absolútnou exotikou.... Venovala som sa mnohým charitatívnym aktivitám, najčastejšie deťom-dievčatkám a ženám. Prakticky okamžite som mala kopu nových aktivít aj kamarátok.</p> <p>Indky kamarátky nemajú, teda nie také dôverné ako my. Oni si chránia svoje drobné tajomstvá, lebo im ide o postavenie v rodine. Ak sa zveria, tak cudzinke, ktorá s nimi nežije a hlavne odíde... Mám v sebe i kus novinárky, všetko ma zaujímalo a nahrávala som si i nejaké rozhovory, so zvlášť so zaujímavými ženami, napríklad sociologičkou, novinárkou, vešticou. Ale téma ženy v Indii je obrovská téma, naozaj na celú knihu.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Do Indie ste sa zamilovali, tak vám učarovala, že ste sa rozhodli na Slovensku založiť </b><a href="http://www.indiaklub.sk/" target="_blank" rel="noopener noreferrer"><b>India Klub</b></a><b>, ktorý práve v tomto roku slávi už 40. výročie? Kto sú členmi Klubu a aký program tam organizujete?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Omyl, India klub založil môj manžel krátko po tom, čo som ho zobrala so sebou na služobnú cestu, na výlet Bombay a Singapur. Nie ja, on sa zamiloval do Indie na prvý pohľad. V tom čase ste si nemohli kúpiť žiadne knihy ani turistického sprievodcu o Indii, veď hoci sme mali niekoľkodňové pobyty, nesmeli sme opustiť miesto pobytu posádky. Nesmeli sme sa stýkať s miestnymi ľuďmi, takže sme nemali skoro žiadne informácie a ľudia majú radšej to, čo poznajú. Bývali sme tam trochu ako za sklom. No nakoniec som si, Bombay celkom zamilovala. Ale Delhi, kdesi vo vnútrozemí, neďaleko púšte, tam sa mi ísť nechcelo.</p> <p>Manžel tento klub, vtedy <i>Kruh priateľov indickej kultúry</i>, založil spolu s osobnosťami ako s <i>Mirom Cipárom</i>, už vtedy známy výtvarník, etnomuzikológom <i>Ivanom Mačákom</i> a ďalšími, ako spoločenstvo intelektuálov. Neskôr sa pripojili napríklad jediná vtedy indologička na Slovensku pani <i>Anna Rácová</i> alebo herečka <i>Božidara Turzonovová</i>. Ja som nemala pre tento klub veľa času, bývala som na Slovensku málo, radšej som sa venovala našej dcérke. Keďže môj manžel je pôvodne polonofil, po čase a hlavne po politických zmenách, keď už nemohol počítať s nezištnou podporou kohokoľvek a indická ambasáda tu bola spočiatku malá a chudobná, prestala byť táto jeho činnosť jeho koníčkom. Ale ľudia, ktorí sa o Indiu zaujímali, prosili, aby pokračoval.</p> <p>Počas manželových diplomatických výjazdov na posty do cudziny sa klub udržal a ja som už nemala prácu, lebo záujem o domáce školenia odborníkov, nahradili drahé služby odborníkov cudzincov. Zistila som, že som sa v Indii dozvedela veľa vecí, o ktoré by som sa mohla deliť s inými ľuďmi a tak som klub rozšírila a otvorila pre verejnosť. Naše programy sú veľmi pestré, máme stále nové nápady, fajn ľudí okolo seba, s programami nie je problém, ani s organizovaním. Ponižuje ma však doprosovať sa peňazí alebo financovať propagáciu bohatej krajiny ako India, z dôchodku. Ja som manažérka, organizátorka, mám kopec invencie, ale nebaví ma sedieť celé dni na počítači a naháňať kdesi akési fondy a prosiť o peniaze .</p> <p><b><i>femme:</i></b><b> Ako ste oslávili 40.výročie India Klub?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Ako inak, ako tradične skvelo. Projekt som v hlave nosila už rok, ale musela prísť na indickú ambasádu šéfka žena, aby ho podporila. Nová pani veľvyslankyňa <i>Apoorva Srivastava</i> ihneď pochopila, aký potenciál tento projekt má. Vďaka primátorovi Matúšovi Vallovi sme mohli slávnostný večer plný kultúry usporiadať na najkrajšom mieste v centre Starého mesta, v Primaciálnom paláci. Tanečnica <i>Lýdia Madhuri</i> už skoro rok čakala na túto príležitosť, podobne ako skvelí muzikanti: Zdeněk Hladík a Peter Luha. Roky s nami, občas aj nezištne, spolupracujú.</p> <p>{gallery}fem_images/pr_new/40indiaklub1_gallery_pr{/gallery}</p> <p>Zlatým klincom programu, bol môj nápad pripraviť niečo, čo bude atraktívne, farebné, typicky indické a plné krásy: módnu prehliadku. Ale nie zvyčajnú, v Indii tomu hovoria : indo-európska móda. Vybrala som si tri známe módne návrhárky: <i>Rebeccu Justh, Renatu Kliskú</i>, ktorá tvorí pod menom La Rena a <i>Elenku Ďurčovú</i>, zobrala ich do známeho butiku s indickým tovarom Lakšmí butik a pomohla im vybrať rôzne sárí, teda dlhé pruhy zaujímavej látky, z ktorej mali vytvoriť u nás nositeľné modely.</p> <p>{gallery}fem_images/pr_new/40indiaklub2_gallery_pr{/gallery}</p> <p>Záujem významných hostí a záujem troch televízií, viacerých časopisov, a množstvo krásnych fotiek, na internete i dve videá, sú dôkazom, že to bola veľmi úspešná oslava 40. výročia India klubu. Záštitu mal primátor mesta aj indická veľvyslankyňa. Bodka za oslavou bola tiež veľmi typicky indická: skvelá indická vegetariánska večera a výnimočne kvalitné slovenské víno z Vinosadov od firmy Pomfy. Varili nám tri vynikajúce reštaurácie, naši sponzori: Govinda, Chutney a Kashmiri Royal.</p> <p><strong>Ďakujeme za rozhovor.</strong></p> <p>Vypracovali: Michaela Conzarová a Božena Volková</p> <p>Zdroj foto: Božena Volková/India Klub</p></div><div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/45fb7d688f7fe08116a77c2f42cca5f0_S.jpg" alt="India sa navždy votrela do života Boženy Volkovej" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Bývalá letuška, tlmočníčka a prekladateľka, neskôr jedna z prvých Sloveniek, ktorá založila firmu Hosstese Int., v ktorej sa venovala vzdelávaniu hostesiek, letušiek, podnikateľov, diplomatov a tak sa aj stala odborníčkou na protokol.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/bozena_volkova_40_11_23.jpg" alt="bozena_volkova_40_11_23" /></p> <p>Je manželkou bývalého slovenského veľvyslanca v Indii <i>Ladislava Volka</i>, kde roky aktívne a na úrovni reprezentovala našu krajinu. Dnes je už na dôchodku, ale vôbec neodpočíva. Stále je aktívna. O čom svedčí slávnostný večer pri príležitosti 40. výročia založenia <a href="http://www.indiaklub.sk/" target="_blank" rel="noopener noreferrer">India Klubu</a>, ktorý organizovala v bratislavskom Primaciálnom paláci a my sme ju pri tejto príležitosti vyspovedali.</p> <p><b><i>femme:</i></b><b> Máte za sebou veľmi zaujímavú kariéru. Začínali ste ako letuška. Za socializmu sa tam len ťažko dalo dostať. Prečo práve letuška zvíťazila nad ostatnými povolaniami? Túžba cestovať do iných krajín?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Už od detstva som túžila poznávať všetko nové. Nové miesta, nových ľudí. Mala som veľký záber, veľa som čítala. Zaujímala ma história, filozofia, literatúra i matematika, ale i umenie a hudba, cudzie jazyky.... Vyštudovala som nadstavbu cestovného ruchu, ktorá bola jedinečná. Keď som ju ukončila, vedela som slušne nemecky, trochu rusky aj anglicky a z francúzštiny som mala už štátnice v Prahe. Dvoje dlhé prázdniny som strávila vo Francúzsku ako aupairka vo viacerých slušných rodinách. Tá posledná bola rodina letušky, ktorá ma nabádala pracovať pre aerolínie. Keďže na univerzitu ma neprijali, lebo známa pani profesorka mi odkázala, že sa už francúzštinou môžem živiť.</p> <p>Nejakú dobu som pracovala v Bratislave v istom úrade, ale popri tom som tlmočila, prekladala a urobila som si skúšky snáď u všetkých cestovných kancelárii, i skúšky sprievodcu po Bratislave. Stále mi to nestačilo a moji kolegovia to vedeli a prihlásili ma na konkurz letušiek do Prahy. Veľmi som netušila do čoho idem, ale veľký svet a veľkomestá ma vždy priťahovali.</p> <p><b><i>femme:</i></b><b> V minulosti boli častejšie letecké havárie, nemali ste strach z lietania, alebo ste zažili nebezpečné situácie?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Vôbec som o tom takto nerozmýšľala. Dlho nie. Lákali ma diaľky, nové miesta, nové výzvy a som zvyknutá pracovať naplno. Už v prvých rokoch môjho lietania sa ale stalo niekoľko leteckých havárii, kde zahynuli i ľudia, ktorých som poznala.</p> <p>Veľmi ťažko som niesla, keď padlo lietadlo (28.7. 1976) na Zlatých pieskoch v Bratislave. Nielen vďaka osudu ma kapitán Rosa do toho lietadla nezobral, ale zahynul v ňom dobrý kamarát Michal zo Senca, s ktorým sme spolu chodili do kurzu stewardov a s ostatnými kolegami spoznávali Prahu. Ja som ho videla krátko pred odletom lietadla... </p> <p>Mne sa nič nemôže stať, o tom som bola vždy presvedčená. Zažila som párkrát, v našom ČSA slengu, tzv. „perné chvíle“, ale nič hrozné sa našťastie nestalo. Asi najhroznejšie pre mňa bolo, keď mi pred očami na letisku v Bukurešti zomrel starší Američan a nedalo sa mu pomôcť, lebo vojaci nepustili k nemu lekárku včas. A strach z lietania? To mali po čase mnohí z nás. Ale bolo to tabu, o tom sme nehovorili, iba sme to na kolegoch poznali. Keď to prišlo na mňa, našťastie, som bola práve čerstvo vydatá a podarilo sa mi ísť skoro na materskú.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Ako sme v úvode spomínali, za manžela máte bývalého slovenského veľvyslanca v Indii Ladislava Volka. Kde ste sa s ním zoznámili?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Naše prvé stretnutie bolo osudové, hoci také vôbec najskôr nevyzeralo. Stretli sme sa v Karlových Varoch, v hoteli PUP na filmovom festivale, na polnočnej španielskej recepcii. Dodnes je môj manžel aktívny ako filmový novinár a publicista a občas ma zoberie do sveta, na nejaký filmový festival, kde býva porotcom.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Po skočení kariéry stewardky a lietania ste sa začali venovať...</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> V 40-tke som musela skončiť s lietaním, taký bol vtedy vnútropodnikový predpis a odišla som do tzv. výsluhového dôchodku. Keď som premýšľala čo ďalej, po pár mesiacoch mi zavolali úplne cudzí ľudia, bolo to v roku 1990 a pozvali ma na pohovor. Boli to zástupcovia Únie vysokoškolákov a ponúkli mi úžasnú prácu. Chceli, aby som si založila agentúru pre hostesky a spolupracovala s nimi na projekte, vybudovať moderné kongresové centrum. Najskôr som si šikovné dievčatá musela sama nájsť a vyškoliť.</p> <p>Veľmi skoro, ešte počas prvého kurzu, koncom roka 1990 sa o moju prácu začali zaujímať rodičia hostesiek a už o pár mesiacov ma pozývali do firiem aj na ministerstvá školiť slušné správanie i protokol. Myslím, že prvé školenie som robila pre Národnú banku Slovenska.</p> <p>Mojimi kurzami prešli za 10 rokov stovky podnikateľov či podnikateliek z celého Slovenska, sekretárok, manažérov i vedúcich úradníkov viacerých ministerstiev, diplomatov, ale i najvyšších úradníkov NR SR či prezidentskej kancelárie. Školila som v angličtine a v češtine, aj novinárov pre Európsku komisiu, riaditeľov a manažérov tatranských interhotelov i manažérov v Čechách... Bolo to náročné, ale veľmi zaujímavé obdobie.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Mali ste rozbehnutú firmu a sľubnú kariéru školiteľky, napriek tomu ste sa rozhodli nasledovať manžela do zahraničia a pokračovať v práci?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Keď som mala firmu dobre naštartovanú, vyhral manžel konkurz na československom ministerstve zahraničia do diplomatických služieb. Pár týždňov sa zaúčal v Prahe a vyslali ho do Varšavy ako riaditeľa Československého kultúrneho strediska vo Varšave. Tam sme boli necelé štyri roky, aj v dobe delenia republiky. Ja som sa snažila firmu udržať, pomerne často som cestovala domov a horko ťažko sa mi to podarilo.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Kedy ste odišli do Indie?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Keď som sa opäť rozbehla, pán minister vyslal manžela do Indie. <i>„Veď keď robíte ten India klub...“</i> . Vybral nám zaujímavý a príznačný dátum: 11.11.1999. Podľa eneagramu (psychologická typológia rozdeľujúca osobnosti do deviatich, navzájom prepojených typov), je jednotka dominantná/šéf/ a číslo 9 je naplnenie. Celkom to sedelo. Bola to doba, keď počítače ešte len začínali. V tej dobe som mávala stĺpček skoro vo všetkých novinách a časopisoch, tak som si hovorila, že budem naďalej publikovať a písať z Indie...</p> <p>Neodchádzalo sa mi ľahko. Myslela som si, že Indiu poznám a nevedela som si tam predstaviť náš život. Tiež som vedela, že musím zanechať firmu a že moja kariéra skončila. Rozhodla som sa pracovať zo všetkých síl pre manžela a pomáhať mu v jeho kariére i v poslaní, tak ako on roky robil všetko pre to, aby som ja mohla lietať.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Podeľte sa s nami o skúsenosti zo všedného aj spoločenského života v Indii.</b> <b>Ako ste ako Európanka a manželka diplomata vnímali život žien v Indii ...</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Vzhľadom k tomu, že som už Indiu poznala z čias svojich pobytov v Bombayi ako členka posádky ČSA, zhruba som vedela do čoho ideme. Veľa som o tom všetkom premýšľala, a tak som manželovi navrhla, že v Indii nebudeme nič a nikoho posudzovať či odsudzovať, pokiaľ nebudeme všetko poznať. Náš nový uhol pohľadu nám otvoril nielen oči, ale i srdcia Indov a tak sme tam vďaka nášmu novému prístupu, zažili hádam najkrajšie a najplodnejšie obdobie v našom živote. Na stravu som si dlho zvykala, zvlášť na tie pachy. Ale nákupy čerstvého ovocia a zeleniny na trhu boli mojou pasiou a prakticky som sa stala vegetariánkou.</p> <p><i>Indické ženy?</i> To je kapitola na celú knihu. Dodnes žijú, hlavne na vidieku, ľudia tradičným spôsobom života. Spoločnosť je rozdelená a život máte daný podľa toho, do akej spoločnosti sa narodíte. Ja som, samozrejme žila na najvyššej možnej úrovni, v najvyššej spoločnosti, medzi vysoko postavenými a vzdelanými ľuďmi, ale samozrejme, že ma zaujímalo ako žijú naši indickí zamestnanci, či bežní ľudia.</p> <p>Svojim spôsobom, síce menej nápadne, ale spoločnosť je takto rozvrstvená i u nás. V časoch, keď sme tam prišli, diplomat a veľvyslanec zvlášť, boli vysoko vážené osoby. A tak som bola takmer okamžite pozvaná do niekoľkých medzinárodných dámskych klubov a mala som česť byť v nich i prezidentkou. Napríklad som bola prvá a jediná prezidentka z neanglicky hovoriacej krajiny v <i>Delhi Commonwelth Women´s Asociation</i>, teda prestížnej charitatívnej organizácie žien, ktoré pochádzali z krajín britskej koruny, tak ako India, teda z krajín, kde sa rozpráva anglicky. Táto organizácia, tieto dámy z charitatívnych bazárov a iných aktivít nazbierali peniaze, za ktoré kúpili najskôr na predmestí pôdu, postavili malú budovu, ktorú dodnes zväčšujú, budujú, prikupujú pozemky a nadstavujú poschodia.</p> <p>Najskôr tu bola iba malá ambulancia lekárov, ktorí sem dobrovoľne a zadarmo chodili liečiť chudobných z okolia. Za mojich čias prezidentky, tu otváral najslávnejší indický chirurg operačný sál. Dnes je tu i škola aj špeciálna trieda pre hendikepované deti. Dolu v hale je obrovská tabuľa s menami všetkých prezidentiek i s krajinou pôvodu. Moje meno a Slovensko sú na tabuli absolútnou exotikou.... Venovala som sa mnohým charitatívnym aktivitám, najčastejšie deťom-dievčatkám a ženám. Prakticky okamžite som mala kopu nových aktivít aj kamarátok.</p> <p>Indky kamarátky nemajú, teda nie také dôverné ako my. Oni si chránia svoje drobné tajomstvá, lebo im ide o postavenie v rodine. Ak sa zveria, tak cudzinke, ktorá s nimi nežije a hlavne odíde... Mám v sebe i kus novinárky, všetko ma zaujímalo a nahrávala som si i nejaké rozhovory, so zvlášť so zaujímavými ženami, napríklad sociologičkou, novinárkou, vešticou. Ale téma ženy v Indii je obrovská téma, naozaj na celú knihu.</p> <p><b><i>femme:</i></b> <b>Do Indie ste sa zamilovali, tak vám učarovala, že ste sa rozhodli na Slovensku založiť </b><a href="http://www.indiaklub.sk/" target="_blank" rel="noopener noreferrer"><b>India Klub</b></a><b>, ktorý práve v tomto roku slávi už 40. výročie? Kto sú členmi Klubu a aký program tam organizujete?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Omyl, India klub založil môj manžel krátko po tom, čo som ho zobrala so sebou na služobnú cestu, na výlet Bombay a Singapur. Nie ja, on sa zamiloval do Indie na prvý pohľad. V tom čase ste si nemohli kúpiť žiadne knihy ani turistického sprievodcu o Indii, veď hoci sme mali niekoľkodňové pobyty, nesmeli sme opustiť miesto pobytu posádky. Nesmeli sme sa stýkať s miestnymi ľuďmi, takže sme nemali skoro žiadne informácie a ľudia majú radšej to, čo poznajú. Bývali sme tam trochu ako za sklom. No nakoniec som si, Bombay celkom zamilovala. Ale Delhi, kdesi vo vnútrozemí, neďaleko púšte, tam sa mi ísť nechcelo.</p> <p>Manžel tento klub, vtedy <i>Kruh priateľov indickej kultúry</i>, založil spolu s osobnosťami ako s <i>Mirom Cipárom</i>, už vtedy známy výtvarník, etnomuzikológom <i>Ivanom Mačákom</i> a ďalšími, ako spoločenstvo intelektuálov. Neskôr sa pripojili napríklad jediná vtedy indologička na Slovensku pani <i>Anna Rácová</i> alebo herečka <i>Božidara Turzonovová</i>. Ja som nemala pre tento klub veľa času, bývala som na Slovensku málo, radšej som sa venovala našej dcérke. Keďže môj manžel je pôvodne polonofil, po čase a hlavne po politických zmenách, keď už nemohol počítať s nezištnou podporou kohokoľvek a indická ambasáda tu bola spočiatku malá a chudobná, prestala byť táto jeho činnosť jeho koníčkom. Ale ľudia, ktorí sa o Indiu zaujímali, prosili, aby pokračoval.</p> <p>Počas manželových diplomatických výjazdov na posty do cudziny sa klub udržal a ja som už nemala prácu, lebo záujem o domáce školenia odborníkov, nahradili drahé služby odborníkov cudzincov. Zistila som, že som sa v Indii dozvedela veľa vecí, o ktoré by som sa mohla deliť s inými ľuďmi a tak som klub rozšírila a otvorila pre verejnosť. Naše programy sú veľmi pestré, máme stále nové nápady, fajn ľudí okolo seba, s programami nie je problém, ani s organizovaním. Ponižuje ma však doprosovať sa peňazí alebo financovať propagáciu bohatej krajiny ako India, z dôchodku. Ja som manažérka, organizátorka, mám kopec invencie, ale nebaví ma sedieť celé dni na počítači a naháňať kdesi akési fondy a prosiť o peniaze .</p> <p><b><i>femme:</i></b><b> Ako ste oslávili 40.výročie India Klub?</b></p> <p><b>Božena Volková:</b> Ako inak, ako tradične skvelo. Projekt som v hlave nosila už rok, ale musela prísť na indickú ambasádu šéfka žena, aby ho podporila. Nová pani veľvyslankyňa <i>Apoorva Srivastava</i> ihneď pochopila, aký potenciál tento projekt má. Vďaka primátorovi Matúšovi Vallovi sme mohli slávnostný večer plný kultúry usporiadať na najkrajšom mieste v centre Starého mesta, v Primaciálnom paláci. Tanečnica <i>Lýdia Madhuri</i> už skoro rok čakala na túto príležitosť, podobne ako skvelí muzikanti: Zdeněk Hladík a Peter Luha. Roky s nami, občas aj nezištne, spolupracujú.</p> <p>{gallery}fem_images/pr_new/40indiaklub1_gallery_pr{/gallery}</p> <p>Zlatým klincom programu, bol môj nápad pripraviť niečo, čo bude atraktívne, farebné, typicky indické a plné krásy: módnu prehliadku. Ale nie zvyčajnú, v Indii tomu hovoria : indo-európska móda. Vybrala som si tri známe módne návrhárky: <i>Rebeccu Justh, Renatu Kliskú</i>, ktorá tvorí pod menom La Rena a <i>Elenku Ďurčovú</i>, zobrala ich do známeho butiku s indickým tovarom Lakšmí butik a pomohla im vybrať rôzne sárí, teda dlhé pruhy zaujímavej látky, z ktorej mali vytvoriť u nás nositeľné modely.</p> <p>{gallery}fem_images/pr_new/40indiaklub2_gallery_pr{/gallery}</p> <p>Záujem významných hostí a záujem troch televízií, viacerých časopisov, a množstvo krásnych fotiek, na internete i dve videá, sú dôkazom, že to bola veľmi úspešná oslava 40. výročia India klubu. Záštitu mal primátor mesta aj indická veľvyslankyňa. Bodka za oslavou bola tiež veľmi typicky indická: skvelá indická vegetariánska večera a výnimočne kvalitné slovenské víno z Vinosadov od firmy Pomfy. Varili nám tri vynikajúce reštaurácie, naši sponzori: Govinda, Chutney a Kashmiri Royal.</p> <p><strong>Ďakujeme za rozhovor.</strong></p> <p>Vypracovali: Michaela Conzarová a Božena Volková</p> <p>Zdroj foto: Božena Volková/India Klub</p></div>Bez spevu som si nevedela predstaviť život2023-11-01T00:00:00+00:002023-11-01T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/20698-bez-spevu-som-si-nevedela-predstavit-zivotKristína Chudá<div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/3155f950db5144878b0092bd6b82b9de_S.jpg" alt="Bez spevu som si nevedela predstaviť život" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p class="normal">Lucia Šimová - Kollárová má 38 rokov, pochádza zo Senice, jej obľúbeným skladateľom je W. A. Mozart a opera Čarovná flauta. Vyštudovala operný spev, momentálne sa venuje zborovému spevu a v Slovenskej filharmónii pôsobí od roku 2009.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/lucia_kollarova_rimava_sk.jpg" alt="lucia_kollarova_rimava_sk" /></p> <p style="text-align: center;"> <em>Novoročný koncert členov Slovenskej filharmónie v Evanjelickom kostole 2020, zdroj foto: Rimava.sk</em></p> <p class="normal"><b>Kedy a ako si sa dostala k spievaniu a prečo operný spev? Byť opernou speváčkou bolo vždy to tvoje vysnívané povolanie?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Už ako malé dievčatko, asi tak v druhom ročníku, som si povedala, že chcem byť operná speváčka a za tým som si aj šla. Prečo operná speváčka? Tak na toto odpovedať neviem. Jednoducho som to tak cítila. Hodiny hudobnej výchovy na základnej škole som milovala, pretože sme s pánom učiteľom spievali rôzne ľudové piesne a on nás sprevádzal na harmonike a to ma fascinovalo. Rodičia ma chceli, prihlásiť na spev do základnej umeleckej školy, už od prvého ročníka, ale nemali učiteľku spevu. Keď som bola druháčka na základnej škole, otvorili odbor- spev, šla som na prijímacie skúšky a vzali ma do triedy k pani učiteľke Eve Polákovej. Hodiny spevu u pani učiteľky Polákovej som navštevovala s radosťou, až pokým som nenastúpila na konzervatórium. Či som neuvažovala nad inou strednou školou? Nie! Bez spevu som si nevedela predstaviť život.</p> <p class="normal"><b>Ako dlho trvalo, kým si sama so sebou začala byť spokojná? Pamätáš si na svoj prvý profesionálny operný koncert? Netriasli sa kolená?</b> </p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Nikdy nebudem zo sebou úplne spokojná, pretože si myslím, že stále sa mám čo učiť a v čom zdokonaľovať. Aj profesionál potrebuje stále na sebe pracovať a preto sa snažím chodiť na hodiny spevu k svojej profesorke Mgr. Art. Eve Malatincovej, ktorá mi vždy poradí a usmerní ma, za čo som jej veľmi vďačná a vážim si toho. A moje prvé vystúpenie? Vystupovala som často na koncertoch v rámci základnej umeleckej školy, ako dieťa. No počas štúdia na konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch, som bola pozvaná riaditeľom Základnej umeleckej školy Mgr. M. Gálom si zaspievať v Brémách. Pozvanie som prijala, no mala som trochu stres, ako to zvládnem. Bol to pre mňa taký prvý dôležitejší koncert a ešte k tomu v zahraničí. Nakoniec všetko dobre dopadlo a bola som veľmi milo prekvapená pozitívnymi reakciami publika. Na ten krásny zážitok nikdy nezabudnem. Stres po tých rokoch už opadol, no tréma, alebo skôr povedané taká zodpovednosť, tú stále mám. A aký je môj hlas? Ja som vysoký lyrický soprán - koloratúra.</p> <p class="normal"><b>Vieme, že ako operná speváčka cestuješ svetom. Kde všade si spievala a ktorú krajinu máš najradšej? Vnímaš si rozdiely medzi publikom?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Áno, cestujeme veľa. V roku 2009 bolo moje prvé zahraničné vystúpenie vo Valencii v Španielsku. Koncertovali sme Beethovenovou symfóniou číslo 9 a publikum bolo veľmi vrúcne a tým, že to bolo prvé vystúpenie v zahraničí, tak si ho budem asi navždy pamätať. Ešte teraz si naň láskou a nadšením spomínam. V januári nás čakal Istanbul, kde sme tiež spievali Beethovenovu deviatu symfóniu a dirigent s orchestrom podali excelentný výkon, neverila som vlastným ušiam a očiam. Ich výkon bol fascinujúci, očaril ma a publikum toto nadšenie dalo pocítiť svojim obrovským aplauzom.</p> <p class="normal">Taktiež som bola v Ománe, na Kanárskych ostrovoch, v Londýne, na Tenerife, vo Švajčiarskom Zürichu, Rakúsku, Turecku, Poľsku, Japonsku, Francúzsku, Taliansku, v Bruseli, v Čechách a z každej cesty si nosím na pamiatku magnetky. Samozrejme, máme aj trošku času spoznať dané mesto.</p> <p class="normal">Vlastne vo všetkých krajinách, kde sme koncertovali, publikum bolo vrúcne a nadšené, no rakúske publikum je ozaj milovníkom vážnej hudby. Môžeme ho zaradiť medzi najlepšie publikum z celého sveta a vždy je vypredané. Vystupujeme nielen koncertne, ale máme aj operné vystúpenia. Spievali sme aj vo Viedenskej štátnej opere, napr. od R. Wagnera operu Tannhäuser, alebo od Musorgského operu Boris Godunov, kde sme vypomáhali ich domácemu zboru. No chodievali sme aj do rakúskeho Welsu, kde milujú R. Wagnera a spievali sme tam opery Tannhäusera a Lohengrina. Aj keď bola vždy rovnaká réžia, opera bola každým rokom vypredaná. Zažila som rozdielne spracovanie opery Tannhäuser. Vo Welse sme mali nádherné kostými, čo pôsobilo neuveriteľne rozprávkovo. No viedenská réžia sa divákom nepáčila a jednoducho režiséra priamo na premiére vypískali. Prečo? Všetci sme boli zahalení v dlhých tmavých plášťoch s kapucňou na hlavách a na tvári sme mali čierne masky.</p> <p class="normal">Taktiež sme spievali Chovančinu od Musorgského. Tí, čo Chovančinu poznajú vedia, že je to opera, ktorá je hlavne o zboroch, sólisti síce posúvajú dej príbehu dopredu, ale základom a hudobne nosnou časťou sú masové zborové scény, ktoré sú určite aj časťou najkrajšou. Na scéne stoja hneď dva zbory naraz – zbor Viedenskej štátnej opery a Slovenský filharmonický zbor, a spolu vytvárajú mohutný dav. Zbory stoja na obrovských výťahových plošinách vytvárajúcich dojem trojposchodového lešenia, takže scéna je vyplnená nielen do šírky javiska, ale predovšetkým do výšky, nakoľko zboristi stoja vlastne doslova v troch vrstvách nad sebou. To umožňuje zvuku zborov, aby sa slobodne šíril do priestoru tak povediac zo všetkých strán a vytváral ozaj intenzívny masový a priestorový efekt. Naše kostými pozostávali z čiernych dlhých sukní a čiernych kabátov s kapucňou. My zboristky sme hrali aj rozzúrené ženy, ktoré nadávali na chlapov pijanov. A čerešnička na torte bola, keď režisér najskôr chcel, aby sme sa na konci opery, vyzliekli donaha, no na koniec to neprešlo. A kto bol v predných výťahoch? No predsa Slovenský filharmonický zbor a tak sme spievali. Mali sme na sebe najskôr čierne sukne, čierne topánky a čierne kabáty s kapucňou a postupne počas spievania sme sa vyzliekali až sme zostali len v tielkach, nohavičkách a ponožkách telovej farby. Pretože záver opery končí tým, že sme zmierení so smrťou a sme spustení do plynovej komory.</p> <p class="normal"><b>Kto je tvojim vzorom v opernom speve?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Mojim vzorom je Lucia Popp. A čo na nej milujem? V jej speve je všetko, jej krásny čisto - krištáľový spev nie je len o technike, no sú tam pocity a celé srdce. Je to balzam na uši. </p> <p class="normal"><b>Keď spievaš sústredíš sa viac na techniku alebo text?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: Lucia Šimová – Kollárová: </b>Sústredím sa viac na hudbu. Aj keď text je veľmi dôležitý, ale hudba mi vždy napovie o čom je text. Moje pocity idú zvnútra.</p> <p class="normal"><b>Akého autora alebo akú skladbu najradšej spievaš?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Milujem Mozarta, je to moja srdcovka. Hovorí sa, že Mozart je veľmi ťažký, technicky náročný a kto zaspieva Mozarta, zaspieva všetko. Technicky ho musí mať operný spevák dobre zvládnutého inak to nie je Mozart.</p> <p class="normal"><b>Kedy a kde ťa môžu čitatelia Záhoráka vidieť a počuť?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>V máji ideme do Prahy s Berliozom na tri dni, potom do Košíc s vokálno - inštrumentálnym dielom od Carla Orffa - Carmina Burana a je to o hýrivom živote. Je to prekásna vec, ktorú odporúčam si vypočuť.</p> <p class="normal"><b>Zaujalo ťa nejaké mesto natoľko, že si si povedala „áno, tu by som chcela žiť“?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Asi nie, Senica je mojou srdcovkou. Momentálne bývam v Rohožníku a som šťastná, pretože som si vytvorila nový domov a tam sa cítim doma.</p> <p class="normal">No každá krajina má svoje svetlé aj temné stránky. Má čo ponúknuť, no má čo vziať. V Ománe som stihla pozrieť aj pláž, osviežila som sa pomarančovým džúsom, pozreli sme si aj Sultánov palác, mesto, rybí trh a ponúkli nás arabskou kávou. V Ománe sú miestni zvyknutí na turistov, respektíve na nás Európanky. No krásne tam vidieť ten kontrast, muži v bielom a ženy v čiernom. Poviem vám takú krátku a trocha smutnú príhodu. Kolegyne šli v Ománe sa pozrieť do mešity a začali si spievať slovenskú pieseň „Aká si mi krásna“ a v tom zbadali jednu ženu, ktorá sa rozplakala. Prihovorila sa im napriek tomu, že jej muž s tým nesúhlasil. Najprv kolegyne nechápali, čo sa deje, no potom im povedala, že pochádza z Čiech a už 4 roky nebola doma. Pretože ju jej manžel nechce pustiť domov. Bola tam aj s malým synčekom, ktorý ešte nevidel svoju babku z Čiech. Plakala, pretože bola šťastná, že počula slovenskú reč, ktorá je tak príbuzná tej českej. </p> <p class="normal">V Istanbule tam som sa cítila fajn, čo sa týka aj mojej alergie. Spomínam si na takú príhodu, kedy sme s kolegyňami išli autobusom. Kolegyňa aj keď je troška bacuľatejšia, no pekná a sympatická žena a ako sme tak stáli, zrazu sa kolegyňa na mňa s údivom pozrela, že niečo cíti na svojom pozadí, respektíve niečia ruka sa zatúlala tam, kam nemá. Veľmi sme sa to snažili neriešiť, ale boli sme rady, keď sme z autobusu šťastne vystúpili. </p> <p class="normal"><b>Aký je tvoj najväčší sen?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Mojim snom je si zaspievať, buď koncertne nejakú áriu sólovo s orchestrom, alebo nejakú opernú úlohu napr. Kráľovnú noci. Verím, že takáto príležitosť mi príde do života a veľmi sa na ňu teším.</p> <p>Zdroj foto: Rimava.sk</p></div><div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/3155f950db5144878b0092bd6b82b9de_S.jpg" alt="Bez spevu som si nevedela predstaviť život" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p class="normal">Lucia Šimová - Kollárová má 38 rokov, pochádza zo Senice, jej obľúbeným skladateľom je W. A. Mozart a opera Čarovná flauta. Vyštudovala operný spev, momentálne sa venuje zborovému spevu a v Slovenskej filharmónii pôsobí od roku 2009.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/lucia_kollarova_rimava_sk.jpg" alt="lucia_kollarova_rimava_sk" /></p> <p style="text-align: center;"> <em>Novoročný koncert členov Slovenskej filharmónie v Evanjelickom kostole 2020, zdroj foto: Rimava.sk</em></p> <p class="normal"><b>Kedy a ako si sa dostala k spievaniu a prečo operný spev? Byť opernou speváčkou bolo vždy to tvoje vysnívané povolanie?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Už ako malé dievčatko, asi tak v druhom ročníku, som si povedala, že chcem byť operná speváčka a za tým som si aj šla. Prečo operná speváčka? Tak na toto odpovedať neviem. Jednoducho som to tak cítila. Hodiny hudobnej výchovy na základnej škole som milovala, pretože sme s pánom učiteľom spievali rôzne ľudové piesne a on nás sprevádzal na harmonike a to ma fascinovalo. Rodičia ma chceli, prihlásiť na spev do základnej umeleckej školy, už od prvého ročníka, ale nemali učiteľku spevu. Keď som bola druháčka na základnej škole, otvorili odbor- spev, šla som na prijímacie skúšky a vzali ma do triedy k pani učiteľke Eve Polákovej. Hodiny spevu u pani učiteľky Polákovej som navštevovala s radosťou, až pokým som nenastúpila na konzervatórium. Či som neuvažovala nad inou strednou školou? Nie! Bez spevu som si nevedela predstaviť život.</p> <p class="normal"><b>Ako dlho trvalo, kým si sama so sebou začala byť spokojná? Pamätáš si na svoj prvý profesionálny operný koncert? Netriasli sa kolená?</b> </p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Nikdy nebudem zo sebou úplne spokojná, pretože si myslím, že stále sa mám čo učiť a v čom zdokonaľovať. Aj profesionál potrebuje stále na sebe pracovať a preto sa snažím chodiť na hodiny spevu k svojej profesorke Mgr. Art. Eve Malatincovej, ktorá mi vždy poradí a usmerní ma, za čo som jej veľmi vďačná a vážim si toho. A moje prvé vystúpenie? Vystupovala som často na koncertoch v rámci základnej umeleckej školy, ako dieťa. No počas štúdia na konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch, som bola pozvaná riaditeľom Základnej umeleckej školy Mgr. M. Gálom si zaspievať v Brémách. Pozvanie som prijala, no mala som trochu stres, ako to zvládnem. Bol to pre mňa taký prvý dôležitejší koncert a ešte k tomu v zahraničí. Nakoniec všetko dobre dopadlo a bola som veľmi milo prekvapená pozitívnymi reakciami publika. Na ten krásny zážitok nikdy nezabudnem. Stres po tých rokoch už opadol, no tréma, alebo skôr povedané taká zodpovednosť, tú stále mám. A aký je môj hlas? Ja som vysoký lyrický soprán - koloratúra.</p> <p class="normal"><b>Vieme, že ako operná speváčka cestuješ svetom. Kde všade si spievala a ktorú krajinu máš najradšej? Vnímaš si rozdiely medzi publikom?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Áno, cestujeme veľa. V roku 2009 bolo moje prvé zahraničné vystúpenie vo Valencii v Španielsku. Koncertovali sme Beethovenovou symfóniou číslo 9 a publikum bolo veľmi vrúcne a tým, že to bolo prvé vystúpenie v zahraničí, tak si ho budem asi navždy pamätať. Ešte teraz si naň láskou a nadšením spomínam. V januári nás čakal Istanbul, kde sme tiež spievali Beethovenovu deviatu symfóniu a dirigent s orchestrom podali excelentný výkon, neverila som vlastným ušiam a očiam. Ich výkon bol fascinujúci, očaril ma a publikum toto nadšenie dalo pocítiť svojim obrovským aplauzom.</p> <p class="normal">Taktiež som bola v Ománe, na Kanárskych ostrovoch, v Londýne, na Tenerife, vo Švajčiarskom Zürichu, Rakúsku, Turecku, Poľsku, Japonsku, Francúzsku, Taliansku, v Bruseli, v Čechách a z každej cesty si nosím na pamiatku magnetky. Samozrejme, máme aj trošku času spoznať dané mesto.</p> <p class="normal">Vlastne vo všetkých krajinách, kde sme koncertovali, publikum bolo vrúcne a nadšené, no rakúske publikum je ozaj milovníkom vážnej hudby. Môžeme ho zaradiť medzi najlepšie publikum z celého sveta a vždy je vypredané. Vystupujeme nielen koncertne, ale máme aj operné vystúpenia. Spievali sme aj vo Viedenskej štátnej opere, napr. od R. Wagnera operu Tannhäuser, alebo od Musorgského operu Boris Godunov, kde sme vypomáhali ich domácemu zboru. No chodievali sme aj do rakúskeho Welsu, kde milujú R. Wagnera a spievali sme tam opery Tannhäusera a Lohengrina. Aj keď bola vždy rovnaká réžia, opera bola každým rokom vypredaná. Zažila som rozdielne spracovanie opery Tannhäuser. Vo Welse sme mali nádherné kostými, čo pôsobilo neuveriteľne rozprávkovo. No viedenská réžia sa divákom nepáčila a jednoducho režiséra priamo na premiére vypískali. Prečo? Všetci sme boli zahalení v dlhých tmavých plášťoch s kapucňou na hlavách a na tvári sme mali čierne masky.</p> <p class="normal">Taktiež sme spievali Chovančinu od Musorgského. Tí, čo Chovančinu poznajú vedia, že je to opera, ktorá je hlavne o zboroch, sólisti síce posúvajú dej príbehu dopredu, ale základom a hudobne nosnou časťou sú masové zborové scény, ktoré sú určite aj časťou najkrajšou. Na scéne stoja hneď dva zbory naraz – zbor Viedenskej štátnej opery a Slovenský filharmonický zbor, a spolu vytvárajú mohutný dav. Zbory stoja na obrovských výťahových plošinách vytvárajúcich dojem trojposchodového lešenia, takže scéna je vyplnená nielen do šírky javiska, ale predovšetkým do výšky, nakoľko zboristi stoja vlastne doslova v troch vrstvách nad sebou. To umožňuje zvuku zborov, aby sa slobodne šíril do priestoru tak povediac zo všetkých strán a vytváral ozaj intenzívny masový a priestorový efekt. Naše kostými pozostávali z čiernych dlhých sukní a čiernych kabátov s kapucňou. My zboristky sme hrali aj rozzúrené ženy, ktoré nadávali na chlapov pijanov. A čerešnička na torte bola, keď režisér najskôr chcel, aby sme sa na konci opery, vyzliekli donaha, no na koniec to neprešlo. A kto bol v predných výťahoch? No predsa Slovenský filharmonický zbor a tak sme spievali. Mali sme na sebe najskôr čierne sukne, čierne topánky a čierne kabáty s kapucňou a postupne počas spievania sme sa vyzliekali až sme zostali len v tielkach, nohavičkách a ponožkách telovej farby. Pretože záver opery končí tým, že sme zmierení so smrťou a sme spustení do plynovej komory.</p> <p class="normal"><b>Kto je tvojim vzorom v opernom speve?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Mojim vzorom je Lucia Popp. A čo na nej milujem? V jej speve je všetko, jej krásny čisto - krištáľový spev nie je len o technike, no sú tam pocity a celé srdce. Je to balzam na uši. </p> <p class="normal"><b>Keď spievaš sústredíš sa viac na techniku alebo text?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: Lucia Šimová – Kollárová: </b>Sústredím sa viac na hudbu. Aj keď text je veľmi dôležitý, ale hudba mi vždy napovie o čom je text. Moje pocity idú zvnútra.</p> <p class="normal"><b>Akého autora alebo akú skladbu najradšej spievaš?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Milujem Mozarta, je to moja srdcovka. Hovorí sa, že Mozart je veľmi ťažký, technicky náročný a kto zaspieva Mozarta, zaspieva všetko. Technicky ho musí mať operný spevák dobre zvládnutého inak to nie je Mozart.</p> <p class="normal"><b>Kedy a kde ťa môžu čitatelia Záhoráka vidieť a počuť?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>V máji ideme do Prahy s Berliozom na tri dni, potom do Košíc s vokálno - inštrumentálnym dielom od Carla Orffa - Carmina Burana a je to o hýrivom živote. Je to prekásna vec, ktorú odporúčam si vypočuť.</p> <p class="normal"><b>Zaujalo ťa nejaké mesto natoľko, že si si povedala „áno, tu by som chcela žiť“?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Asi nie, Senica je mojou srdcovkou. Momentálne bývam v Rohožníku a som šťastná, pretože som si vytvorila nový domov a tam sa cítim doma.</p> <p class="normal">No každá krajina má svoje svetlé aj temné stránky. Má čo ponúknuť, no má čo vziať. V Ománe som stihla pozrieť aj pláž, osviežila som sa pomarančovým džúsom, pozreli sme si aj Sultánov palác, mesto, rybí trh a ponúkli nás arabskou kávou. V Ománe sú miestni zvyknutí na turistov, respektíve na nás Európanky. No krásne tam vidieť ten kontrast, muži v bielom a ženy v čiernom. Poviem vám takú krátku a trocha smutnú príhodu. Kolegyne šli v Ománe sa pozrieť do mešity a začali si spievať slovenskú pieseň „Aká si mi krásna“ a v tom zbadali jednu ženu, ktorá sa rozplakala. Prihovorila sa im napriek tomu, že jej muž s tým nesúhlasil. Najprv kolegyne nechápali, čo sa deje, no potom im povedala, že pochádza z Čiech a už 4 roky nebola doma. Pretože ju jej manžel nechce pustiť domov. Bola tam aj s malým synčekom, ktorý ešte nevidel svoju babku z Čiech. Plakala, pretože bola šťastná, že počula slovenskú reč, ktorá je tak príbuzná tej českej. </p> <p class="normal">V Istanbule tam som sa cítila fajn, čo sa týka aj mojej alergie. Spomínam si na takú príhodu, kedy sme s kolegyňami išli autobusom. Kolegyňa aj keď je troška bacuľatejšia, no pekná a sympatická žena a ako sme tak stáli, zrazu sa kolegyňa na mňa s údivom pozrela, že niečo cíti na svojom pozadí, respektíve niečia ruka sa zatúlala tam, kam nemá. Veľmi sme sa to snažili neriešiť, ale boli sme rady, keď sme z autobusu šťastne vystúpili. </p> <p class="normal"><b>Aký je tvoj najväčší sen?</b></p> <p class="normal"><b>Lucia Šimo</b><b>vá – Kollárová: </b>Mojim snom je si zaspievať, buď koncertne nejakú áriu sólovo s orchestrom, alebo nejakú opernú úlohu napr. Kráľovnú noci. Verím, že takáto príležitosť mi príde do života a veľmi sa na ňu teším.</p> <p>Zdroj foto: Rimava.sk</p></div>Rozhovor s Ninou Rybárovou - autorkou animovaného filmu Krížom Krážom2023-10-11T00:00:00+00:002023-10-11T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/20596-rozhovor-s-ninou-rybarovou-autorkou-animovaneho-filmu-krizom-krazomMichaela Malíková Bejdová<div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/d3a0245d08148281d3464a0ee7811807_S.jpg" alt="Rozhovor s Ninou Rybárovou - autorkou animovaného filmu Krížom Krážom" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Krátky animovaný film pre deti <b><i>Krížom Krážom</i></b><i> </i>prepája vyšívané vzory so svetom videohier. Archaické vzory kombinuje s pixelovou grafikou čím vzniklo unikátne dielo. Hlavnými hrdinami príbehu sú ručne vyšívané lesné zvieratká, ktoré prežívajú každodenné pocity podobné tým našim.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/krizom_krazom_kozliatko.jpg" alt="krizom_krazom_kozliatko" /></p> <p><strong>Lásku, nenávisť, pýchu aj žiarlivosť.</strong> Bájkový príbeh sa odohráva na ploche kanavy, kde vyrastá les, v ňom žije kozľa a spolu s líškou a vtáčikom zažíva rôzne dobrodružstvá.</p> <p>Výtvarný koncept filmu a réžia vznikla v spolupráci <b>Niny Rybárovej</b> a <b>Tomáša Rybára</b>. Nina má za sebou dlhodobé pôsobenie v kultúrnej oblasti na poli dramaturgie, písania, marketingu, PR a copywritingu. Na konte má množstvo tvorivých spoluprác, napríklad so zoskupením <b><i>KundyCrew</i></b>, ktoré je známe svojimi výšivkami, z ktorých napokon vyšiel aj koncept filmu. Tomáš je ilustrátor, grafický dizajnér a art director v jednej osobe, držiteľ ocenení ako Best Game na <i>Trnava Game Days Jam 2019</i> či <i>Best Aesthetics Awards</i> na <i>Bratislava Game Jam 2018</i>. </p> <p>Za scenárom filmu stojí spolu s Ninou Rybárovou aj <b>Barbora Németh</b>. Je absolventkou dramaturgie a scenáristiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. S manželom, Filipom Némethom, napísala knihu pre deti Tvojazem, dobrodružstvá Rikiho a Emy, ktorá je voľným pokračovaním celovečerného animovaného filmu <b><i>Tvojazem</i></b>.</p> <p>Slovenské festivalové uvedenie mal film na festivaloch <i>Febiofest,</i> <i>Fest Anča</i> a <i>4 Živly</i>. Uviedli ho aj na <i>Medzinárodnom filmovom festivale v portugalskom Lisabone</i>, <i>Medzinárodnom filmovom festivale pre deti a mládež v Busane v Južnej Kórei</i>, na <i>Filmovom festivale Concorto v Taliansku</i> a o Hlavnú cenu si film zasúťaží na 42. ročníku <i>Festivale krátkych filmov Uppsala vo Švédsku</i>.</p> <p>Film <b><i>Krížom Krážom</i></b><i> </i>vznikol v slovensko–českej koprodukcii. Produkujú ho filmové spoločnosti Super film a MAURfilm. Film finančne podporili Audiovizuálny fond a Státní fond kinematografie. Do slovenských kín ho prinesie Asociácia filmových klubov na Slovensku spolu s filmom Yuku a himalájsky kvet.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/krizom_krazom_rozhovor.jpg" alt="krizom_krazom_rozhovor" /></p> <p><b><i>Čo bolo pre vás motiváciou pustiť sa do tvorby animovaného filmu?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Animovaná krížiková výšivka - tento nápad vznikol, keď sa nám raz podarila krátka animácia vyšívanej pozvánky na workshop Kundy Crew. Veľmi dobre nám to fungovalo, lebo všetci máme tak nejak radi pixelovú grafiku a jej animáciu. Baví nás to šifrovanie obrázka do zjednodušených štvorčekov. A vyšívané to bolo veľmi milé, preto sme už ďalej nevedeli prestať rozmýšľať, aké by to mohlo byť, vytvoriť takto vyšívaný animovaný film.</p> <p><b><i>Ako vznikol nápad rozpohybovať výšivku, inšpirovali vás aj iné vyšívané filmy?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Krížiková výšivka má v našom regióne svoje špecifické ukotvenie v konkrétnych vzoroch a motívoch opakujúcich sa v tradičnej ľudovej tvorbe. Rozhodli sme sa z nich čerpať, nevymýšľať nový obrazový štýl, ale rozvinúť folklórny motív vajnorských vzorov. Konkrétne postavičky z nášho príbehu, kozička a vtáčik, sú presne také, akými dekorovali obrusy a podušky naše staré mamy alebo aké bolo vídať na chalupách, keď sme boli deti, no a ešte dávnejšie boli mocnými ochrannými symbolmi napríklad na kútnych plachtách. (pozn.: kútna plachta je obdĺžniková textília, ktorá slúžila na priestorové oddelenie šestonedieľky od ostatného priestoru miestnosti v reálnom i magickom zmysle.)</p> <p>Pri prvotnom prieskume k filmu sme hľadali, či už niečo podobné niekde predtým vzniklo. Našli sme vždy len rôzne príbuzné formy, rozličné textilné animácie a podobne. V tradícii československej animovanej tvorby je zopár pozoruhodných filmov, ktoré vychádzajú z tradičnej ľudovej tvorby, rôzne stop-motion filmy so slamou, šúpolím alebo s rozanimovanou paličkovou čipkou. Cez internet sme sa dostali dokonca aj k vyšívanému animovanému filmu, bol to videoklip s perzskou výšivkou, no išlo o čosi celkom iné z hľadiska ilustrátorského jazyka. Celkom odlišne sa kreslí aj číta kreslený-vyšívaný obrázok a inak jeho niekoľko pixelová miniatúra, resp. v našom prípade symbol v krížikovej výšivke. No a presne v nej sa odohráva celý náš rozprávkový svet.</p> <p><b><i>Kto vás priviedol k vyšívaniu a kde hľadáte námety pre svoje motívy?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Výroba animovaného filmu je v zásade piplačka, priblížite nám proces ručnej výroby filmu. Je to časovo náročnejšie ako regulárne kreslenie sekvencií.</p> <p><b><i>Je možné vyjadriť všetky námety cez vyšívané scény?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Rozhodne to nie je možné. Námety vznikali v tomto prípade na mieru forme. Zvolená technika animovanej pixelovej grafiky nás limitovala v tom čo sme chceli a mohli povedať/ukázať. Naša cesta bol minimalizmus a tak sme sa hneď na začiatku rozhodli stanoviť si ďalšie limity. Vybrali sme si tematicky obmedzujúci rámec archaických zvieratiek. Našim hrdinom nezazvoní telefón, ani nezačnú jesť čipsy. Žijú si svoje zvieracie životy, tak, ako by to bolo ozaj pravdepodobné, keby sa v lese pri nejakej príležitosti kozliatko a vtáčik skamarátili teraz, či pred päťsto rokmi. Ďalším limitom, ktorý sme si určili, bola farebnosť, monochromatický vzhľad robí modrá bavlnka na bielej kanave, pričom postavy a jabĺčko medzi nimi, sú červené.</p> <p>Dodržať všetky stanovené pravidlá a vytvoriť v nich zrozumiteľný príbeh, to bola pre nás najzaujímavejšia tvorivá výzva. Veľa sme sa spolu nasmiali pri vymýšľaní dejov a riešení, najmä keď nám to rôzne nevychádzalo a vybočovalo z tej našej pomyselnej ohrádky.</p> <p>Zároveň sme si však dovolili trocha uletieť pri rozprávaní, videoherná dynamika, ktorá k pixelovej animácii tak nejak prirodzene patrí, nám priam núkala niektoré skratky a vtipy, ktoré sme si nechceli odpustiť. Aspoň tým potvrdzujeme, že film Krížom Krážom vznikol teraz a píše sa rok 2023.</p> <p><b><i>Aké posolstvo by ste chceli svojim filmom povedať divákom? Je vašim zámerom šíriť aj osvetu o kúzle tohto typu ručnej práce?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Ťažko odpovedať na túto otázku. Námet vychádza z ľudového porekadla a posolstvom je samotný príbeh s pointou, že až “v núdzi spoznáš priateľa”. Sme radi, že sme mohli ešte väčšmi posunúť kúzlo ručnej práce, v tomto prípade krížikovej výšivky, ktorá v animovanom filme dostala život.</p> <p>No práve ručná práca ako taká má nepochybne svoje kúzlo, poskytuje človeku priestor ponoriť sa do seba, v nejakom bode celkom vypnúť hlavu a nechať veci plynúť automaticky. Tak aj bez animátorských tímov ožívajú vzory a tvary v rukách ich tvorcov, jedno či vyrezávané, pletené, maľované atď. Preto, ak sa niekto po vzhliadnutí filmu rozhodne venovať ručnej práci, bude to skvelé. Určite to nie je strata času, naopak, jeho rozšírenie.</p> <p><b><i>Je</i></b><i> <b>váš film určený primárne detským divákom?</b></i></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Film je pre určený pre deti a deti v nás. Dej je naschvál vybudovaný tak, aby bol zrozumiteľný aj celkom malému dieťaťu. Uvedomujeme si však, že väčšina detí si náš animovaný film zrejme nezaradí medzi svojich TOP10 obľúbených, napríklad preto, lebo nie je v 3D, nehýri farbami, postavičky nemajú krásne veľké oči ani celé portfólio nádherných emócií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou animovaných rozprávok. Krížom Krážom sme, možno trocha odvážne, venovali deťom aj preto, aby sme im trocha ukázali svet nášho detstva. Preto aj ten dodatok „a deti v nás”. Aj ako dospelí sme stále deti, naivné, vždy ochotné uznávať staré dobré múdrosti a nostalgické za starým svetom nášho osobného detstva, hrajúc sa 8 bitové videohry alebo len tak snívať u starej mamy na prázdninách.<b> </b></p> <p><b><i>Plánujete vytvoriť aj pokračovanie tohto príbehu?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Pri zložitom vymýšľaní námetu nám so scenáristkou Barborou Németh vzniklo zopár paralelných príbehov, ktoré by sa s trochou fantázie mohli udiať lesným zvieratkám, keby sme si chceli ďalej rozprávať príbehy lesných zvieratiek a rozoberať v nich ľudové porekadlá. No počas vzniku filmu Krížom Krážom sa rôznym participantom v tíme narodili dcéry, dokopy asi 8 dievčatiek, no a teraz sú v období, že chcú stále počúvať dokola tie isté rozprávky. Máme teda odkiaľ čerpať.</p> <p>Ďakujeme za rozhovor.</p></div><div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/d3a0245d08148281d3464a0ee7811807_S.jpg" alt="Rozhovor s Ninou Rybárovou - autorkou animovaného filmu Krížom Krážom" /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Krátky animovaný film pre deti <b><i>Krížom Krážom</i></b><i> </i>prepája vyšívané vzory so svetom videohier. Archaické vzory kombinuje s pixelovou grafikou čím vzniklo unikátne dielo. Hlavnými hrdinami príbehu sú ručne vyšívané lesné zvieratká, ktoré prežívajú každodenné pocity podobné tým našim.</p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/krizom_krazom_kozliatko.jpg" alt="krizom_krazom_kozliatko" /></p> <p><strong>Lásku, nenávisť, pýchu aj žiarlivosť.</strong> Bájkový príbeh sa odohráva na ploche kanavy, kde vyrastá les, v ňom žije kozľa a spolu s líškou a vtáčikom zažíva rôzne dobrodružstvá.</p> <p>Výtvarný koncept filmu a réžia vznikla v spolupráci <b>Niny Rybárovej</b> a <b>Tomáša Rybára</b>. Nina má za sebou dlhodobé pôsobenie v kultúrnej oblasti na poli dramaturgie, písania, marketingu, PR a copywritingu. Na konte má množstvo tvorivých spoluprác, napríklad so zoskupením <b><i>KundyCrew</i></b>, ktoré je známe svojimi výšivkami, z ktorých napokon vyšiel aj koncept filmu. Tomáš je ilustrátor, grafický dizajnér a art director v jednej osobe, držiteľ ocenení ako Best Game na <i>Trnava Game Days Jam 2019</i> či <i>Best Aesthetics Awards</i> na <i>Bratislava Game Jam 2018</i>. </p> <p>Za scenárom filmu stojí spolu s Ninou Rybárovou aj <b>Barbora Németh</b>. Je absolventkou dramaturgie a scenáristiky na Filmovej a televíznej fakulte VŠMU. S manželom, Filipom Némethom, napísala knihu pre deti Tvojazem, dobrodružstvá Rikiho a Emy, ktorá je voľným pokračovaním celovečerného animovaného filmu <b><i>Tvojazem</i></b>.</p> <p>Slovenské festivalové uvedenie mal film na festivaloch <i>Febiofest,</i> <i>Fest Anča</i> a <i>4 Živly</i>. Uviedli ho aj na <i>Medzinárodnom filmovom festivale v portugalskom Lisabone</i>, <i>Medzinárodnom filmovom festivale pre deti a mládež v Busane v Južnej Kórei</i>, na <i>Filmovom festivale Concorto v Taliansku</i> a o Hlavnú cenu si film zasúťaží na 42. ročníku <i>Festivale krátkych filmov Uppsala vo Švédsku</i>.</p> <p>Film <b><i>Krížom Krážom</i></b><i> </i>vznikol v slovensko–českej koprodukcii. Produkujú ho filmové spoločnosti Super film a MAURfilm. Film finančne podporili Audiovizuálny fond a Státní fond kinematografie. Do slovenských kín ho prinesie Asociácia filmových klubov na Slovensku spolu s filmom Yuku a himalájsky kvet.</p> <p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/pr_new/krizom_krazom_rozhovor.jpg" alt="krizom_krazom_rozhovor" /></p> <p><b><i>Čo bolo pre vás motiváciou pustiť sa do tvorby animovaného filmu?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Animovaná krížiková výšivka - tento nápad vznikol, keď sa nám raz podarila krátka animácia vyšívanej pozvánky na workshop Kundy Crew. Veľmi dobre nám to fungovalo, lebo všetci máme tak nejak radi pixelovú grafiku a jej animáciu. Baví nás to šifrovanie obrázka do zjednodušených štvorčekov. A vyšívané to bolo veľmi milé, preto sme už ďalej nevedeli prestať rozmýšľať, aké by to mohlo byť, vytvoriť takto vyšívaný animovaný film.</p> <p><b><i>Ako vznikol nápad rozpohybovať výšivku, inšpirovali vás aj iné vyšívané filmy?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Krížiková výšivka má v našom regióne svoje špecifické ukotvenie v konkrétnych vzoroch a motívoch opakujúcich sa v tradičnej ľudovej tvorbe. Rozhodli sme sa z nich čerpať, nevymýšľať nový obrazový štýl, ale rozvinúť folklórny motív vajnorských vzorov. Konkrétne postavičky z nášho príbehu, kozička a vtáčik, sú presne také, akými dekorovali obrusy a podušky naše staré mamy alebo aké bolo vídať na chalupách, keď sme boli deti, no a ešte dávnejšie boli mocnými ochrannými symbolmi napríklad na kútnych plachtách. (pozn.: kútna plachta je obdĺžniková textília, ktorá slúžila na priestorové oddelenie šestonedieľky od ostatného priestoru miestnosti v reálnom i magickom zmysle.)</p> <p>Pri prvotnom prieskume k filmu sme hľadali, či už niečo podobné niekde predtým vzniklo. Našli sme vždy len rôzne príbuzné formy, rozličné textilné animácie a podobne. V tradícii československej animovanej tvorby je zopár pozoruhodných filmov, ktoré vychádzajú z tradičnej ľudovej tvorby, rôzne stop-motion filmy so slamou, šúpolím alebo s rozanimovanou paličkovou čipkou. Cez internet sme sa dostali dokonca aj k vyšívanému animovanému filmu, bol to videoklip s perzskou výšivkou, no išlo o čosi celkom iné z hľadiska ilustrátorského jazyka. Celkom odlišne sa kreslí aj číta kreslený-vyšívaný obrázok a inak jeho niekoľko pixelová miniatúra, resp. v našom prípade symbol v krížikovej výšivke. No a presne v nej sa odohráva celý náš rozprávkový svet.</p> <p><b><i>Kto vás priviedol k vyšívaniu a kde hľadáte námety pre svoje motívy?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Výroba animovaného filmu je v zásade piplačka, priblížite nám proces ručnej výroby filmu. Je to časovo náročnejšie ako regulárne kreslenie sekvencií.</p> <p><b><i>Je možné vyjadriť všetky námety cez vyšívané scény?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Rozhodne to nie je možné. Námety vznikali v tomto prípade na mieru forme. Zvolená technika animovanej pixelovej grafiky nás limitovala v tom čo sme chceli a mohli povedať/ukázať. Naša cesta bol minimalizmus a tak sme sa hneď na začiatku rozhodli stanoviť si ďalšie limity. Vybrali sme si tematicky obmedzujúci rámec archaických zvieratiek. Našim hrdinom nezazvoní telefón, ani nezačnú jesť čipsy. Žijú si svoje zvieracie životy, tak, ako by to bolo ozaj pravdepodobné, keby sa v lese pri nejakej príležitosti kozliatko a vtáčik skamarátili teraz, či pred päťsto rokmi. Ďalším limitom, ktorý sme si určili, bola farebnosť, monochromatický vzhľad robí modrá bavlnka na bielej kanave, pričom postavy a jabĺčko medzi nimi, sú červené.</p> <p>Dodržať všetky stanovené pravidlá a vytvoriť v nich zrozumiteľný príbeh, to bola pre nás najzaujímavejšia tvorivá výzva. Veľa sme sa spolu nasmiali pri vymýšľaní dejov a riešení, najmä keď nám to rôzne nevychádzalo a vybočovalo z tej našej pomyselnej ohrádky.</p> <p>Zároveň sme si však dovolili trocha uletieť pri rozprávaní, videoherná dynamika, ktorá k pixelovej animácii tak nejak prirodzene patrí, nám priam núkala niektoré skratky a vtipy, ktoré sme si nechceli odpustiť. Aspoň tým potvrdzujeme, že film Krížom Krážom vznikol teraz a píše sa rok 2023.</p> <p><b><i>Aké posolstvo by ste chceli svojim filmom povedať divákom? Je vašim zámerom šíriť aj osvetu o kúzle tohto typu ručnej práce?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Ťažko odpovedať na túto otázku. Námet vychádza z ľudového porekadla a posolstvom je samotný príbeh s pointou, že až “v núdzi spoznáš priateľa”. Sme radi, že sme mohli ešte väčšmi posunúť kúzlo ručnej práce, v tomto prípade krížikovej výšivky, ktorá v animovanom filme dostala život.</p> <p>No práve ručná práca ako taká má nepochybne svoje kúzlo, poskytuje človeku priestor ponoriť sa do seba, v nejakom bode celkom vypnúť hlavu a nechať veci plynúť automaticky. Tak aj bez animátorských tímov ožívajú vzory a tvary v rukách ich tvorcov, jedno či vyrezávané, pletené, maľované atď. Preto, ak sa niekto po vzhliadnutí filmu rozhodne venovať ručnej práci, bude to skvelé. Určite to nie je strata času, naopak, jeho rozšírenie.</p> <p><b><i>Je</i></b><i> <b>váš film určený primárne detským divákom?</b></i></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Film je pre určený pre deti a deti v nás. Dej je naschvál vybudovaný tak, aby bol zrozumiteľný aj celkom malému dieťaťu. Uvedomujeme si však, že väčšina detí si náš animovaný film zrejme nezaradí medzi svojich TOP10 obľúbených, napríklad preto, lebo nie je v 3D, nehýri farbami, postavičky nemajú krásne veľké oči ani celé portfólio nádherných emócií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou animovaných rozprávok. Krížom Krážom sme, možno trocha odvážne, venovali deťom aj preto, aby sme im trocha ukázali svet nášho detstva. Preto aj ten dodatok „a deti v nás”. Aj ako dospelí sme stále deti, naivné, vždy ochotné uznávať staré dobré múdrosti a nostalgické za starým svetom nášho osobného detstva, hrajúc sa 8 bitové videohry alebo len tak snívať u starej mamy na prázdninách.<b> </b></p> <p><b><i>Plánujete vytvoriť aj pokračovanie tohto príbehu?</i></b></p> <p><b>Nina Rybárová:</b> Pri zložitom vymýšľaní námetu nám so scenáristkou Barborou Németh vzniklo zopár paralelných príbehov, ktoré by sa s trochou fantázie mohli udiať lesným zvieratkám, keby sme si chceli ďalej rozprávať príbehy lesných zvieratiek a rozoberať v nich ľudové porekadlá. No počas vzniku filmu Krížom Krážom sa rôznym participantom v tíme narodili dcéry, dokopy asi 8 dievčatiek, no a teraz sú v období, že chcú stále počúvať dokola tie isté rozprávky. Máme teda odkiaľ čerpať.</p> <p>Ďakujeme za rozhovor.</p></div>Od fyzického lietania k „lietaniu duše“. Rozhovor o znížení hladiny stresu.2023-09-27T00:00:00+00:002023-09-27T00:00:00+00:00https://www.femme.sk/index.php/zena-a/zena-a/item/20529-od-fyzickeho-lietania-k-lietaniu-duse-rozhovor-o-znizeni-hladiny-stresuKristína Chudá<div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/ab8922348b4770a13ecd0600d75eb381_S.jpg" alt="Od fyzického lietania k „lietaniu duše“. Rozhovor o znížení hladiny stresu." /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Pozná pocit bez tiaže. Ľubica Urbancová strávila ranné detstvo v Jablonici, potom sa presťahovali do Koválova. Po skončení gymnázia vyštudovala Vyššiu Odbornú Školu v Piešťanoch, odbor Hotelový Manažment a jazyky, pretože jej celoživotnou túžbou bolo cestovanie. </p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/freepik_reiki_923.jpg" alt="freepik_reiki_923" /></p> <p>Štrnásť rokov si životom doslova lietala. Momentálne sa venuje <strong>konzultáciám stresového manažmentu</strong> v novovzniknutom štúdiu Chill Senica. Tu na základe individuálnych sedení a rozborov pomáha každému, kto to potrebuje a podľa konkrétnej situácie používa špecifické techniky na zníženie vysokej hladiny stresu ale aj únavy, strachu, napätia, depresií, insomnie či chronických bolestí.</p> <p><b>femme: Ešte nedávno ste lietali po svete ako letuška. Čo sa zmenilo? Prečo ste s tým prestali?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Lietanie po svete počas 14 rokov bolo úžasné, ale aj únavné. A keď som chcela byť k sebe úprimná, musela som si ku koncu priznať, že sa mi zmenili priority a ako väčšina žien, túžila som po rodine a bábätku, čo bolo dosť ťažko realizovateľné, keď sme boli s manželom každý na inom kontinente. Zdalo sa mi, že som sa doslova nabažila všetkého, po čom som od detstva tak túžila, čo sa cestovania týkalo, prešla veľa zaujímavých miest a krajín a prestalo ma baviť tráviť nevyspatá dni na pobytoch sama v hoteli, alebo s cudzími kolegami z posádky.</p> <p><b>femme: Čo bolo na práci letušky najťažšie a naopak najkrajšie?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Ako najťažšie pre mňa bolo nekonečné prekonávanie únavy pri neustálych zmenách časových pásiem a nemožnosť pravidelne a kvalitne sa v noci vyspať, lebo väčšiu zložku našich letov tvorili práve tie nočné. Zmeškanie rodinných osláv, spoločných Vianoc, odpojenie od reality, rodiny a kamarátov doma bolo rovnako nepríjemné.</p> <p>Najkrajšie pre mňa bolo spoznávanie nových krajín a ľudí, ich zvykov a tradícií. Na každom lete bolo úplne iné zloženie posádky, takže som takisto spoznala množstvo zaujímavých kolegýň a kolegov, nikdy nebola nuda, naopak, vždy kopec zábavy, s niektorými sme doteraz v kontakte v hlbokých priateľstvách a navštevujeme sa.</p> <p>Naučila som sa rôzne nové zručnosti, ako podať prvú pomoc, používať defibrilátor, evakuovať 500 ľudí za 90 sekúnd, hasiť oheň, dokonca vyjednávať s únoscami. Vo voľnom čase sa zase potápať či fotografovať. Stala sa zo mňa “foodie”, čiže milovníčka rôznych jedál z celého sveta, dokonca som si zvykla i na štipľavé z Indie, Maroka, Thajska či Indonézie a snažím sa cudzokrajné korenie a bylinky zaraďovať i do varenia na Slovensku.</p> <p><b>femme: Od fyzického lietania ste sa dostali k „lietaniu duše“. Ako sa to stalo? </b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Krásne ste to nazvali. Bolo to už počas lietania, keď som sa vďaka mame, ktorá si urobila kurz, zoznámila s Reiki a pocítila blahodarné účinky tejto techniky. Keďže som bývala veľmi unavená, trpela som častými migrénami a stresom, posledná vec, čo som chcela, bolo neustále sa dopovať nejakými liekmi. Vďaka Reiki som konečne objavila nástroj na vyriešenie týchto problémov a pustila som sa do teoretickej i praktickej výuky. O pár mesiacov som už mala za sebou 1.stupeň a pomáhala prikladaním rúk i mojím unaveným a vystresovaným kolegyniam na palube. Postupne som si prešla všetkými štyrmi stupňami, lebo si ma táto technika a filozofia úplne podmanili.</p> <p>Musím povedať, že som jedna z mála, ak nie jediná na Slovensku, ktorá <strong>bola trénovaná japonskou Reiki učiteľkou priamo v Tokiu</strong>. <strong>Jej učiteľom</strong> je zase <strong>jeden z najstarších a najuznávanejších Reiki Majstrov</strong> nielen v celom Japonsku, ale na celom svete, dnes <strong>88 ročný “Sensei” Hiroshi Doi</strong>. Preto znalosti priamo od nich rovná sa znalosti priamo zo zdroja a krajiny vzniku a to si veľmi vážim a cením.</p> <p>Po skončení lietania som už v Dubaji mala vlastných žiakov i klientov a vyhľadávalo ma veľa miestnych vystresovaných podnikateľov.</p> <p><b>femme: Slovo na päť písmen REIKI. Slovo, ktoré počujeme z mnohých smerov. Je tak známe a zároveň neznáme. Čo sú vlastne Reiki?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Reiki je doslova duchovne vedená energia, Rei (duchovný, spirituálny) a Ki (energia). Nie je spojená ani protirečivá so žiadnym náboženstvom, je to doplnok a pomôcka pre nás k tradičným liečebným technikám. Vizualizujeme si ju ako kryštáľové biele svetlo, ktoré nám eventuálne pokrýva celé telo a napomáha v procesoch liečenia a samoliečenia. Keď sa zraníme, intuitívne si zranené miesto chytíme, rukami pridržíme, pomasírujeme- je to terapia dotykom. Ako systém vznikla pred 100 rokmi v Japonsku a dokáže sa ju podľa jednoduchých krokov a postupov naučiť každý, netreba sa toho báť. Prirovnala by som to k cvičeniu, ktoré, ak je pravidelne a správne vykonávané, pomáha nášmu fyzickému telu. Reiki pôsobí takto blahodarne aj vnútorne.</p> <p><b>femme: Je teda Reiki psychickou liečbou?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Reiki nie je iba o prikladaní rúk a “liečení”, je to filozofia a spôsob žitia. Držíme sa 5.princípov, tzv. Reiki Gokkai, ktoré vyzývajú k bytiu v prítomnom momente, bez hnevu a prehnaných emócií, bez strachu a obáv a v láskavosti k sebe a iným. Ide o harmóniu tela, mysle a duše, ak je jedno z nich mimo rovnováhy, trpia aj tie ostatné. Bohužiaľ, väčšina ľudí sa spamätá až vtedy, keď sa im všetky problémy doslova “vrazia” niekam fyzicky a začne ich trápiť choroba alebo bolesti. Pritom mentálne zdravie a duševná pohoda sú primárne dôležité, pretože podľa mňa, všetko v našom živote záleží na našich myšlienkach a miery spracovania emócií.</p> <p><b>femme: Ako pôsobí?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Reiki ako terapia pôsobí na prijímateľa veľmi relaxačne a ozdravujúco a to na všetkých úrovniach, fyzickej, mentálnej, duchovnej. Naše telo si ako špongia naberá presne toľko a presne tam, kde to práve potrebuje.</p> <p>Je to úžasná technika na relax a odstresovanie, zvýšenie kvality spánku, odstránenie vnútorných blokov a obáv a dokonca i mnohých bolestí. Väčšina ľudí pociťuje príjemné uvoľňujúce teplo a veľmi často pri terapii zaspia.</p> <p><b>femme: Existuje niečo ako symboly reiki? Aký je ten Váš ten „naj“ symbol? </b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Áno, v tradičnom japonskom Reiki máme 4 symboly. Podľa tradície sú však posvätné a nemali by sa do podrobna rozoberať mimo štúdia Reiki. Kedysi v časoch bez internetu a Googlu sa odovzdávali z Reiki učiteľov výlučne na ich vybraných žiakov a tí boli poverení ponechať ich v tajnosti. Samozrejme, dnes si vieme veľa informácií dohľadať na internete, ale je dôležité vyberať si tie relevantné a fakticky overené.</p> <p>Osobne som bola veľmi hrdá, keď som obdržala štvrtý - majsterský stupeň, ale najčastejšie v praxi využívam a mám v obľube takzvaný symbol sily.</p> <p><b>femme: Ako vyzerá terapia Reiki u Vás? Harmonizujete aj čakry?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> V senickom štúdiu Chill Senica dbám hlavne na individuálny prístup ku každému návštevníkovi, keďže každý sme iný, máme za sebou iný príbeh a funguje nám niečo iné.</p> <p>Čakry, meridiány, energetické centrá, aura, na to všetko samozrejme pozitívne pôsobíme a harmonizujeme. Zaoberám sa i inovatívnou technikou Access Bars, kde aktivujeme 32 špecifických bodov na hlave a veľmi nám to pomáha pri práci so starými vzorcami a vnútornými blokmi, doslova resetujú náš mozog.</p> <p>Takisto využívam bezdotykové pranické liečenie, rozšírené hlavne v Indii a na Filipínach, pranickú psychoterapiu, vizualizáciu a dýchacie techniky.</p> <p>Celé štúdio bolo navrhnuté a vybavené tak, aby na vás už pri vstupe dýchla atmosféra pokoja a kľudu, používam aromaterapiu, vodnú fontánu, meditačnú hudbu, veľa rastlín, sviečky a príjemné farby na ukľudnenie.</p> <p><b>femme: Aký máte stupeň Reiki a čo to znamená?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Mám najvyšší 4.stupeň, čiže som Reiki Majster - Učiteľ, čím som certifikovaná organizovať kurzy a učiť Reiki aj iných a odovzdávať im takzvané Reiki aktivácie či iniciácie. Tie sú nevyhnutné na správne presmerovanie energie cez nás, naše ruky, do prijímateľovho tela, na všetkých úrovniach, fyzickej, mentálnej, emocionálnej, spirituálnej. Neodovzdávame im totiž našu energiu, ale ako anténky využívame všetku energiu okolo nás.</p> <p><b>femme: Aký je váš najväčší profesijný sen? </b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Rada by som, aby si čo najviac ľudí uvedomilo dôležitosť duševného zdravia a škodlivých vplyvov stresu na náš organizmus. Aby si pravidelne vyhradili čas pre očistu a podporu svojho vnútra a osvojili si jednoduché techniky, ktoré im efektívne pomôžu dostať sa naspäť do rovnováhy, napríklad Reiki. Je ich samozrejme viac, každému funguje niečo iné a najlepšie je namiešať si taký vlastný kokteil, či už dýchacie techniky, meditáciu, cvičenie, jogu, afirmácie, pobyt v prírode, tú správnu hudbu.</p> <p>Ak by sa dalo, rada by som časť roka žila doma na Slovensku a časť napr.na Bali, ktoré je mojou srdcovkou a pravidelne tam organizujeme relaxačné pobyty.</p> <p>Ilustračné foto: Freepik</p></div><div class="K2FeedImage"><img src="https://www.femme.sk/media/k2/items/cache/ab8922348b4770a13ecd0600d75eb381_S.jpg" alt="Od fyzického lietania k „lietaniu duše“. Rozhovor o znížení hladiny stresu." /></div><div class="K2FeedIntroText"><p>Pozná pocit bez tiaže. Ľubica Urbancová strávila ranné detstvo v Jablonici, potom sa presťahovali do Koválova. Po skončení gymnázia vyštudovala Vyššiu Odbornú Školu v Piešťanoch, odbor Hotelový Manažment a jazyky, pretože jej celoživotnou túžbou bolo cestovanie. </p></div><div class="K2FeedFullText"><p><img src="https://www.femme.sk/images/fem_images/ilu_new/freepik_reiki_923.jpg" alt="freepik_reiki_923" /></p> <p>Štrnásť rokov si životom doslova lietala. Momentálne sa venuje <strong>konzultáciám stresového manažmentu</strong> v novovzniknutom štúdiu Chill Senica. Tu na základe individuálnych sedení a rozborov pomáha každému, kto to potrebuje a podľa konkrétnej situácie používa špecifické techniky na zníženie vysokej hladiny stresu ale aj únavy, strachu, napätia, depresií, insomnie či chronických bolestí.</p> <p><b>femme: Ešte nedávno ste lietali po svete ako letuška. Čo sa zmenilo? Prečo ste s tým prestali?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Lietanie po svete počas 14 rokov bolo úžasné, ale aj únavné. A keď som chcela byť k sebe úprimná, musela som si ku koncu priznať, že sa mi zmenili priority a ako väčšina žien, túžila som po rodine a bábätku, čo bolo dosť ťažko realizovateľné, keď sme boli s manželom každý na inom kontinente. Zdalo sa mi, že som sa doslova nabažila všetkého, po čom som od detstva tak túžila, čo sa cestovania týkalo, prešla veľa zaujímavých miest a krajín a prestalo ma baviť tráviť nevyspatá dni na pobytoch sama v hoteli, alebo s cudzími kolegami z posádky.</p> <p><b>femme: Čo bolo na práci letušky najťažšie a naopak najkrajšie?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Ako najťažšie pre mňa bolo nekonečné prekonávanie únavy pri neustálych zmenách časových pásiem a nemožnosť pravidelne a kvalitne sa v noci vyspať, lebo väčšiu zložku našich letov tvorili práve tie nočné. Zmeškanie rodinných osláv, spoločných Vianoc, odpojenie od reality, rodiny a kamarátov doma bolo rovnako nepríjemné.</p> <p>Najkrajšie pre mňa bolo spoznávanie nových krajín a ľudí, ich zvykov a tradícií. Na každom lete bolo úplne iné zloženie posádky, takže som takisto spoznala množstvo zaujímavých kolegýň a kolegov, nikdy nebola nuda, naopak, vždy kopec zábavy, s niektorými sme doteraz v kontakte v hlbokých priateľstvách a navštevujeme sa.</p> <p>Naučila som sa rôzne nové zručnosti, ako podať prvú pomoc, používať defibrilátor, evakuovať 500 ľudí za 90 sekúnd, hasiť oheň, dokonca vyjednávať s únoscami. Vo voľnom čase sa zase potápať či fotografovať. Stala sa zo mňa “foodie”, čiže milovníčka rôznych jedál z celého sveta, dokonca som si zvykla i na štipľavé z Indie, Maroka, Thajska či Indonézie a snažím sa cudzokrajné korenie a bylinky zaraďovať i do varenia na Slovensku.</p> <p><b>femme: Od fyzického lietania ste sa dostali k „lietaniu duše“. Ako sa to stalo? </b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Krásne ste to nazvali. Bolo to už počas lietania, keď som sa vďaka mame, ktorá si urobila kurz, zoznámila s Reiki a pocítila blahodarné účinky tejto techniky. Keďže som bývala veľmi unavená, trpela som častými migrénami a stresom, posledná vec, čo som chcela, bolo neustále sa dopovať nejakými liekmi. Vďaka Reiki som konečne objavila nástroj na vyriešenie týchto problémov a pustila som sa do teoretickej i praktickej výuky. O pár mesiacov som už mala za sebou 1.stupeň a pomáhala prikladaním rúk i mojím unaveným a vystresovaným kolegyniam na palube. Postupne som si prešla všetkými štyrmi stupňami, lebo si ma táto technika a filozofia úplne podmanili.</p> <p>Musím povedať, že som jedna z mála, ak nie jediná na Slovensku, ktorá <strong>bola trénovaná japonskou Reiki učiteľkou priamo v Tokiu</strong>. <strong>Jej učiteľom</strong> je zase <strong>jeden z najstarších a najuznávanejších Reiki Majstrov</strong> nielen v celom Japonsku, ale na celom svete, dnes <strong>88 ročný “Sensei” Hiroshi Doi</strong>. Preto znalosti priamo od nich rovná sa znalosti priamo zo zdroja a krajiny vzniku a to si veľmi vážim a cením.</p> <p>Po skončení lietania som už v Dubaji mala vlastných žiakov i klientov a vyhľadávalo ma veľa miestnych vystresovaných podnikateľov.</p> <p><b>femme: Slovo na päť písmen REIKI. Slovo, ktoré počujeme z mnohých smerov. Je tak známe a zároveň neznáme. Čo sú vlastne Reiki?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Reiki je doslova duchovne vedená energia, Rei (duchovný, spirituálny) a Ki (energia). Nie je spojená ani protirečivá so žiadnym náboženstvom, je to doplnok a pomôcka pre nás k tradičným liečebným technikám. Vizualizujeme si ju ako kryštáľové biele svetlo, ktoré nám eventuálne pokrýva celé telo a napomáha v procesoch liečenia a samoliečenia. Keď sa zraníme, intuitívne si zranené miesto chytíme, rukami pridržíme, pomasírujeme- je to terapia dotykom. Ako systém vznikla pred 100 rokmi v Japonsku a dokáže sa ju podľa jednoduchých krokov a postupov naučiť každý, netreba sa toho báť. Prirovnala by som to k cvičeniu, ktoré, ak je pravidelne a správne vykonávané, pomáha nášmu fyzickému telu. Reiki pôsobí takto blahodarne aj vnútorne.</p> <p><b>femme: Je teda Reiki psychickou liečbou?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Reiki nie je iba o prikladaní rúk a “liečení”, je to filozofia a spôsob žitia. Držíme sa 5.princípov, tzv. Reiki Gokkai, ktoré vyzývajú k bytiu v prítomnom momente, bez hnevu a prehnaných emócií, bez strachu a obáv a v láskavosti k sebe a iným. Ide o harmóniu tela, mysle a duše, ak je jedno z nich mimo rovnováhy, trpia aj tie ostatné. Bohužiaľ, väčšina ľudí sa spamätá až vtedy, keď sa im všetky problémy doslova “vrazia” niekam fyzicky a začne ich trápiť choroba alebo bolesti. Pritom mentálne zdravie a duševná pohoda sú primárne dôležité, pretože podľa mňa, všetko v našom živote záleží na našich myšlienkach a miery spracovania emócií.</p> <p><b>femme: Ako pôsobí?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Reiki ako terapia pôsobí na prijímateľa veľmi relaxačne a ozdravujúco a to na všetkých úrovniach, fyzickej, mentálnej, duchovnej. Naše telo si ako špongia naberá presne toľko a presne tam, kde to práve potrebuje.</p> <p>Je to úžasná technika na relax a odstresovanie, zvýšenie kvality spánku, odstránenie vnútorných blokov a obáv a dokonca i mnohých bolestí. Väčšina ľudí pociťuje príjemné uvoľňujúce teplo a veľmi často pri terapii zaspia.</p> <p><b>femme: Existuje niečo ako symboly reiki? Aký je ten Váš ten „naj“ symbol? </b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Áno, v tradičnom japonskom Reiki máme 4 symboly. Podľa tradície sú však posvätné a nemali by sa do podrobna rozoberať mimo štúdia Reiki. Kedysi v časoch bez internetu a Googlu sa odovzdávali z Reiki učiteľov výlučne na ich vybraných žiakov a tí boli poverení ponechať ich v tajnosti. Samozrejme, dnes si vieme veľa informácií dohľadať na internete, ale je dôležité vyberať si tie relevantné a fakticky overené.</p> <p>Osobne som bola veľmi hrdá, keď som obdržala štvrtý - majsterský stupeň, ale najčastejšie v praxi využívam a mám v obľube takzvaný symbol sily.</p> <p><b>femme: Ako vyzerá terapia Reiki u Vás? Harmonizujete aj čakry?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> V senickom štúdiu Chill Senica dbám hlavne na individuálny prístup ku každému návštevníkovi, keďže každý sme iný, máme za sebou iný príbeh a funguje nám niečo iné.</p> <p>Čakry, meridiány, energetické centrá, aura, na to všetko samozrejme pozitívne pôsobíme a harmonizujeme. Zaoberám sa i inovatívnou technikou Access Bars, kde aktivujeme 32 špecifických bodov na hlave a veľmi nám to pomáha pri práci so starými vzorcami a vnútornými blokmi, doslova resetujú náš mozog.</p> <p>Takisto využívam bezdotykové pranické liečenie, rozšírené hlavne v Indii a na Filipínach, pranickú psychoterapiu, vizualizáciu a dýchacie techniky.</p> <p>Celé štúdio bolo navrhnuté a vybavené tak, aby na vás už pri vstupe dýchla atmosféra pokoja a kľudu, používam aromaterapiu, vodnú fontánu, meditačnú hudbu, veľa rastlín, sviečky a príjemné farby na ukľudnenie.</p> <p><b>femme: Aký máte stupeň Reiki a čo to znamená?</b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Mám najvyšší 4.stupeň, čiže som Reiki Majster - Učiteľ, čím som certifikovaná organizovať kurzy a učiť Reiki aj iných a odovzdávať im takzvané Reiki aktivácie či iniciácie. Tie sú nevyhnutné na správne presmerovanie energie cez nás, naše ruky, do prijímateľovho tela, na všetkých úrovniach, fyzickej, mentálnej, emocionálnej, spirituálnej. Neodovzdávame im totiž našu energiu, ale ako anténky využívame všetku energiu okolo nás.</p> <p><b>femme: Aký je váš najväčší profesijný sen? </b></p> <p><b>Ľubica Urbancová:</b> Rada by som, aby si čo najviac ľudí uvedomilo dôležitosť duševného zdravia a škodlivých vplyvov stresu na náš organizmus. Aby si pravidelne vyhradili čas pre očistu a podporu svojho vnútra a osvojili si jednoduché techniky, ktoré im efektívne pomôžu dostať sa naspäť do rovnováhy, napríklad Reiki. Je ich samozrejme viac, každému funguje niečo iné a najlepšie je namiešať si taký vlastný kokteil, či už dýchacie techniky, meditáciu, cvičenie, jogu, afirmácie, pobyt v prírode, tú správnu hudbu.</p> <p>Ak by sa dalo, rada by som časť roka žila doma na Slovensku a časť napr.na Bali, ktoré je mojou srdcovkou a pravidelne tam organizujeme relaxačné pobyty.</p> <p>Ilustračné foto: Freepik</p></div>